Neviem, či ste videli poslednú tlačovku ministerstva vnútra a premiéra o zákroku proti kazašskej novinárke. Vyšetrovanie zastavili, lebo skutok sa nestal. A predložili aj dôkazy. Kazaška bola v Bratislave preto, lebo sa chcela vyhnúť skúške.
Nafilmovaní policajti neexistujú, aj keď existujú, ich popis nezodpovedá ich vizáži a všetci majú na inkriminovaný čas alibi – o jednom mama povedala, že v čase zákroku bol v zelovoci, ujo povedal, že bol doma a babka povedala, že bol v Mongolsku. Druhý bol mimo Bratislavy, čo mu dosvedčil tretí. Štvrtý je pravdepodobne iba ilúziou a vznikol manipuláciou so záznamom. Minister predložil bundu a baranicu novinárky ako dôkaz, o ktorom znalec z odboru zákrokológie povedal, že nevykazujú žiadne známky zákroku. Bunda je naducaná ako má byť a baranica obsahuje počet chlpov podľa predpisov, pričom ich orientácia nezodpovedá prípadnému násilnému počínaniu. Je dokázané, že mikrofón a aparatúra, ktorú mala mať uvedená k dispozícii, na námestí nebola. Na námietku novinárky, že o aparatúre nehovorila a že mala megafón, prokuratúra neberie ohľad.
Zranenie novinárky nemohlo byť spôsobené úderom do brucha, podľa znalca z oboru „prosímpotvrďtenašuverziu“ k žiadnemu zraneniu dokonca nedošlo. Správy z nemocnice od lekárov, ktorí vyšetrovali postihnutú v deň zákroku, sa prokuratúra rozhodla nebrať do úvahy, lebo sú asi vykonštruované. Zranenie, ktoré neexistuje, si menovaná spôsobila pravdepodobne sama. Časová rekonštrukcia vylúčila, že by Kazašku mohli štyria policajti uniesť do auta v nafilmovanom čase. Navyše na hymne Kazachstanu, ktorá hrala počas zákroku, sa našli na milimeter presne umiestnené tóny bez rušivých elementov zvuku z megafónu, čo nikto nepotvrdil, ale minister si to domyslel z rozhovoru s niekým niekde. Na základe týchto skutočností sa začalo trestné stíhanie proti kazašskej novinárke za krivé svedectvo. Premiér vyhlásil, že každý musí vidieť prepojenie medzi jej baranicou a maštaľou ministra Jureňu, celá kauza mala smerovať k pádu vlády a zvlášť hrubým spôsobom poškodiť meno Pavla Pašku a Slovenskej republiky. Ešteže je Kazachstan tak ďaleko a nemáme na Slovensku kazašskú menšinu – inak by toto moje fantazírovanie bolo pravdepodobne pravdepodobné.
Nafilmovaní policajti neexistujú, aj keď existujú, ich popis nezodpovedá ich vizáži a všetci majú na inkriminovaný čas alibi – o jednom mama povedala, že v čase zákroku bol v zelovoci, ujo povedal, že bol doma a babka povedala, že bol v Mongolsku. Druhý bol mimo Bratislavy, čo mu dosvedčil tretí. Štvrtý je pravdepodobne iba ilúziou a vznikol manipuláciou so záznamom. Minister predložil bundu a baranicu novinárky ako dôkaz, o ktorom znalec z odboru zákrokológie povedal, že nevykazujú žiadne známky zákroku. Bunda je naducaná ako má byť a baranica obsahuje počet chlpov podľa predpisov, pričom ich orientácia nezodpovedá prípadnému násilnému počínaniu. Je dokázané, že mikrofón a aparatúra, ktorú mala mať uvedená k dispozícii, na námestí nebola. Na námietku novinárky, že o aparatúre nehovorila a že mala megafón, prokuratúra neberie ohľad.
Zranenie novinárky nemohlo byť spôsobené úderom do brucha, podľa znalca z oboru „prosímpotvrďtenašuverziu“ k žiadnemu zraneniu dokonca nedošlo. Správy z nemocnice od lekárov, ktorí vyšetrovali postihnutú v deň zákroku, sa prokuratúra rozhodla nebrať do úvahy, lebo sú asi vykonštruované. Zranenie, ktoré neexistuje, si menovaná spôsobila pravdepodobne sama. Časová rekonštrukcia vylúčila, že by Kazašku mohli štyria policajti uniesť do auta v nafilmovanom čase. Navyše na hymne Kazachstanu, ktorá hrala počas zákroku, sa našli na milimeter presne umiestnené tóny bez rušivých elementov zvuku z megafónu, čo nikto nepotvrdil, ale minister si to domyslel z rozhovoru s niekým niekde. Na základe týchto skutočností sa začalo trestné stíhanie proti kazašskej novinárke za krivé svedectvo. Premiér vyhlásil, že každý musí vidieť prepojenie medzi jej baranicou a maštaľou ministra Jureňu, celá kauza mala smerovať k pádu vlády a zvlášť hrubým spôsobom poškodiť meno Pavla Pašku a Slovenskej republiky. Ešteže je Kazachstan tak ďaleko a nemáme na Slovensku kazašskú menšinu – inak by toto moje fantazírovanie bolo pravdepodobne pravdepodobné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.