Literárnou predlohou snímky sa stal rovnomenný román Aleka Popova (v češtine vyšiel vo vydavateľstve Dybbuk v roku 2010), ktorý sa pri jeho písaní istotne nechal inšpirovať osobnou skúsenosťou. Pôsobil totiž ako bulharský kultúrny atašé na ambasáde v Londýne. A práve tam sa príbeh filmu režiséra Dimitara Mitovského odohráva.
Deväťdesiate roky minulého storočia, britská metropola, Big Ben, parlament, kapitalizmus, vžité demokratické pravidlá, kráľovský dvor, Jej Veličenstvo Alžbeta druhá... Deväťdesiate roky, východoeurópsky štát, napríklad Bulharsko, politický zmätok, nekultúrnosť, malosť, veľké šance, dobiehanie nedobehnuteľného, kšeftíky a kšefty, ľudkovia socialistickí, hľadajúci šťastie (čiže dobré živobytie) v uliciach starých miest bohatého Západu, pani prezidentová Devorina Selyanská. Excentrická, a zároveň zakomplexovaná ženská, opitá svojím spoločenským postavením. Keď si niečo zaumieni, kope do okolia dovtedy, kým jej sen nesplní.
V takýchto súradniciach sa odohráva film Mission London. Na bulharské veľvyslanectvo v Londýne nastupuje nový šéf Varadin Dimitrov, ktorý funkciu získa, lebo pani Devorina si postavila hlavu. Nachádza neporiadok, špinu, totálnu diplomatickú nečinnosť a v pivnici prosperujúci duty free shop s cigaretami a alkoholom z ambasádorských kvót. Možno by to až tak nevadilo, keby sa do Británie na oficiálnu návštevu nechystala už onedlho zavítať pani Selyanská aj s ajnkeselbuntesovským cirkusovým predstavením o slávnych dejinách jej slávnej bulharskej vlasti. Kým príde, malo by byť všetko tip-top. Upravený priestor, príčinliví šikovní diplomati, občerstvenie na úrovni a hostia z naj-naj-najvyšších kruhov. Varadin Dimitrov má naozaj čo robiť. Ešteže mu pri prekonávaní stresových situácií pomáha psychotechnika, ktorú prevzal od sympatického moderátora inštruktážneho videa: Keď sa vás zmocňuje panika, povedzte ľubovoľné číslo od nula do sto. Máte? Oukej. Po chvíľke nahlas vyslovte číslo o jedna menšie. A potom zas o jedna menšie... až do konca. Keď poviete nulu, určite už opäť nadobudnete kontrolu nad svojou mysľou. Varadin počas filmu neraz zašeptá: „Deväťdesiatdeväť.“
Mission London je komédia, jej humor je situačného a slovného druhu, nie príliš bujarý, zato však hlboký, ostrý, presne namierený, často nasiaknutý absurditou. Pracuje s odvolávkami, neberie si servítku pred ústa, robí si vtipy zo spoločenských i kinematografických klišé. Vďaka vzájomne zakúsenej minulosti pravdepodobne filmu dokonalejšie porozumejú Východoeurópania. Napriek tomu, že je humor snímky viazaný na dobu, v ktorej sa jej príbeh odohráva, funguje výborne aj v nadčasovej rovine. Veď reštaurácia pre ruskú enklávu kdekoľvek na svete hádam ani nemôže mať priliehavejšie meno než Boršč a žiaľ. Navyše sa ukazuje, že pretvárka a pozlátka, ktorým postavy tejto londýnskej misie oddanie holdujú, sú do dnešnej doby zažraté väčšmi, ako boli v rokoch deväťdesiatych.
Satira je štipľavá záležitosť, ale liečivá. Slovenská kinematografia na svoju ozajstnú satiru o časoch nedávnych ešte stále len čaká. Bulhari to už zvládli – a veľmi pekne.
Mission London (Bulharsko, Veľká Británia, Maďarsko, Macedónsko, Švédsko 2010). Réžia: Dimitar Mitovski. Scenár: Dimitar Mitovski, Delyana Maneva, Alek Popov. Kamera: Nenad Boroevich. Hudba: Konstantin Tzekov, Balázs Zságer. Strih: Marko Glusac. Hrajú: Ralph Brown, Tomas Arana, Alan Ford, Ana Papadopulu, Hristo Mitzkov, Julian Vergov, Atanas Srebrev a ďalší.
Deväťdesiate roky minulého storočia, britská metropola, Big Ben, parlament, kapitalizmus, vžité demokratické pravidlá, kráľovský dvor, Jej Veličenstvo Alžbeta druhá... Deväťdesiate roky, východoeurópsky štát, napríklad Bulharsko, politický zmätok, nekultúrnosť, malosť, veľké šance, dobiehanie nedobehnuteľného, kšeftíky a kšefty, ľudkovia socialistickí, hľadajúci šťastie (čiže dobré živobytie) v uliciach starých miest bohatého Západu, pani prezidentová Devorina Selyanská. Excentrická, a zároveň zakomplexovaná ženská, opitá svojím spoločenským postavením. Keď si niečo zaumieni, kope do okolia dovtedy, kým jej sen nesplní.
V takýchto súradniciach sa odohráva film Mission London. Na bulharské veľvyslanectvo v Londýne nastupuje nový šéf Varadin Dimitrov, ktorý funkciu získa, lebo pani Devorina si postavila hlavu. Nachádza neporiadok, špinu, totálnu diplomatickú nečinnosť a v pivnici prosperujúci duty free shop s cigaretami a alkoholom z ambasádorských kvót. Možno by to až tak nevadilo, keby sa do Británie na oficiálnu návštevu nechystala už onedlho zavítať pani Selyanská aj s ajnkeselbuntesovským cirkusovým predstavením o slávnych dejinách jej slávnej bulharskej vlasti. Kým príde, malo by byť všetko tip-top. Upravený priestor, príčinliví šikovní diplomati, občerstvenie na úrovni a hostia z naj-naj-najvyšších kruhov. Varadin Dimitrov má naozaj čo robiť. Ešteže mu pri prekonávaní stresových situácií pomáha psychotechnika, ktorú prevzal od sympatického moderátora inštruktážneho videa: Keď sa vás zmocňuje panika, povedzte ľubovoľné číslo od nula do sto. Máte? Oukej. Po chvíľke nahlas vyslovte číslo o jedna menšie. A potom zas o jedna menšie... až do konca. Keď poviete nulu, určite už opäť nadobudnete kontrolu nad svojou mysľou. Varadin počas filmu neraz zašeptá: „Deväťdesiatdeväť.“
Mission London je komédia, jej humor je situačného a slovného druhu, nie príliš bujarý, zato však hlboký, ostrý, presne namierený, často nasiaknutý absurditou. Pracuje s odvolávkami, neberie si servítku pred ústa, robí si vtipy zo spoločenských i kinematografických klišé. Vďaka vzájomne zakúsenej minulosti pravdepodobne filmu dokonalejšie porozumejú Východoeurópania. Napriek tomu, že je humor snímky viazaný na dobu, v ktorej sa jej príbeh odohráva, funguje výborne aj v nadčasovej rovine. Veď reštaurácia pre ruskú enklávu kdekoľvek na svete hádam ani nemôže mať priliehavejšie meno než Boršč a žiaľ. Navyše sa ukazuje, že pretvárka a pozlátka, ktorým postavy tejto londýnskej misie oddanie holdujú, sú do dnešnej doby zažraté väčšmi, ako boli v rokoch deväťdesiatych.
Satira je štipľavá záležitosť, ale liečivá. Slovenská kinematografia na svoju ozajstnú satiru o časoch nedávnych ešte stále len čaká. Bulhari to už zvládli – a veľmi pekne.
Mission London (Bulharsko, Veľká Británia, Maďarsko, Macedónsko, Švédsko 2010). Réžia: Dimitar Mitovski. Scenár: Dimitar Mitovski, Delyana Maneva, Alek Popov. Kamera: Nenad Boroevich. Hudba: Konstantin Tzekov, Balázs Zságer. Strih: Marko Glusac. Hrajú: Ralph Brown, Tomas Arana, Alan Ford, Ana Papadopulu, Hristo Mitzkov, Julian Vergov, Atanas Srebrev a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.