Podľa niektorých aktivistov homofób, podľa vlastných slov obeť mediálnej dezinterpretácie. Polemika okolo 65-ročného ghanského kardinála Turksona súvisí so zákonmi proti homosexualite, ktoré prijali niektoré africké krajiny. Homosexuálov postavili do pozície zločincov, pričom im hrozia tvrdé tresty, vrátane tých najvyšších.
.homosexuáli nie sú kriminálnici
Americký magazín National Catholic Reporter dal ešte v roku 2012 priestor vyjadreniam kardinála Turksona, ktorý označil niektoré zo sankcií uvalených na homosexuálov v Afrike za prehnané. Následne dodal, že „intenzita reakcie je pravdepodobne úmerná tradícii“. Práve tieto slová niektoré médiá interpretovali tak, že kardinál schvaľuje tresty pre homosexuálov. Turkson sa bránil, že len ozrejmoval miestny kontext, pričom „vysvetľovať niečo neznamená ospravedlňovať to“.
K téme sa vrátil aj na Slovensku, kde prednášal na konferencii Katolícka cirkev a ľudské práva, ktorú minulý týždeň zorganizovala Konferencia biskupov Slovenska. „Cirkev rozhodne bráni práva na život a telesnú bezpečnosť každého – každého, bez ohľadu na ,sexuálne odlišnosti´, ktoré pociťuje,“ povedal vo svojej prednáške, pričom zopakoval učenie Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktoré odsudzuje homosexuálne prejavy, ale nie homosexuálov.
Na tlačovom brífingu takmer všetky otázky novinárov smerovali k tejto téme. „Podľa cirkvi homosexuáli nie sú ľudia, ktorí majú byť trestaní a dávaní do väzenia, ale sú ľuďmi, ktorých treba objať a poskytnúť im pastoračnú starostlivosť a pomoc,“ zopakoval kardinál. „Trestajúci aspekt týchto zákonov by mal byť zmenený,“ dodal, pričom vyjadril pochopenie pre ľudí, ktorí proti týmto zákonom protestujú. Zároveň však odmietol snahu západných štátov a medzinárodných organizácií tlačiť na africké krajiny, aby prijímali legislatívu v prospech homosexuálov, a podmieňovali tým aj finančnú pomoc. Nejde pritom o ojedinelý hlas – takto sa vyjadrujú aj ďalší cirkevní predstavitelia v Afrike.
.kardinál Pondelok
Kardinál Turkson je momentálne jedným z 13 afrických kardinálov – voliteľov. Zúčastnil sa na posledných dvoch konkláve, z ktorých vzišli pápeži Benedikt XVI. a František, a vzhľadom na svoj vek sa takmer určite zúčastní aj na voľbe budúceho pápeža. Spolu s guinejským kardinálom Robertom Sarahom, ktorý vedie Pápežskú radu Cor Unum, sú najvyššie postavenými Afričanmi v Rímskej kúrii.
Turkson sa narodil v roku 1948 v ghanskom meste Nsuta-Wassaw. Jeho otec bol katolík, kým matka sa hlásila k Zjednotenej metodistickej cirkvi. „V našej krajine je tradícia dávať dieťaťu meno toho dňa týždňa, v ktorom sa narodilo. Ja sa volám Kodwo, pretože som sa narodil v pondelok. V našej rodine sú aj dva Piatky a tri Nedele,“ zavtipkoval Turkson pri jednej príležitosti.
Po domácich štúdiách bol v roku 1948 vysvätený za kňaza. V štúdiu pokračoval na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme a v St. Anthony-on-the-Hudson Seminary v New Yorku. Vďaka pobytom na zahraničných univerzitách hovorí plynule anglicky, nemecky, francúzsky, taliansky aj hebrejsky.
Po návrate do Ghany vyučoval v miestnych seminároch a na univerzitách. V roku 1992 sa ako 44-ročný stal arcibiskupom Cape Coast a v roku 2003 ho pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála ako prvého Ghančana v histórii. Jeho význam začal stúpať v roku 2009, keď ho Benedikt XVI. vymenoval za predsedu Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. Jednou z jeho najbližších spolupracovníčok je podsekretárka pápežskej rady Flaminia Giovanelli. Ženy – laičky sú pritom vo vyšších pozíciách Rímskej kúrie stále ojedinelými prípadmi.
V tom istom roku pôsobil ako relátor (generálny sekretár) biskupskej synody o Afrike, ktorá sa konala vo Vatikáne. Počas nej opatrne pripustil používanie kondómov v prípade, že jeden z manželov je nakazený vírusom HIV.Turksonov vplyv v Afrike využíva Svätá stolica aj pri rôznych diplomatických misiách: ako mediátor sa angažoval pri riešení konfliktu v Pobreží Slonoviny, v rodnej Ghane zasa apeloval na pokojné riešenie situácie po jednom z tesných prezidentských súbojov. Dôležitú rolu zohral aj počas medzináboženského stretnutia v Assisi v októbri 2011, ktoré zvolal Benedikt XVI., za čo si vyslúžil tvrdú kritiku ultrakonzervatívnych skupín.
.doľava
Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj pod jeho vedením vydala v roku 2011 krátky dokument, ktorý vnútri cirkvi vyvolal búrlivú polemiku. Nótu za reformu medzinárodného finančného a menového systému v perspektíve verejnej autority s univerzálnou právomocou ťažko rozdýchavali najmä americkí neokonzervatívci, ktorí sa po encyklike Benedikta XVI. Caritas in veritate museli zmieriť s ďalším „ľavicovým“ dokumentom. „Keď dôjde na ekonomickú spravodlivosť, pápež Benedikt XVI. je viac naľavo než prezident Obama. Dočerta, on je viac vľavo než Nancy Pelosi,“ vzdychol si bývalý šéfredaktor jezuitského týždenníka America Thomas J. Reese. „Nóta pochádza z pomerne malého úradu Rímskej kúrie. Nehovorí za pápeža, nehovorí za Vatikán a nehovorí za Katolícku cirkev,“ snažil sa význam dokumentu relativizovať životopisec Jána Pavla II. George Weigel.
Afrických hierarchov bolo vo vedení cirkvi vždy poskromne. Vždy sa však našiel aspoň jeden, ktorý priťahoval širokú pozornosť. Po beninskom kardinálovi Bernardovi Gantinovi či Nigérijčanovi Francisovi Arinzem sa nepísaným lídrom afrického kléru stal kardinál Turkson. A bude ním ešte zopár rokov.
Autor je spolupracovník .týždňa, tvorí portál svetkrestanstva.sk
.homosexuáli nie sú kriminálnici
Americký magazín National Catholic Reporter dal ešte v roku 2012 priestor vyjadreniam kardinála Turksona, ktorý označil niektoré zo sankcií uvalených na homosexuálov v Afrike za prehnané. Následne dodal, že „intenzita reakcie je pravdepodobne úmerná tradícii“. Práve tieto slová niektoré médiá interpretovali tak, že kardinál schvaľuje tresty pre homosexuálov. Turkson sa bránil, že len ozrejmoval miestny kontext, pričom „vysvetľovať niečo neznamená ospravedlňovať to“.
K téme sa vrátil aj na Slovensku, kde prednášal na konferencii Katolícka cirkev a ľudské práva, ktorú minulý týždeň zorganizovala Konferencia biskupov Slovenska. „Cirkev rozhodne bráni práva na život a telesnú bezpečnosť každého – každého, bez ohľadu na ,sexuálne odlišnosti´, ktoré pociťuje,“ povedal vo svojej prednáške, pričom zopakoval učenie Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktoré odsudzuje homosexuálne prejavy, ale nie homosexuálov.
Na tlačovom brífingu takmer všetky otázky novinárov smerovali k tejto téme. „Podľa cirkvi homosexuáli nie sú ľudia, ktorí majú byť trestaní a dávaní do väzenia, ale sú ľuďmi, ktorých treba objať a poskytnúť im pastoračnú starostlivosť a pomoc,“ zopakoval kardinál. „Trestajúci aspekt týchto zákonov by mal byť zmenený,“ dodal, pričom vyjadril pochopenie pre ľudí, ktorí proti týmto zákonom protestujú. Zároveň však odmietol snahu západných štátov a medzinárodných organizácií tlačiť na africké krajiny, aby prijímali legislatívu v prospech homosexuálov, a podmieňovali tým aj finančnú pomoc. Nejde pritom o ojedinelý hlas – takto sa vyjadrujú aj ďalší cirkevní predstavitelia v Afrike.
.kardinál Pondelok
Kardinál Turkson je momentálne jedným z 13 afrických kardinálov – voliteľov. Zúčastnil sa na posledných dvoch konkláve, z ktorých vzišli pápeži Benedikt XVI. a František, a vzhľadom na svoj vek sa takmer určite zúčastní aj na voľbe budúceho pápeža. Spolu s guinejským kardinálom Robertom Sarahom, ktorý vedie Pápežskú radu Cor Unum, sú najvyššie postavenými Afričanmi v Rímskej kúrii.
Turkson sa narodil v roku 1948 v ghanskom meste Nsuta-Wassaw. Jeho otec bol katolík, kým matka sa hlásila k Zjednotenej metodistickej cirkvi. „V našej krajine je tradícia dávať dieťaťu meno toho dňa týždňa, v ktorom sa narodilo. Ja sa volám Kodwo, pretože som sa narodil v pondelok. V našej rodine sú aj dva Piatky a tri Nedele,“ zavtipkoval Turkson pri jednej príležitosti.
Po domácich štúdiách bol v roku 1948 vysvätený za kňaza. V štúdiu pokračoval na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme a v St. Anthony-on-the-Hudson Seminary v New Yorku. Vďaka pobytom na zahraničných univerzitách hovorí plynule anglicky, nemecky, francúzsky, taliansky aj hebrejsky.
Po návrate do Ghany vyučoval v miestnych seminároch a na univerzitách. V roku 1992 sa ako 44-ročný stal arcibiskupom Cape Coast a v roku 2003 ho pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála ako prvého Ghančana v histórii. Jeho význam začal stúpať v roku 2009, keď ho Benedikt XVI. vymenoval za predsedu Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. Jednou z jeho najbližších spolupracovníčok je podsekretárka pápežskej rady Flaminia Giovanelli. Ženy – laičky sú pritom vo vyšších pozíciách Rímskej kúrie stále ojedinelými prípadmi.
V tom istom roku pôsobil ako relátor (generálny sekretár) biskupskej synody o Afrike, ktorá sa konala vo Vatikáne. Počas nej opatrne pripustil používanie kondómov v prípade, že jeden z manželov je nakazený vírusom HIV.Turksonov vplyv v Afrike využíva Svätá stolica aj pri rôznych diplomatických misiách: ako mediátor sa angažoval pri riešení konfliktu v Pobreží Slonoviny, v rodnej Ghane zasa apeloval na pokojné riešenie situácie po jednom z tesných prezidentských súbojov. Dôležitú rolu zohral aj počas medzináboženského stretnutia v Assisi v októbri 2011, ktoré zvolal Benedikt XVI., za čo si vyslúžil tvrdú kritiku ultrakonzervatívnych skupín.
.doľava
Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj pod jeho vedením vydala v roku 2011 krátky dokument, ktorý vnútri cirkvi vyvolal búrlivú polemiku. Nótu za reformu medzinárodného finančného a menového systému v perspektíve verejnej autority s univerzálnou právomocou ťažko rozdýchavali najmä americkí neokonzervatívci, ktorí sa po encyklike Benedikta XVI. Caritas in veritate museli zmieriť s ďalším „ľavicovým“ dokumentom. „Keď dôjde na ekonomickú spravodlivosť, pápež Benedikt XVI. je viac naľavo než prezident Obama. Dočerta, on je viac vľavo než Nancy Pelosi,“ vzdychol si bývalý šéfredaktor jezuitského týždenníka America Thomas J. Reese. „Nóta pochádza z pomerne malého úradu Rímskej kúrie. Nehovorí za pápeža, nehovorí za Vatikán a nehovorí za Katolícku cirkev,“ snažil sa význam dokumentu relativizovať životopisec Jána Pavla II. George Weigel.
Afrických hierarchov bolo vo vedení cirkvi vždy poskromne. Vždy sa však našiel aspoň jeden, ktorý priťahoval širokú pozornosť. Po beninskom kardinálovi Bernardovi Gantinovi či Nigérijčanovi Francisovi Arinzem sa nepísaným lídrom afrického kléru stal kardinál Turkson. A bude ním ešte zopár rokov.
Autor je spolupracovník .týždňa, tvorí portál svetkrestanstva.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.