Šesťdesiatpäťročný Dieter Kosslick vedie festival od roku 2001. Napriek opakujúcim sa kritickým hlasom a výhradám najmä k hlavnej súťaži, zdá sa, že o svoj post sa obávať nemusí. V januári rozvíril nemeckú verejnú mienku korupčný škandál kultúrneho tajomníka Andrého Schmitza v úrade berlínskeho primátora. A práve šéf Berlinale sa okamžite začal spomínať ako nádejný kandidát na tento post. Kosslick na „zaručené“ chýry odpovedal s úsmevom, že napriek priateľskému vzťahu s Klausom Wowereitom jeho nikto neoslovil, a rád by dodržal svoju platnú zmluvu s festivalom do jari 2015.
Riaditeľ má na svoju obhajobu presvedčivý argument, a tou je permanentne vysoká návštevnosť. Festival v Berlíne patrí jednoznačne k najdiváckejším kultúrno-spoločenským podujatiam. Aktuálne štatistiky opäť posunuli divácke rekordy, keď záujem zakúpiť si lístok na festivalové predstavenia prejavilo viac ako 330-tisíc návštevníkov a akreditovalo sa vyše 20-tisíc profesionálov a novinárov.
.zabijak s korčuľami
Po siedmich rokoch od víťazstva Quan´ana Wanga (Tuyine manželstvo) si Zlatého medveďa prisvojil Diao Yinan, ďalší z excelentných čínskych filmárov, ktorý sa predstavil v tohtoročnej súťaži. Jeho snímka Bai ri yan huo (Čierne uhlie, tenký ľad), je síce inšpirovaná klasickými americkými a francúzskymi kriminálkami, ale predstavuje veľmi silnú autorskú výpoveď, založenú na autentickom prostredí a chladnej estetike. Napínavý príbeh sa odohráva v zime roku 2004 v stredne veľkom provinčnom meste na severe Číny, kde dominuje banský priemysel. Na uhoľnom páse sa objavia končatiny rozsekanej mŕtvoly, čo naštartuje pátračskú odyseu, prelínajúcu sa viac ako päťročným obdobím. Kľúčovú rolu tu obstarajú korčule, klzisko a ľad. Režisér rozohráva koncentrovaný príbeh elegantným a mnohoznačným spôsobom, čo diváka núti byť neustále v strehu, aby sledovanú líniu viackrát prehodnotil a nkoniec ocenil prekvapujúci zvrat. Tiché studené ulice, továrne, železnica, neónové reklamy barov a kín, akoby utajené súkromie jednotlivých protagonistov dokonale ilustrujú studenú, odcudzenú atmosféru a úsporné citové prejavy. Zaujímavo pôsobí aj zvolená dramaturgia farieb, uprednostňujúca predovšetkým červenú a zelenú, či už v oblečení postáv, alebo vo zvolených interiéroch. Filmu dominuje najmä postava svojrázneho bývalého detektíva, predstavujúceho nezameniteľný typ v nižšej časti sociálneho spektra, ktorý po rozvode s manželkou akoby stratil zmysel svojej ďalšej existencie. Jeho predstaviteľ Lio Fan si z Berlína odniesol Strieborného medveďa za herecký výkon, čím len korunoval prevahu strhujúceho čínskeho „film noir”.
.zvrátená viera vo večnú blaženosť
Z extrému do extrému – tak možno lapidárne označiť účasť nemeckých filmov v hlavnej súťaži. Kým v minulom roku dostal priestor iba jeden zástupca hostiteľskej krajiny, teraz získali dôveru až štyri čisto nemecké snímky a ešte ďalšie tri tituly, ktoré mali koprodukčné zastúpenie. Ani takáto do očí bijúca presila však s porotou nijako zvlášť neotriasla, preto Fatih Akin ostáva stále posledným domácim laureátom Zlatého medveďa ešte z roku 2004 (Proti múru). Jedinou ocenenou, aj to „len“ za scenár, sa stala komorná dráma Kreuzweg (Krížová cesta) – a propos, snímka, ktorá takmer do posledného dňa viedla bodovací rebríček zahraničných i domácich kritikov. Dielo Dietricha Bruggemanna rozpráva trpký príbeh 14-ročnej dievčiny, ktorá sa bráni normálnemu tínedžerskému životu pod vplyvom ortodoxne prísnej a bigotne založenej matky, ktorá ju a celú rodinu núti nasledovať a vyznávať extrémné náboženské učenie podľa Pia XII. Mladé dievča, na ktorú ultimatívne vplýva aj miestny farár, sa napokon rozhodne pre dobrovoľný martýrsky odchod zo sveta – čo vníma ako prirodzenú obetu pre božiu milosť. „Jestvuje mnoho náboženských siekt, ktoré fungujú podľa podobných princípov,“ uviedol 37-ročný režisér, ktorý spolu so sestrou Annou (spoluscenáristkou) prežil podobnú životnú skúsenosť, keď ako mladiství museli povinne navštevovať omše zoskupenia Piovho bratstva. „Chcel som ukázať, ako takáto rodina vlastne funguje. Mladý, dospievajúci človek sa úplne zmení, normálny život postupne považuje za chorý a nebezpečný a rodičia vôbec nechápu, že to, čo ich vlastne obmedzuje, je náboženstvo, ktoré vyznávajú.“
Film je štrukturovaný štrnástimi kapitolami, ktorých názvy evokujú Ježišovu cestu k ukrižovaniu. Obraz je často symetrický, rámcovaný statickou kamerou, len málokedy uvedenou do mierneho pohybu, čo nie náhodou pripomína vyhranený rukopis Ulricha Seidla. Film predstavuje pozohodnú štúdiu o duchovnom zneužívaní, ktorá trúchlivo obnažuje zvrátenú vieru o jedinej správnej ceste k večnej blaženosti.
.ako rýchle beží život
Americký film Boyhood (Chlapčenstvo) sa stal dielom, na aké sa na festivaloch vždy čaká. Film-udalosť. Richard Linklater patrí k známym menám predovšetkým nezávislej scény a k jeho najznámejším opusom patrí tzv. „pred-trilógia“ (Pred úsvitom, Pred zotmením, Pred polnocou). V Berlíne predstavil film, ktorý zrejme vstúpi ho histórie. Od roku 2002 do 2013 (vždy jeden-dva týždne ročne, spolu 39 nakrúcacích dní) snímal scény, ktoré sú vlastné skôr pre časozberný dokument. Bez konkrétneho dátumového vymedzenia vyrozprával príbeh chlapca Masona od vstupu do základnej školy až po prijatie na univerzitu. Zároveň sleduje aj „girlhood“, keďže Mason má o niečo staršiu sestru (hrá ju režisérova vlastná dcéra Lorelei), a tá, samozrejme, vyrastá a dospieva s ním. A obaja sa stretávajú a míňajú, smejú a smútia, rozprávajú a mlčia s filmovými rodičmi (Patricia Arquette, Ethan Hawke) a s ďaľšími príbuznými, priateľmi a známymi. Film má bezmála tri hodiny, ale texaská rodinná kronika plynie ľahko, svižne a rýchle ako vlastne každý obyčajný život. „Nechcela som, aby sa to skončilo,“ vyjadrila svoje pocity Patricia Arquette. Film s množstvom úsmevných a odľahčených scén ukazuje, ako bláznivo sa svet za tých pár rokov zmenil – automobily, mobilné telefóny, internetová pornografia, počítačové hry, facebook a ďalšie sociálne siete. Film je sčasti autobiografický. Aj Linklater sa v detstve presťahoval do texaského Austinu a tu vyrastal, učil sa na strednej škole, dosiahol prvé úspechy ako umelecký fotograf – podobne ako jeho chlapčenský hrdina. Vzťah k jeho predstaviteľovi Ellarovi Coltraneovi 53-ročný režisér vyjadril slovami: „Stal sa akoby mojím ozajstným synom, ktorého nemám.“ Film si získal veľké sympatie i divácke ovácie a jeho kvality neprehliadla ani porota, keď mu udelila Medveďa za najlepšiu réžiu.
Ani druhý americký zástupca v súťaži nevyšiel naprázdno - Grand Hotel Budapešť získal Veľkú cenu poroty. Jeho tvorca Wes Anderson opäť potvrdil svoj mnohostranný talent a nezameniteľný rukopis. Na scénu priviedol plejádu hereckých hviezd, ktoré sú ochotné prijať a zahrať aj tú najmenšiu epizódnu kreáciu. Znova predstavil svoj výnimočný fantazijný svet, ktorý tentoraz umiestnil do medzivojnovej fiktívnej krajiny zvanej Zubrovka. Tu našli svojrázne pestrofarebné figúrky invečný priestor na eskaláciu hravých i bizarných nápadov, popretkávaných jemným humorom a noblesným zápletkovým panoptikom. Výsledkom je uvoľnená a kultivovaná zábavná snímka, ktorá zaujme nielen nadšených obdivovateľov 44-ročného režisérskeho iluzionistu.
Autor je riaditeľ Art Film Festu.
Riaditeľ má na svoju obhajobu presvedčivý argument, a tou je permanentne vysoká návštevnosť. Festival v Berlíne patrí jednoznačne k najdiváckejším kultúrno-spoločenským podujatiam. Aktuálne štatistiky opäť posunuli divácke rekordy, keď záujem zakúpiť si lístok na festivalové predstavenia prejavilo viac ako 330-tisíc návštevníkov a akreditovalo sa vyše 20-tisíc profesionálov a novinárov.
.zabijak s korčuľami
Po siedmich rokoch od víťazstva Quan´ana Wanga (Tuyine manželstvo) si Zlatého medveďa prisvojil Diao Yinan, ďalší z excelentných čínskych filmárov, ktorý sa predstavil v tohtoročnej súťaži. Jeho snímka Bai ri yan huo (Čierne uhlie, tenký ľad), je síce inšpirovaná klasickými americkými a francúzskymi kriminálkami, ale predstavuje veľmi silnú autorskú výpoveď, založenú na autentickom prostredí a chladnej estetike. Napínavý príbeh sa odohráva v zime roku 2004 v stredne veľkom provinčnom meste na severe Číny, kde dominuje banský priemysel. Na uhoľnom páse sa objavia končatiny rozsekanej mŕtvoly, čo naštartuje pátračskú odyseu, prelínajúcu sa viac ako päťročným obdobím. Kľúčovú rolu tu obstarajú korčule, klzisko a ľad. Režisér rozohráva koncentrovaný príbeh elegantným a mnohoznačným spôsobom, čo diváka núti byť neustále v strehu, aby sledovanú líniu viackrát prehodnotil a nkoniec ocenil prekvapujúci zvrat. Tiché studené ulice, továrne, železnica, neónové reklamy barov a kín, akoby utajené súkromie jednotlivých protagonistov dokonale ilustrujú studenú, odcudzenú atmosféru a úsporné citové prejavy. Zaujímavo pôsobí aj zvolená dramaturgia farieb, uprednostňujúca predovšetkým červenú a zelenú, či už v oblečení postáv, alebo vo zvolených interiéroch. Filmu dominuje najmä postava svojrázneho bývalého detektíva, predstavujúceho nezameniteľný typ v nižšej časti sociálneho spektra, ktorý po rozvode s manželkou akoby stratil zmysel svojej ďalšej existencie. Jeho predstaviteľ Lio Fan si z Berlína odniesol Strieborného medveďa za herecký výkon, čím len korunoval prevahu strhujúceho čínskeho „film noir”.
.zvrátená viera vo večnú blaženosť
Z extrému do extrému – tak možno lapidárne označiť účasť nemeckých filmov v hlavnej súťaži. Kým v minulom roku dostal priestor iba jeden zástupca hostiteľskej krajiny, teraz získali dôveru až štyri čisto nemecké snímky a ešte ďalšie tri tituly, ktoré mali koprodukčné zastúpenie. Ani takáto do očí bijúca presila však s porotou nijako zvlášť neotriasla, preto Fatih Akin ostáva stále posledným domácim laureátom Zlatého medveďa ešte z roku 2004 (Proti múru). Jedinou ocenenou, aj to „len“ za scenár, sa stala komorná dráma Kreuzweg (Krížová cesta) – a propos, snímka, ktorá takmer do posledného dňa viedla bodovací rebríček zahraničných i domácich kritikov. Dielo Dietricha Bruggemanna rozpráva trpký príbeh 14-ročnej dievčiny, ktorá sa bráni normálnemu tínedžerskému životu pod vplyvom ortodoxne prísnej a bigotne založenej matky, ktorá ju a celú rodinu núti nasledovať a vyznávať extrémné náboženské učenie podľa Pia XII. Mladé dievča, na ktorú ultimatívne vplýva aj miestny farár, sa napokon rozhodne pre dobrovoľný martýrsky odchod zo sveta – čo vníma ako prirodzenú obetu pre božiu milosť. „Jestvuje mnoho náboženských siekt, ktoré fungujú podľa podobných princípov,“ uviedol 37-ročný režisér, ktorý spolu so sestrou Annou (spoluscenáristkou) prežil podobnú životnú skúsenosť, keď ako mladiství museli povinne navštevovať omše zoskupenia Piovho bratstva. „Chcel som ukázať, ako takáto rodina vlastne funguje. Mladý, dospievajúci človek sa úplne zmení, normálny život postupne považuje za chorý a nebezpečný a rodičia vôbec nechápu, že to, čo ich vlastne obmedzuje, je náboženstvo, ktoré vyznávajú.“
Film je štrukturovaný štrnástimi kapitolami, ktorých názvy evokujú Ježišovu cestu k ukrižovaniu. Obraz je často symetrický, rámcovaný statickou kamerou, len málokedy uvedenou do mierneho pohybu, čo nie náhodou pripomína vyhranený rukopis Ulricha Seidla. Film predstavuje pozohodnú štúdiu o duchovnom zneužívaní, ktorá trúchlivo obnažuje zvrátenú vieru o jedinej správnej ceste k večnej blaženosti.
.ako rýchle beží život
Americký film Boyhood (Chlapčenstvo) sa stal dielom, na aké sa na festivaloch vždy čaká. Film-udalosť. Richard Linklater patrí k známym menám predovšetkým nezávislej scény a k jeho najznámejším opusom patrí tzv. „pred-trilógia“ (Pred úsvitom, Pred zotmením, Pred polnocou). V Berlíne predstavil film, ktorý zrejme vstúpi ho histórie. Od roku 2002 do 2013 (vždy jeden-dva týždne ročne, spolu 39 nakrúcacích dní) snímal scény, ktoré sú vlastné skôr pre časozberný dokument. Bez konkrétneho dátumového vymedzenia vyrozprával príbeh chlapca Masona od vstupu do základnej školy až po prijatie na univerzitu. Zároveň sleduje aj „girlhood“, keďže Mason má o niečo staršiu sestru (hrá ju režisérova vlastná dcéra Lorelei), a tá, samozrejme, vyrastá a dospieva s ním. A obaja sa stretávajú a míňajú, smejú a smútia, rozprávajú a mlčia s filmovými rodičmi (Patricia Arquette, Ethan Hawke) a s ďaľšími príbuznými, priateľmi a známymi. Film má bezmála tri hodiny, ale texaská rodinná kronika plynie ľahko, svižne a rýchle ako vlastne každý obyčajný život. „Nechcela som, aby sa to skončilo,“ vyjadrila svoje pocity Patricia Arquette. Film s množstvom úsmevných a odľahčených scén ukazuje, ako bláznivo sa svet za tých pár rokov zmenil – automobily, mobilné telefóny, internetová pornografia, počítačové hry, facebook a ďalšie sociálne siete. Film je sčasti autobiografický. Aj Linklater sa v detstve presťahoval do texaského Austinu a tu vyrastal, učil sa na strednej škole, dosiahol prvé úspechy ako umelecký fotograf – podobne ako jeho chlapčenský hrdina. Vzťah k jeho predstaviteľovi Ellarovi Coltraneovi 53-ročný režisér vyjadril slovami: „Stal sa akoby mojím ozajstným synom, ktorého nemám.“ Film si získal veľké sympatie i divácke ovácie a jeho kvality neprehliadla ani porota, keď mu udelila Medveďa za najlepšiu réžiu.
Ani druhý americký zástupca v súťaži nevyšiel naprázdno - Grand Hotel Budapešť získal Veľkú cenu poroty. Jeho tvorca Wes Anderson opäť potvrdil svoj mnohostranný talent a nezameniteľný rukopis. Na scénu priviedol plejádu hereckých hviezd, ktoré sú ochotné prijať a zahrať aj tú najmenšiu epizódnu kreáciu. Znova predstavil svoj výnimočný fantazijný svet, ktorý tentoraz umiestnil do medzivojnovej fiktívnej krajiny zvanej Zubrovka. Tu našli svojrázne pestrofarebné figúrky invečný priestor na eskaláciu hravých i bizarných nápadov, popretkávaných jemným humorom a noblesným zápletkovým panoptikom. Výsledkom je uvoľnená a kultivovaná zábavná snímka, ktorá zaujme nielen nadšených obdivovateľov 44-ročného režisérskeho iluzionistu.
Autor je riaditeľ Art Film Festu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.