Aloha State

Pravdupovediac, na začiatku sa mi zdá, že to trochu s tou Alohou preháňajú. Po pár dňoch však viem, že ich láskavosť a dobrá nálada sú ozajstné. Ľudia si tu nezištne pomáhajú a od domorodých sa tomuto správaniu priúčajú aj noví obyvatelia.
Ale nie všetko je také ružové. Ak som si myslela, že život v New Yorku je sakramentsky drahý, tak to som ešte nebola na Havaji. Mnohí ľudia, ktorí sa sem za krásou tohto miesta prisťahujú, sa pre vysoké životné náklady čoskoro odsťahujú.
Havajčania začinajú deň veľkými raňajkami; vajíčko, slanina, steak, ryža, fazuľa a po káve koláč. Pre nás Slovákov, alebo tiež pre tvrdo pracujúcich a vyťažených Newyorčanov, je to nepredstaviteľný počin. V priemere je tu jedna kaviareň na desať surferských obchodov. Predavačka za pultom sa ma nielenže opýta, ako sa mám, ale ešte mi aj s najmilším úsmevom popraje krásny zvyšok dňa. A to sa už havajským tempom presúvam na pláž plnú surferských dosiek a cvakajúcich fotoaparátov. Surfovanie tu má oveľa hlbší význam, ako sa na prvý pohľad zdá. Zanietený surfer si najprv overí podmienky. Ak sú vlny primerane veľké a vietor priaznivo fúka, obuje si šľapky, dosku priviaže o kapotu auta a po ceste vyzdvihne kamarátov.
A čas? Ten miestni vnímajú celkom inak. Keď to porovnám s uponáhľaným New Yorkom, mám pocit, že tu celkom zastal. Všetci sa pohybujú spomalene. Autá na hlavnej ceste sa zastavujú, aby dali prednosť tým z vedľajšej. Nikto nemusí vytrubovať alebo pokrikovať a život je hneď krajší. Miestni policajti sú skôr zhovievaví než prísni. A ak zabudnem, kde som, ešpézetky s dúhou a nápisom Aloha State mi to veselo pripomenú.

Alexandra Užíková/
Slovenská novinárka, publicistka a fotografka. Cestuje po svete a jej prechodnou stanicou sa stal New York, z ktorého vyrazila na krásne Havajské ostrovy.