Minulú stredu sa konali na našej stránke celodenné voľby, na ktorých sa zúčastnilo 1 464 prevažne mladých ľudí, takmer polovica voličov bola z vekovej skupiny 18 až 29 rokov. Účastníkov sme sa pýtali, koho by volili v prvom kole prezidentských volieb a požiadali sme ich aj o krátke zdôvodnenie.
Najprv treba dodať: výsledky našich volieb sú úplne nereprezentatívne (Robert Fico získal len jedno percento), ich výpovedná hodnota je len v tom, že zachycujú nálady medzi mladými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi, ktorí sa nadpriemerne zaujímajú o politiku. A tiež nám dávajú obraz, aký je profil internetových čitateľov .týždňa.
.výsledky
Prvé kolo našich internetových prezidentských volieb dopadlo nasledovne: 1. Radoslav Procházka, 36,3 percenta (532 hlasov), 2. Milan Kňažko, 27,8 percenta (407 hlasov), 3. Andrej Kiska 20,2 percenta (296 hlasov), 4. Helena Mezenská, 7,2 percenta (105), Ján Čarnogurský 4,4 (65) a za ním Robert Fico, 1,2 percenta (17 hlasov). Pavol Hrušovský úplne pohorel, volilo by ho menej než jedno percento (13 hlasov).
Procházkovi sa darilo najmä vo vekovej kategórii 18 až 29 rokov, kde získal vyše 45 percent, medzi tridsiatnikmi zvíťazil Milan Kňažko s takmer 33 percentami. Kiskovi sa zase výrazne viac darilo u žien než u mužov.
.prečo práve on/ona?
Argumenty v prospech Radoslava Procházku boli väčšinou jednoznačné: najkompetentnejší, mladý a energický, sebavedomý, dôveryhodný. „Jediný poriadne zatočí s Harabinom.“ „Je to najlepší ficobijec.“ Niekto vyzdvihol jeho pro-life postoje, iný zdôraznil, že ho bude voliť aj napriek nim. Procházka tak zjednocuje medzi mladými rôzne skupiny, konzervatívnych katolíkov, ako aj liberálov.
Viacerí sa však budú rozhodovať do poslednej chvíle: „Procházka má právnické vzdelanie, je pomerne inteligentný, nerobil by hanbu, je však pomerne dosť konzervatívny a niekedy môže pôsobiť arogantne. Kňažko je uvoľnený a sympatický.“
A prečo Milan Kňažko? To je jednoduché: inteligentný, vtipný, skvelý rečník, strhujúci životný príbeh, charizma, noblesa, reprezentatívnosť. Mnohí si ho ctia za November, prešľapy s Mečiarom mu celkom nezabudli, ale viac-menej odpustili. „Jediný, kto dokáže obstáť v debatách s Ficom.” „Jediný liberál.” Viacerí uviedli, že hoci už inklinovali ku Kiskovi či Procházkovi, asi dajú hlas Kňažkovi, ktorý ich presvedčil v diskusiách alebo v rozhovore pre .týždeň. Niektorí použili vylučovaciu metódu: „Vyhodil som Fica, ožrana, alfakonzervatívneho samca, rusofilného arizátora, telepatku, človeka, o ktorom sa nevie, či má vôbec slovenské občianstvo, nečitateľného filantropa, a zostal mi Milan.“
Pre prívržencov Andreja Kisku je ich kandidát slušný človek, Dobrý anjel, nová tvár, nestraník. Často sa objavuje pragmatický argument: „Má najväčšie šance poraziť Fica, volil by som z rozumu.“ Aj v jeho tábore je ešte veľa váhavcov: „Ako mnohí rozmýšľam medzi Kiskom a Procházkom. Kiska má za sebou úspešný príbeh, vypracoval sa, zamestnal ľudí, robil zisk a následne sa o tento zisk delí s tými, ktorí to najviac potrebujú. Áno, pôsobí umelo, áno, nevyzná sa v zahraničnej politike, ale verím mu (chcem mu veriť), že bude naozaj nezávislý prezident. Procházka je erudovaný človek, ktorý by mohol byť najsilnejšou protiváhou pre SMER, aktívne by to vláde „komplikoval", vyzná sa v reáliách EÚ. No prekáža mi jeho arogancia, zároveň neviem, či ľudí viac zjednocuje, alebo naopak, či nemá potenciál spoločnosť polarizovať.“
Helena Mezenská je pre posmievačov vesmírna žena, no pre svojich voličov jediný politik, ktorý „skutočne háji záujmy obyčajných ľudí, a nie korporácií“. Alebo: „Helena je nádej. Čistá človečina.“ Jediná, ktorá zmení „tento zdegenerovaný a neľudský systém“. Už niet čo dodať.
Voliči Jána Čarnogurského veľmi oceňujú jeho silný životný príbeh, najmä zásluhy za November. Je to „jediný skutočný štátnik“, „politik svetového formátu“, „hrdina z doby boľševika“, „znamenal pre mňa vzor už za socializmu“. Samozrejme, viacerí zdôrazňujú jeho kresťanské princípy, niektorí mu trochu vyčítajú jeho postoje k Rusku, iní ich však vyzdvihujú a veria v budúcnosť slovanskej blízkosti.
Jeden konzervatívny volič svoju dilemu vyriešil nasledovne: „Procházku pravdepodobne nebudem voliť pre jeho názor na registrované partnerstvá, inak by som dal hlas určite jemu. Hrušovského asi skôr nebudem voliť pre koketovanie KDH pod jeho vedením so stranou Smer. Zostáva teda Čarnogurský...“ Ako ukazujú aj naše voľby, problémom Jána Čarnogurského je okrem iného aj to, že takto si zrejme svoju dilemu vyriešila iba výrazná menšina mladých katolíkov.
Najprv treba dodať: výsledky našich volieb sú úplne nereprezentatívne (Robert Fico získal len jedno percento), ich výpovedná hodnota je len v tom, že zachycujú nálady medzi mladými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi, ktorí sa nadpriemerne zaujímajú o politiku. A tiež nám dávajú obraz, aký je profil internetových čitateľov .týždňa.
.výsledky
Prvé kolo našich internetových prezidentských volieb dopadlo nasledovne: 1. Radoslav Procházka, 36,3 percenta (532 hlasov), 2. Milan Kňažko, 27,8 percenta (407 hlasov), 3. Andrej Kiska 20,2 percenta (296 hlasov), 4. Helena Mezenská, 7,2 percenta (105), Ján Čarnogurský 4,4 (65) a za ním Robert Fico, 1,2 percenta (17 hlasov). Pavol Hrušovský úplne pohorel, volilo by ho menej než jedno percento (13 hlasov).
Procházkovi sa darilo najmä vo vekovej kategórii 18 až 29 rokov, kde získal vyše 45 percent, medzi tridsiatnikmi zvíťazil Milan Kňažko s takmer 33 percentami. Kiskovi sa zase výrazne viac darilo u žien než u mužov.
.prečo práve on/ona?
Argumenty v prospech Radoslava Procházku boli väčšinou jednoznačné: najkompetentnejší, mladý a energický, sebavedomý, dôveryhodný. „Jediný poriadne zatočí s Harabinom.“ „Je to najlepší ficobijec.“ Niekto vyzdvihol jeho pro-life postoje, iný zdôraznil, že ho bude voliť aj napriek nim. Procházka tak zjednocuje medzi mladými rôzne skupiny, konzervatívnych katolíkov, ako aj liberálov.
Viacerí sa však budú rozhodovať do poslednej chvíle: „Procházka má právnické vzdelanie, je pomerne inteligentný, nerobil by hanbu, je však pomerne dosť konzervatívny a niekedy môže pôsobiť arogantne. Kňažko je uvoľnený a sympatický.“
A prečo Milan Kňažko? To je jednoduché: inteligentný, vtipný, skvelý rečník, strhujúci životný príbeh, charizma, noblesa, reprezentatívnosť. Mnohí si ho ctia za November, prešľapy s Mečiarom mu celkom nezabudli, ale viac-menej odpustili. „Jediný, kto dokáže obstáť v debatách s Ficom.” „Jediný liberál.” Viacerí uviedli, že hoci už inklinovali ku Kiskovi či Procházkovi, asi dajú hlas Kňažkovi, ktorý ich presvedčil v diskusiách alebo v rozhovore pre .týždeň. Niektorí použili vylučovaciu metódu: „Vyhodil som Fica, ožrana, alfakonzervatívneho samca, rusofilného arizátora, telepatku, človeka, o ktorom sa nevie, či má vôbec slovenské občianstvo, nečitateľného filantropa, a zostal mi Milan.“
Pre prívržencov Andreja Kisku je ich kandidát slušný človek, Dobrý anjel, nová tvár, nestraník. Často sa objavuje pragmatický argument: „Má najväčšie šance poraziť Fica, volil by som z rozumu.“ Aj v jeho tábore je ešte veľa váhavcov: „Ako mnohí rozmýšľam medzi Kiskom a Procházkom. Kiska má za sebou úspešný príbeh, vypracoval sa, zamestnal ľudí, robil zisk a následne sa o tento zisk delí s tými, ktorí to najviac potrebujú. Áno, pôsobí umelo, áno, nevyzná sa v zahraničnej politike, ale verím mu (chcem mu veriť), že bude naozaj nezávislý prezident. Procházka je erudovaný človek, ktorý by mohol byť najsilnejšou protiváhou pre SMER, aktívne by to vláde „komplikoval", vyzná sa v reáliách EÚ. No prekáža mi jeho arogancia, zároveň neviem, či ľudí viac zjednocuje, alebo naopak, či nemá potenciál spoločnosť polarizovať.“
Helena Mezenská je pre posmievačov vesmírna žena, no pre svojich voličov jediný politik, ktorý „skutočne háji záujmy obyčajných ľudí, a nie korporácií“. Alebo: „Helena je nádej. Čistá človečina.“ Jediná, ktorá zmení „tento zdegenerovaný a neľudský systém“. Už niet čo dodať.
Voliči Jána Čarnogurského veľmi oceňujú jeho silný životný príbeh, najmä zásluhy za November. Je to „jediný skutočný štátnik“, „politik svetového formátu“, „hrdina z doby boľševika“, „znamenal pre mňa vzor už za socializmu“. Samozrejme, viacerí zdôrazňujú jeho kresťanské princípy, niektorí mu trochu vyčítajú jeho postoje k Rusku, iní ich však vyzdvihujú a veria v budúcnosť slovanskej blízkosti.
Jeden konzervatívny volič svoju dilemu vyriešil nasledovne: „Procházku pravdepodobne nebudem voliť pre jeho názor na registrované partnerstvá, inak by som dal hlas určite jemu. Hrušovského asi skôr nebudem voliť pre koketovanie KDH pod jeho vedením so stranou Smer. Zostáva teda Čarnogurský...“ Ako ukazujú aj naše voľby, problémom Jána Čarnogurského je okrem iného aj to, že takto si zrejme svoju dilemu vyriešila iba výrazná menšina mladých katolíkov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.