Ona otvorila a pokračujúc v rozhovore s Elliane, vstúpila do domu. Vošiel som ako tretí a stúpal za nimi po schodoch, krásnych drevených secesných schodoch s mosadzným kovaným zábradlím, na stenách hodvábne tapety z doby belle epoque, leptané sklá… Vyšli sme na prvé poschodie do kuchyne, kde nás vítal starší muž v hodvábnom pásikavom župane, tyrkysovostriebornom. Tyrkys na mnohých miestach prechádzal do striebornej a strieborná prechádzala do priesvitnej. Muž nadšene poznamenal, zbadajúc moje bezfiltrové Camelky, že ich nefajčil od vojny a s chuťou si zapálil. Do kuchyne vošla krásna žena v japonskom župane a konverzujúc s mojimi spoločníčkami varila kávu, zalievanú. Irene ukazovala Jirkovi fotky, pili sme kávu , fajčili a ja som kukal okolo seba ako v sne. Okrem Muchových plagátov, vitráží, tapiet, už spomínaných leptaných skiel sa kde-tu vynárali mladé krásne ženy, podobné tej kráske, hostiacej nás kávou, prechádzajúce sa po veľkom byte, ako keby vystúpili z obrazov na stenách a znova sa do nich vracali. Modelky, poznamenal Jirka, spozorujúc moje zaujatie prejavujúce sa otvorenými ústami, cez ktoré by zľahka prešlo pštrosie vajce. Nie, to som prehnal, tváril som sa, ako keby to bolo bežné, v socíku končiacich sedemdesiatych rokov.
Na obede u Černého vola, veľmi príznačný názov „hospody“ pre túto chvíľu, som sa dozvedel od svojich spoločníčok, že sme boli u Jiřího Muchu, syna Alfonsa Muchu, v otcovskom dome. Vedľa nás hulákali ožratí dederóni, až kým ich vrchný neumlčal účtom.
Na obede u Černého vola, veľmi príznačný názov „hospody“ pre túto chvíľu, som sa dozvedel od svojich spoločníčok, že sme boli u Jiřího Muchu, syna Alfonsa Muchu, v otcovskom dome. Vedľa nás hulákali ožratí dederóni, až kým ich vrchný neumlčal účtom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.