KNIHA Stanislav Rakús: Fáza uvoľnenia (KK Bagala, 2013)
Čítanie textov Stanislava Rakúsa je podobným zážitkom ako počúvanie jeho rozprávania. V jednom aj druhom prípade sa človek ocitne uprostred košatej a farebnej koruny, vyrastajúcej z autorových uhrančivých príbehov. Jedna novela a dve poviedky, tvoriace knihu Fáza uvoľnenia nie sú výnimkou. Hrdina-rozprávač je vo všetkých troch prípadoch sympaticky stratený, literárne dumajúci (a o literárnu tvorbu sa pokúšajúci) muž, žijúci kdesi na východe Slovenska v „uvoľnených” šesťdesiatych rokoch. Ani v tejto knihe Stanislava Rakúsa nezaujímajú politicko-spoločenské súvislosti doby, ale konkrétny (ne)obyčajný človek, ktorého sprevádza na dobrodružnej ceste, ktorá len zdanlivo pozostáva z každodenných banalít. Radosť z rozprávania, Stanislavov láskavý úsmev cítiť v každej vete. A ako bonus sa dozviete veľa o tom, ako sa tvorí a ako pôsobí literatúra.
.jk
KNIHA Diana Mašlejová: Maják (Limerick, 2013)
Ani občasné skĺznutie k poetickému klišé, ani pohyb na samej hranici romantického pátosu, ani priveľké písmená, ktoré knižku trochu umelo nafukujú, nedokážu vyvážiť dobrý dojem z tejto zbierky krátkych a ešte kratších textov Diany Mašlejovej. Táto mladá autorka totiž prináša niečo, čoho v aktuálnej slovenskej literatúre nemáme veľa: výstižnú úspornosť. V jej textoch jednoducho nie je priveľa slov. Nesnaží sa všetko nám dopovedať a nesnaží sa nám ani ukázať, ako sa vie so slovami hrať. Diane Mašlejovej stačí príznačný moment, pohľad, vôňa, unikajúci pocit, spomienka na detstvo či situácia v nedeľnej kaviarni a všetko potrebné sa poskladá v čitateľovej mysli. A nemusí vymýšľať ani bizarné zápletky: píše o detstve na bratislavskom sídlisku, o láske, o smrti, o túžbach, ktoré sa strácajú v rutinou naplnenom živote. Píše tak, že jej bez problémov veríme. Kniha, ktorá je príjemným prekvapením.
.jk
DIVADLO August Strindberg: Slečna Júlia (Divadlo LAB)
Vysoká škola manipulácie! Aj tak by mohol znieť podtitul študentskej inscenácie Slečna Júlia, ktorá mala premiéru v divadle Lab na pôde Vysokej školy múzických umení. Stredobodom naturalisticky ladenej drámy je milostný trojuholník, idúci naprieč spoločenskými vrstvami, ovládaný vášňou aj prospechárstvom. Umiestnenie inscenácie do pivničnej divadelnej sály s tehlovými klenbami je pre zvýraznenie skrytej manipulácie, ktorou sluha Jean ovláda slečnu Júliu, ideálne. Študujúci režisér Tomáš Procházka a skúsená dramaturgička Zuzana Šajgalíková budujú mizanscény inscenácie veľmi precízne. Nechýba im psychologická hĺbka, vnútorná dynamika i napätie ani estetický rozmer. Spoľahlivých partnerov majú v hercoch – v Kristíne Svarinskej, v Šimonov Ferstlovi aj v Michaele Halcinovej, ktorí presvedčivo stvárňujú najmä emočne vypäté scény. Slečna Júlia sa im vydarila. Je to formálne i obsahovo silná inscenácia.
.peter Scherhaufer
HUDBA Mogwai: Rave Tapes (Wegart)
Mogwai je jedna z tých kapiel, ktoré stavajú každú novinku v mieste, kde naposledy skončili. Neprinášajú revolúciu, ale prehĺbenie, vylepšenie, zosilnenie. Ôsma štúdiovka škótskej kapely je naplnená intenzívnym zvukom gitár, ich ozvien a efektov na nich vybudovaných s podkladom tvoreným chladivými, matematicky presnými syntetizátormi. Desiatka skladieb klasicky vychádza z jednoduchých motívov, ktoré naberajú na sile a vo svojich vrcholoch predstavujú monumentálny hlukový zážitok. Nedostatok Rave Tapes je fakt, že efekty, erupcie temných hlukov a zašepkané slová sme už počuli na starších nahrávkach a absentuje tak akýkoľvek pocit prekvapenia. Ich novinka je technicky vyspelá, melodicky sofistikovaná, pri ktorej poslucháč dúfa, že kapela bude mať nabudúce viac chuti odtrhnúť sa z reťaze ako za „starých dobrých“ čias.
.tomáš Slaninka
HUDBA Thievery Corporation: Saudade (Eighteenth Street Lounge)
Portugalské slovo „saudade“ v názve najnovšieho albumu amerického dua Thievery Corporation naznačuje, že by mal obsahovať hudbu jemnocitnú. Je to tak? Je. Saudade nemá v slovenčine ani angličtine ekvivalent. Vyjadruje nostalgiu, smútok za niekým, niečím. Jeho emocionálny zmysel býva najčastejšie používaný v kapverdskom štýle morna, ale i v brazílskej bossa nove. Album Saudade „je“ plný nostalgie, bossa novy. Hudobne nepatrí k progresívnym. No ani konvenčným. Možno vyznieva trošku jednotvárne – štýlom, výrazom, strednými tempami – no nechýba mu elegancia a zvuková pestrofarebnosť. Pôsobí príjemne, vkusne, upokojujúco. Spieva na ňom päť speváčok s nežnými, erotickými hlasmi, napríklad Natalia Clavier. Užitočný album na oddýchnutie od unáhlenej a hlučnej doby. Lounge music ? Áno. Ale umelecky na výške. A nemá slabé miesta.
.miro Potoček
Čítanie textov Stanislava Rakúsa je podobným zážitkom ako počúvanie jeho rozprávania. V jednom aj druhom prípade sa človek ocitne uprostred košatej a farebnej koruny, vyrastajúcej z autorových uhrančivých príbehov. Jedna novela a dve poviedky, tvoriace knihu Fáza uvoľnenia nie sú výnimkou. Hrdina-rozprávač je vo všetkých troch prípadoch sympaticky stratený, literárne dumajúci (a o literárnu tvorbu sa pokúšajúci) muž, žijúci kdesi na východe Slovenska v „uvoľnených” šesťdesiatych rokoch. Ani v tejto knihe Stanislava Rakúsa nezaujímajú politicko-spoločenské súvislosti doby, ale konkrétny (ne)obyčajný človek, ktorého sprevádza na dobrodružnej ceste, ktorá len zdanlivo pozostáva z každodenných banalít. Radosť z rozprávania, Stanislavov láskavý úsmev cítiť v každej vete. A ako bonus sa dozviete veľa o tom, ako sa tvorí a ako pôsobí literatúra.
.jk
KNIHA Diana Mašlejová: Maják (Limerick, 2013)
Ani občasné skĺznutie k poetickému klišé, ani pohyb na samej hranici romantického pátosu, ani priveľké písmená, ktoré knižku trochu umelo nafukujú, nedokážu vyvážiť dobrý dojem z tejto zbierky krátkych a ešte kratších textov Diany Mašlejovej. Táto mladá autorka totiž prináša niečo, čoho v aktuálnej slovenskej literatúre nemáme veľa: výstižnú úspornosť. V jej textoch jednoducho nie je priveľa slov. Nesnaží sa všetko nám dopovedať a nesnaží sa nám ani ukázať, ako sa vie so slovami hrať. Diane Mašlejovej stačí príznačný moment, pohľad, vôňa, unikajúci pocit, spomienka na detstvo či situácia v nedeľnej kaviarni a všetko potrebné sa poskladá v čitateľovej mysli. A nemusí vymýšľať ani bizarné zápletky: píše o detstve na bratislavskom sídlisku, o láske, o smrti, o túžbach, ktoré sa strácajú v rutinou naplnenom živote. Píše tak, že jej bez problémov veríme. Kniha, ktorá je príjemným prekvapením.
.jk
DIVADLO August Strindberg: Slečna Júlia (Divadlo LAB)
Vysoká škola manipulácie! Aj tak by mohol znieť podtitul študentskej inscenácie Slečna Júlia, ktorá mala premiéru v divadle Lab na pôde Vysokej školy múzických umení. Stredobodom naturalisticky ladenej drámy je milostný trojuholník, idúci naprieč spoločenskými vrstvami, ovládaný vášňou aj prospechárstvom. Umiestnenie inscenácie do pivničnej divadelnej sály s tehlovými klenbami je pre zvýraznenie skrytej manipulácie, ktorou sluha Jean ovláda slečnu Júliu, ideálne. Študujúci režisér Tomáš Procházka a skúsená dramaturgička Zuzana Šajgalíková budujú mizanscény inscenácie veľmi precízne. Nechýba im psychologická hĺbka, vnútorná dynamika i napätie ani estetický rozmer. Spoľahlivých partnerov majú v hercoch – v Kristíne Svarinskej, v Šimonov Ferstlovi aj v Michaele Halcinovej, ktorí presvedčivo stvárňujú najmä emočne vypäté scény. Slečna Júlia sa im vydarila. Je to formálne i obsahovo silná inscenácia.
.peter Scherhaufer
HUDBA Mogwai: Rave Tapes (Wegart)
Mogwai je jedna z tých kapiel, ktoré stavajú každú novinku v mieste, kde naposledy skončili. Neprinášajú revolúciu, ale prehĺbenie, vylepšenie, zosilnenie. Ôsma štúdiovka škótskej kapely je naplnená intenzívnym zvukom gitár, ich ozvien a efektov na nich vybudovaných s podkladom tvoreným chladivými, matematicky presnými syntetizátormi. Desiatka skladieb klasicky vychádza z jednoduchých motívov, ktoré naberajú na sile a vo svojich vrcholoch predstavujú monumentálny hlukový zážitok. Nedostatok Rave Tapes je fakt, že efekty, erupcie temných hlukov a zašepkané slová sme už počuli na starších nahrávkach a absentuje tak akýkoľvek pocit prekvapenia. Ich novinka je technicky vyspelá, melodicky sofistikovaná, pri ktorej poslucháč dúfa, že kapela bude mať nabudúce viac chuti odtrhnúť sa z reťaze ako za „starých dobrých“ čias.
.tomáš Slaninka
HUDBA Thievery Corporation: Saudade (Eighteenth Street Lounge)
Portugalské slovo „saudade“ v názve najnovšieho albumu amerického dua Thievery Corporation naznačuje, že by mal obsahovať hudbu jemnocitnú. Je to tak? Je. Saudade nemá v slovenčine ani angličtine ekvivalent. Vyjadruje nostalgiu, smútok za niekým, niečím. Jeho emocionálny zmysel býva najčastejšie používaný v kapverdskom štýle morna, ale i v brazílskej bossa nove. Album Saudade „je“ plný nostalgie, bossa novy. Hudobne nepatrí k progresívnym. No ani konvenčným. Možno vyznieva trošku jednotvárne – štýlom, výrazom, strednými tempami – no nechýba mu elegancia a zvuková pestrofarebnosť. Pôsobí príjemne, vkusne, upokojujúco. Spieva na ňom päť speváčok s nežnými, erotickými hlasmi, napríklad Natalia Clavier. Užitočný album na oddýchnutie od unáhlenej a hlučnej doby. Lounge music ? Áno. Ale umelecky na výške. A nemá slabé miesta.
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.