.na Slovensku po kríze čelili médiá prepadu inzertného trhu. Navyše tým tradičným berie pôdu pod nohami aj internet. Ako sa dá takým trendom čeliť?
Keby som poznala odpoveď na túto otázku, bola by som najdôležitejšou ženou v amerických médiách. (Úsmev.) Pretože všetci si kladú presne túto istú otázku. Nemám odpoveď, no viem, že veľmi bystré mysle na tom momentálne pracujú. V tejto chvíli ani v Amerike nevedia tradičné médiá dobre nahradiť príjmy, o ktoré prišli odchodom čitateľov i inzerentov k bezplatným internetovým službám.
.ako to u vás vyzerá s plateným prístupom k on-line obsahu? Osvedčil sa?
Experimentuje sa so spoplatňovaním častí obsahu. Lenže je to ťažké. V súčasnosti sa len niekoľkým veľkým amerických novinám ako Wall Street Journal podarilo urobiť spoplatnenie tak, aby fungovalo. No myslím, že raz vznikne nejaký nový finančný model, ktorý zatiaľ nie sme schopní predpovedať. S veľkými nádejami hľadím najmä na denník Washington Post, ktorý nedávno kúpil Jeff Bezos, zakladateľ Amazonu. On má veľkú schopnosť predvídať trendy a najmä zarábať na internete. Takže dúfam, že on príde s odpoveďou na krízu tlačených médií.
.hovorí sa aj o začarovanom kruhu. Aby médiá ušetrili, redukujú počty novinárov. Pôvodné redakčné články sú nahrádzané agentúrnymi alebo tlačovými správami. Čitateľ má následne pocit, že mu noviny neponúkajú pridanú hodnotu, prestáva si ich kupovať a redakcie sú ďalej zoštíhľované...
Väčšina amerických spravodajských organizácií zaznamenala drastické zoštíhľovanie personálu. Tým sa, samozrejme, zmenšuje priestor pre pôvodnú žurnalistiku. Zrazu dokážete pokryť len obmedzený okruh tém. Napríklad denník Los Angeles Times má dnes polovičnú redakciu oproti dobe, keď som v ňom začínala ja. Stále je neuveriteľné, že dokážu denne robiť veľmi kvalitnú žurnalistiku. Zatiaľ sa aspoň najdôležitejším titulom vyhýba, aby fungovali výlučne na surových tlačových správach. No problém to môže predstavovať zvlášť pre lokálne médiá.
.prečo?
Pretože napríklad lokálne noviny musia nielen prinášať informácie o miestnych problémoch, ktoré trápia konkrétnu komunitu. Zároveň tiež informujú, ako sa celonárodné dianie dotýka miestnej úrovne. Keď začnete obsah príliš vypĺňať agentúrnymi správami, dostávate celoštátny pohľad na nejakú tému, no chýba tam práve ten miestny rozmer. Čitatelia nedostanú odpovede na otázky, ktoré by možno zaujímali práve ich.
.je niečo, čo vás aj v takýchto ťažkých ekonomických podmienkach tradičných médií napĺňa do budúcnosti optimizmom?
Internet, ktorý tak podkopáva ekonomický model tradičných médií, môže zároveň byť časťou odpovede. Internet vám totiž umožňuje novými spôsobmi dosiahnuť publikum, ktoré by ste inak nezasiahli. Dnes sa to zdá ešte ťažké, pretože v Spojených štátoch jestvuje celá staršia generácia, ktorá je navyknutá na čítanie tlačených novín. No internet zároveň veľmi znížil vstupné náklady pre podnikanie v oblasti spravodajstva. Za cenu webhostingu môže prakticky hocikto rozbehnúť vlastnú spravodajskú stránku. Ide o beh na dlhú trať, no pár úspešných príkladov sa nájde už dnes. Samozrejme, často si to vyžaduje mať pre začiatok dve roboty. Jedna vám zarába na účty a činnosť vášho spravodajského webu, kým ho rozbehnete. Je to novinárstvo, ktoré bude fungovať úplne novým spôsobom.
.akú dôležitosť prikladáte veku a skúsenosti novinára? U nás totiž mnohí novinári dosahujú vrchol kariéry okolo tridsiatky, následne z médií odchádzajú a chýba staršia generácia, ktorá by tú mladšiu mentorovala.
Podobný problém sa vyskytoval aj v Spojených štátoch. Ľudia si založili rodiny a usúdili, že z platu novinára ju neuživia. Aj keď si odmyslíme vašu komunistickú minulosť a chýbanie staršej generácie novinárov, dúfam, že niekto tých mladých žurnalistov dobre pripraví. Pretože to v konečnom dôsledku budú musieť byť oni, kto nájde odpovede na dnešné náročné výzvy, ktorým novinárska profesia čelí. Inovatívni myslitelia sú často mladí a my žijeme v dobe, keď ľudia môžu všeličo skúšať.
.v USA sa dlho hovorilo, že hlavné médiá sú predpojaté ľavicovo. Potom prišli médiá ako Fox News alebo rozhlasové stanice, ktoré sú skôr pravicové. Mali by sa médiá snažiť za každú cenu o objektívnosť alebo vyviera objektívny pohľad na svet z pestrosti predpojatých perspektív?
O tom sa dlho diskutuje. Väčšina novinárov by asi povedala, že neverí v existenciu čistej objektivity. K stolu si sadáme ako vyformované ľudské stvorenia a vždy, keď robíme nejakú voľbu, sme nejakým spôsobom predpojatí. Keď uprednostníte jeden príbeh pred iným, nie je to zaujatosť? Alebo, keď uprednostníte jeden zdroj pred iným... O čo by sa tlač mala usilovať, je však férovosť. Nechať zaznieť aj názor druhej strany. Myslím, že je stále možné ponúkať verejnosti novinárčinu, ktorá je férová ku každému.
Abigail Goldmanová navštívila Slovensko na pozvanie Nadácie Tatra banky.
Keby som poznala odpoveď na túto otázku, bola by som najdôležitejšou ženou v amerických médiách. (Úsmev.) Pretože všetci si kladú presne túto istú otázku. Nemám odpoveď, no viem, že veľmi bystré mysle na tom momentálne pracujú. V tejto chvíli ani v Amerike nevedia tradičné médiá dobre nahradiť príjmy, o ktoré prišli odchodom čitateľov i inzerentov k bezplatným internetovým službám.
.ako to u vás vyzerá s plateným prístupom k on-line obsahu? Osvedčil sa?
Experimentuje sa so spoplatňovaním častí obsahu. Lenže je to ťažké. V súčasnosti sa len niekoľkým veľkým amerických novinám ako Wall Street Journal podarilo urobiť spoplatnenie tak, aby fungovalo. No myslím, že raz vznikne nejaký nový finančný model, ktorý zatiaľ nie sme schopní predpovedať. S veľkými nádejami hľadím najmä na denník Washington Post, ktorý nedávno kúpil Jeff Bezos, zakladateľ Amazonu. On má veľkú schopnosť predvídať trendy a najmä zarábať na internete. Takže dúfam, že on príde s odpoveďou na krízu tlačených médií.
.hovorí sa aj o začarovanom kruhu. Aby médiá ušetrili, redukujú počty novinárov. Pôvodné redakčné články sú nahrádzané agentúrnymi alebo tlačovými správami. Čitateľ má následne pocit, že mu noviny neponúkajú pridanú hodnotu, prestáva si ich kupovať a redakcie sú ďalej zoštíhľované...
Väčšina amerických spravodajských organizácií zaznamenala drastické zoštíhľovanie personálu. Tým sa, samozrejme, zmenšuje priestor pre pôvodnú žurnalistiku. Zrazu dokážete pokryť len obmedzený okruh tém. Napríklad denník Los Angeles Times má dnes polovičnú redakciu oproti dobe, keď som v ňom začínala ja. Stále je neuveriteľné, že dokážu denne robiť veľmi kvalitnú žurnalistiku. Zatiaľ sa aspoň najdôležitejším titulom vyhýba, aby fungovali výlučne na surových tlačových správach. No problém to môže predstavovať zvlášť pre lokálne médiá.
.prečo?
Pretože napríklad lokálne noviny musia nielen prinášať informácie o miestnych problémoch, ktoré trápia konkrétnu komunitu. Zároveň tiež informujú, ako sa celonárodné dianie dotýka miestnej úrovne. Keď začnete obsah príliš vypĺňať agentúrnymi správami, dostávate celoštátny pohľad na nejakú tému, no chýba tam práve ten miestny rozmer. Čitatelia nedostanú odpovede na otázky, ktoré by možno zaujímali práve ich.
.je niečo, čo vás aj v takýchto ťažkých ekonomických podmienkach tradičných médií napĺňa do budúcnosti optimizmom?
Internet, ktorý tak podkopáva ekonomický model tradičných médií, môže zároveň byť časťou odpovede. Internet vám totiž umožňuje novými spôsobmi dosiahnuť publikum, ktoré by ste inak nezasiahli. Dnes sa to zdá ešte ťažké, pretože v Spojených štátoch jestvuje celá staršia generácia, ktorá je navyknutá na čítanie tlačených novín. No internet zároveň veľmi znížil vstupné náklady pre podnikanie v oblasti spravodajstva. Za cenu webhostingu môže prakticky hocikto rozbehnúť vlastnú spravodajskú stránku. Ide o beh na dlhú trať, no pár úspešných príkladov sa nájde už dnes. Samozrejme, často si to vyžaduje mať pre začiatok dve roboty. Jedna vám zarába na účty a činnosť vášho spravodajského webu, kým ho rozbehnete. Je to novinárstvo, ktoré bude fungovať úplne novým spôsobom.
.akú dôležitosť prikladáte veku a skúsenosti novinára? U nás totiž mnohí novinári dosahujú vrchol kariéry okolo tridsiatky, následne z médií odchádzajú a chýba staršia generácia, ktorá by tú mladšiu mentorovala.
Podobný problém sa vyskytoval aj v Spojených štátoch. Ľudia si založili rodiny a usúdili, že z platu novinára ju neuživia. Aj keď si odmyslíme vašu komunistickú minulosť a chýbanie staršej generácie novinárov, dúfam, že niekto tých mladých žurnalistov dobre pripraví. Pretože to v konečnom dôsledku budú musieť byť oni, kto nájde odpovede na dnešné náročné výzvy, ktorým novinárska profesia čelí. Inovatívni myslitelia sú často mladí a my žijeme v dobe, keď ľudia môžu všeličo skúšať.
.v USA sa dlho hovorilo, že hlavné médiá sú predpojaté ľavicovo. Potom prišli médiá ako Fox News alebo rozhlasové stanice, ktoré sú skôr pravicové. Mali by sa médiá snažiť za každú cenu o objektívnosť alebo vyviera objektívny pohľad na svet z pestrosti predpojatých perspektív?
O tom sa dlho diskutuje. Väčšina novinárov by asi povedala, že neverí v existenciu čistej objektivity. K stolu si sadáme ako vyformované ľudské stvorenia a vždy, keď robíme nejakú voľbu, sme nejakým spôsobom predpojatí. Keď uprednostníte jeden príbeh pred iným, nie je to zaujatosť? Alebo, keď uprednostníte jeden zdroj pred iným... O čo by sa tlač mala usilovať, je však férovosť. Nechať zaznieť aj názor druhej strany. Myslím, že je stále možné ponúkať verejnosti novinárčinu, ktorá je férová ku každému.
Abigail Goldmanová navštívila Slovensko na pozvanie Nadácie Tatra banky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.