Miloš Zeman povedal, čo má v takej dobe povedať akýkoľvek český aj slovenský prezident – ruský zásah porovnal s napadnutím Československa 1968: „Vojenská intervencia vytvára hlbokú priekopu, ktorú po generáciu nemožno zasypať.“ Karel Schwarzenberg siahol až k roku 1938. Minister obrany Martin Stropnický a minister pre ľudské práva Jiří Dienstbier mladší si „nevedia predstaviť“, že by teraz Rusi mohli vyhrať prebiehajúci tender na rozšírenie jadrovej elektrárne Temelín. Len Andrej Babiš mlčal; až minulý štvrtok sa zmohol na vetu, že „ekonomické vyhrážky nič neriešia“.
Škoda, že zatiaľ nevyšiel prieskum, ktorý by ukázal postoje spoločnosti. Nemožno si totiž nevšimnúť, že proti hlavnému prúdu politiky i médií (aj denník Právo napísal v redakčnom komentári, že Rusko sa ukázalo ako „sila, ktorá odmieta počítať s pravidlami medzinárodného spolužitia“) vrie spodný protiprúd na spoločenských sieťach. Neviem, aký je silný; neviem, koľko Čechov súhlasí s výkrikmi na Facebooku, že leteckým prevozom ranených demonštrantov z Majdanu „sem ťaháme banderovcov a fašistov“. Neviem, koľko ich súhlasí s postojmi Václava Klausa, ktorý Ukrajinu označil za „umelý štátny útvar“ a riziko dneška vidí v tom, že krymská kríza „bude rýchlo zneužitá na výrazné pritvrdzovanie európskej unifikácie aj na urýchlené vytváranie z centra riadeného európskeho superštátu“.
Pre históriu zaznamenávam, že v marci 2014 Václav Klaus prestal byť v českej zahraničnej politike relevantný.
Škoda, že zatiaľ nevyšiel prieskum, ktorý by ukázal postoje spoločnosti. Nemožno si totiž nevšimnúť, že proti hlavnému prúdu politiky i médií (aj denník Právo napísal v redakčnom komentári, že Rusko sa ukázalo ako „sila, ktorá odmieta počítať s pravidlami medzinárodného spolužitia“) vrie spodný protiprúd na spoločenských sieťach. Neviem, aký je silný; neviem, koľko Čechov súhlasí s výkrikmi na Facebooku, že leteckým prevozom ranených demonštrantov z Majdanu „sem ťaháme banderovcov a fašistov“. Neviem, koľko ich súhlasí s postojmi Václava Klausa, ktorý Ukrajinu označil za „umelý štátny útvar“ a riziko dneška vidí v tom, že krymská kríza „bude rýchlo zneužitá na výrazné pritvrdzovanie európskej unifikácie aj na urýchlené vytváranie z centra riadeného európskeho superštátu“.
Pre históriu zaznamenávam, že v marci 2014 Václav Klaus prestal byť v českej zahraničnej politike relevantný.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.