Je viac spôsobov, ako sa podvádza pri dani z pridanej hodnoty. Najrozšírenejšie sú jednoduché čachre s bločkami. Idete do kaviarne alebo reštaurácie. Chcete zaplatiť, no čašník vám namiesto konečného bločku z fiškálneho modulu elektronickej registračnej pokladnice prinesie iba predbežný bloček. Prípadne blok ani nevydá, pokiaľ ho oň výslovne nepožiadate. Ako zákazník zaplatíte, no majiteľ kaviarne alebo reštaurácie získal nezdanený príjem, ktorý nevstupuje do jeho účtovníctva. A s ním aj neoprávnenú konkurenčnú výhodu na trhu oproti podnikateľom, ktorí DPH riadne odvádzajú.
Práve od bločkovej lotérie si predstavitelia štátu sľubovali, že podnikateľov naučí dávať bločky automaticky a zákazníkov brať si ich, ale aj vnímať jednotlivé náležitosti. Pri pokuse blok zaregistrovať je totiž možné odhaliť nepoctivých obchodníkov. Na čachre s bločkami môžeme ako zákazníci naraziť často. Lenže oveľa závažnejší a rafinovanejší problém predstavuje druhý okruh podvodov na DPH. Ide o takzvané karuselové obchody.
.komplikovaná daň
Daň z pridanej hodnoty patrí k hlavným zdrojom štátnych príjmov, no komplikovaný spôsob jej fungovania ju zároveň robí náchylnou na podvody. Skôr než si ako koncoví zákazníci akýkoľvek výrobok kúpime, prechádza distribučným kanálom napríklad v podobe výrobcov, veľko- a maloobchodníkov. Celú DPH síce zaplatí konečný spotrebiteľ v cene výrobku, no štátu ju postupne odvádzajú podnikatelia na jednotlivých úsekoch distribučného kanálu. Inými slovami, zdaňovaná je akoby hodnota „pridaná“ každým ďalším subjektom.
Napríklad si predstavte, že ste veľkoobchodník, ktorý nakupuje tovar od výrobcu a predáva ho ďalej do maloobchodných sietí. Nakúpite tovar za 1 200 eur, z ktorých 1 000 eur je cena tovaru samotného, kým 200 eur DPH na vstupe (keďže jej základná sadzba je u nás 20 percent). Tovar ďalej predáte za 1 800 eur, z ktorých 1 500 je základom dane a 300 eur DPH na výstupe. Vy sám odvediete štátu len rozdiel medzi DPH na výstupe a DPH na vstupe, čo je 100 eur.
No v praxi môže nastať aj situácia, že DPH na výstupe (teda pri predaji) je nižšia ako DPH na vstupe (pri nákupe). V takom prípade vzniká nadmerný odpočet. Platiteľ DPH má nárok na vrátenie peňazí od správcu dane. Tento systém fungovania dane z pridanej hodnoty sa snažia zneužívať organizované zločinecké skupiny vytváraním neprehľadných sietí firiem, ktorých cieľom je vylákať od štátu peniaze práve na nadmerných odpočtoch. Ibaže príslušné obchody sú v týchto prípadoch väčšinou fiktívne. Ako taký karuselový podvod vyzerá?
.neprehľadné schémy
Pri opise podvodného kolotoča firiem sa inšpirujme základnou schémou, ktorú používa aj slovenská vládna koncepcia boja proti daňovým podvodom na DPH. Predstavte si štyri firmy, ktoré pre jednoduchosť označíme prvými štyrmi písmenami abecedy. Na začiatku je spoločnosť A, ktorá má v karuselovej schéme úlohu takzvanej „potrubnej firmy“. Sídli v inom členskom štáte EÚ a na Slovensko dodá tovar (oslobodený od DPH) firme B, ktorá má zase úlohu takzvaného „zmiznutého platiteľa dane“. Firma B daň prizná, ale neodvedie ju a prestane komunikovať. Sídlom je poštová schránka a konateľom nastrčený „biely kôň“ v podobe bezdomovca alebo narkomana, na ktorého je problém sa nakontaktovať. Firma môže byť tiež vymazaná z obchodného registra.
Ďalšia firma v reťazci, spoločnosť C, má v schéme úlohu „nárazníkovej spoločnosti“. Jej úlohou je zneprehľadniť celú sieť a skomplikovať prípadné vyšetrovanie. Budí dojem serióznosti, predáva tovar ďalším firmám len s malým ziskom a odvádza nepatrnú daň. Môže ísť dokonca o serióznu firmu, ktorá ani nevie, že je zapojená do karuselového podvodu. V každom prípade, na konci reťazca je napokon spoločnosť D, prezývaná „broker“ alebo „obchodník“. Tovar kúpi od nárazníkovej spoločnosti a predá ho do iného členského štátu EÚ (trebárs aj firme A) s oslobodením od DPH. Na Slovensku si však uplatňuje vysoký nadmerný odpočet. Daňový úrad má problém dokázať, že žiadne dodávky neprebehli a hýbu sa akurát faktúry, pretože spoločnosť B nekomunikuje. Avšak spoločnosti C a D pôsobia seriózne, úradníkovi predkladajú všetky potrebné dokumenty, takže ten napokon peniaze vyplatí.
Samozrejme, toto je len základná schéma. Karuselové podvody majú mnoho obmien a v praxi do nich môžu byť zapojené desiatky firiem. Tovar nemusí reálne existovať vôbec alebo je dostupný len v malých množstvách pre potreby kontroly. Často môže ísť o špecifický tovar ako mäso, obilie, káva či cukor. Ide totiž o komodity, ktoré sa dodávajú vo veľkých objemoch a rýchlo sa spotrebujú, takže dokazovanie ich (ne)dodania je náročné.
Práve od bločkovej lotérie si predstavitelia štátu sľubovali, že podnikateľov naučí dávať bločky automaticky a zákazníkov brať si ich, ale aj vnímať jednotlivé náležitosti. Pri pokuse blok zaregistrovať je totiž možné odhaliť nepoctivých obchodníkov. Na čachre s bločkami môžeme ako zákazníci naraziť často. Lenže oveľa závažnejší a rafinovanejší problém predstavuje druhý okruh podvodov na DPH. Ide o takzvané karuselové obchody.
.komplikovaná daň
Daň z pridanej hodnoty patrí k hlavným zdrojom štátnych príjmov, no komplikovaný spôsob jej fungovania ju zároveň robí náchylnou na podvody. Skôr než si ako koncoví zákazníci akýkoľvek výrobok kúpime, prechádza distribučným kanálom napríklad v podobe výrobcov, veľko- a maloobchodníkov. Celú DPH síce zaplatí konečný spotrebiteľ v cene výrobku, no štátu ju postupne odvádzajú podnikatelia na jednotlivých úsekoch distribučného kanálu. Inými slovami, zdaňovaná je akoby hodnota „pridaná“ každým ďalším subjektom.
Napríklad si predstavte, že ste veľkoobchodník, ktorý nakupuje tovar od výrobcu a predáva ho ďalej do maloobchodných sietí. Nakúpite tovar za 1 200 eur, z ktorých 1 000 eur je cena tovaru samotného, kým 200 eur DPH na vstupe (keďže jej základná sadzba je u nás 20 percent). Tovar ďalej predáte za 1 800 eur, z ktorých 1 500 je základom dane a 300 eur DPH na výstupe. Vy sám odvediete štátu len rozdiel medzi DPH na výstupe a DPH na vstupe, čo je 100 eur.
No v praxi môže nastať aj situácia, že DPH na výstupe (teda pri predaji) je nižšia ako DPH na vstupe (pri nákupe). V takom prípade vzniká nadmerný odpočet. Platiteľ DPH má nárok na vrátenie peňazí od správcu dane. Tento systém fungovania dane z pridanej hodnoty sa snažia zneužívať organizované zločinecké skupiny vytváraním neprehľadných sietí firiem, ktorých cieľom je vylákať od štátu peniaze práve na nadmerných odpočtoch. Ibaže príslušné obchody sú v týchto prípadoch väčšinou fiktívne. Ako taký karuselový podvod vyzerá?
.neprehľadné schémy
Pri opise podvodného kolotoča firiem sa inšpirujme základnou schémou, ktorú používa aj slovenská vládna koncepcia boja proti daňovým podvodom na DPH. Predstavte si štyri firmy, ktoré pre jednoduchosť označíme prvými štyrmi písmenami abecedy. Na začiatku je spoločnosť A, ktorá má v karuselovej schéme úlohu takzvanej „potrubnej firmy“. Sídli v inom členskom štáte EÚ a na Slovensko dodá tovar (oslobodený od DPH) firme B, ktorá má zase úlohu takzvaného „zmiznutého platiteľa dane“. Firma B daň prizná, ale neodvedie ju a prestane komunikovať. Sídlom je poštová schránka a konateľom nastrčený „biely kôň“ v podobe bezdomovca alebo narkomana, na ktorého je problém sa nakontaktovať. Firma môže byť tiež vymazaná z obchodného registra.
Ďalšia firma v reťazci, spoločnosť C, má v schéme úlohu „nárazníkovej spoločnosti“. Jej úlohou je zneprehľadniť celú sieť a skomplikovať prípadné vyšetrovanie. Budí dojem serióznosti, predáva tovar ďalším firmám len s malým ziskom a odvádza nepatrnú daň. Môže ísť dokonca o serióznu firmu, ktorá ani nevie, že je zapojená do karuselového podvodu. V každom prípade, na konci reťazca je napokon spoločnosť D, prezývaná „broker“ alebo „obchodník“. Tovar kúpi od nárazníkovej spoločnosti a predá ho do iného členského štátu EÚ (trebárs aj firme A) s oslobodením od DPH. Na Slovensku si však uplatňuje vysoký nadmerný odpočet. Daňový úrad má problém dokázať, že žiadne dodávky neprebehli a hýbu sa akurát faktúry, pretože spoločnosť B nekomunikuje. Avšak spoločnosti C a D pôsobia seriózne, úradníkovi predkladajú všetky potrebné dokumenty, takže ten napokon peniaze vyplatí.
Samozrejme, toto je len základná schéma. Karuselové podvody majú mnoho obmien a v praxi do nich môžu byť zapojené desiatky firiem. Tovar nemusí reálne existovať vôbec alebo je dostupný len v malých množstvách pre potreby kontroly. Často môže ísť o špecifický tovar ako mäso, obilie, káva či cukor. Ide totiž o komodity, ktoré sa dodávajú vo veľkých objemoch a rýchlo sa spotrebujú, takže dokazovanie ich (ne)dodania je náročné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.