A bol to prejav nesmiernej provokácie. Najmä voči ľuďom na západnej Ukrajine, ktorí chcú žiť tak, ako to vidia u nás v Poľsku, na Slovensku, v Česku. Chcú len to, čo máme my. Keď Janukovyč dohodu odmietol, pripadali si ako pred bránou Danteho Pekla: „Vzdaj sa všetkej nádeje, kto tu vstupuješ.“ Považovali to za koniec nádeje na normálny život nášho typu a odsunutie do Eurázie.
Preto radšej povstali a bojovali. A Janukovyča z Kyjeva vykopli. Paradoxne, sú to jediní ľudia, ktorí boli ochotní bojovať a umierať pod modrou vlajkou so zlatými hviezdami – i keď sa minimálne budúcu dekádu členmi EÚ nestanú.
Čo na to Putin? Tí, kto si mysleli, že na Ukrajine vojensky nezasiahne, boli naivní. Ruský prezident chcel predsa pôvodne Ukrajinu celú, preto prinútil Janukovyča, aby dohodu s EÚ v novembri zrušil, a preto – keď to obyvatelia západnej Ukrajiny neakceptovali, bojovali a v Kyjeve vyhrali – sa Putin rozhodol vziať si Ukrajiny aspoň časť. A nemýľme sa, Krym je to minimum, čo si chce vziať.
Prečo by to neurobil, keď má na to silu? Veď čoho a koho by sa mal báť?
Európa nie je federácia, nemá svojho prezidenta, nemá jednotné vrchné velenie. Americký prezident Obama je slabý a jeho doterajšia politika voči Rusku bola naivná. A o Hermanovi van Rompuy či Catherine Ashton radšej pomlčím (ona, nakoniec, počas studenej vojny stála na tej istej strane, ako plukovník KGB Vladimír Vladimirovič).
Putin už Krym nepustí, Ukrajinci nemajú silu ho z neho vytlačiť, EÚ armádu nemá a NATO nezasiahne. Napokon z logistického hľadiska NATO prosto Rusov z Krymu vytlačiť schopná nie je.
Čo teraz? Krym je pre Ukrajinu stratený. Naším európskym zásadným záujmom však je nezávislá Ukrajina v aspoň nejakých hraniciach. Je neakceptovateľné, aby celá Ukrajina bola ruská.
Je nutné potrestať ruských vládcov za okupáciu cudzieho územia: predstaviteľom ruského režimu a ich rodinným príslušníkom zrušiť vstupné víza do EÚ a zmraziť ich bankové účty na Západe. To ich musí a aj bude osobne bolieť.
Ďalej je nutné vylúčiť Rusko z G8 (nielen odmietnuť účast na nadchádzajúcom summite G8 v Soči), zrušiť Radu NATO-Rusko a ruskú diplomatickú misiu z centrály NATO vyhostiť. Nemá tam čo pohľadávať.
Treba dať jednoznačne najavo, že ak by sa Putin pokúsil o ukrajinský scenár (intervencia za účelom „ochrany“ etnických Rusov) v ktorejkoľvek pobaltskej krajine, z ktorých každá je členom NATO, bude to znamenať otvorenú vojnu.
Treba to urobiť rýchlo, aby Putin nebol v pokušení od Ukrajiny odtrhnúť ďalšie územia. Je to nutné preto, aby si nemyslel, že má voľnú ruku zvrátiť v Európe celý medzinárodný systém, ktorý sa tu ustanovil po roku 1989. Áno, západná nečinnosť by ohrozila všetko, čo bolo získané v roku 1989. Nehrá sa o nič menšie.
Je to nová studená vojna? Áno. Ale lepšia vojna studená, než horúca. A lepšie je si realitu uvedomiť skôr, než neskôr. Realitu, že tá druhá strana proti nám vedie studenú vojnu už dlho, len my sme si to radšej doteraz nepripúšťali. Najvyšší čas pozrieť sa pravde do očí.
Ruské obsadenie Krymu môže splniť jednu užitočnú úlohu: byť pre nás budíčkom.
Preto radšej povstali a bojovali. A Janukovyča z Kyjeva vykopli. Paradoxne, sú to jediní ľudia, ktorí boli ochotní bojovať a umierať pod modrou vlajkou so zlatými hviezdami – i keď sa minimálne budúcu dekádu členmi EÚ nestanú.
Čo na to Putin? Tí, kto si mysleli, že na Ukrajine vojensky nezasiahne, boli naivní. Ruský prezident chcel predsa pôvodne Ukrajinu celú, preto prinútil Janukovyča, aby dohodu s EÚ v novembri zrušil, a preto – keď to obyvatelia západnej Ukrajiny neakceptovali, bojovali a v Kyjeve vyhrali – sa Putin rozhodol vziať si Ukrajiny aspoň časť. A nemýľme sa, Krym je to minimum, čo si chce vziať.
Prečo by to neurobil, keď má na to silu? Veď čoho a koho by sa mal báť?
Európa nie je federácia, nemá svojho prezidenta, nemá jednotné vrchné velenie. Americký prezident Obama je slabý a jeho doterajšia politika voči Rusku bola naivná. A o Hermanovi van Rompuy či Catherine Ashton radšej pomlčím (ona, nakoniec, počas studenej vojny stála na tej istej strane, ako plukovník KGB Vladimír Vladimirovič).
Putin už Krym nepustí, Ukrajinci nemajú silu ho z neho vytlačiť, EÚ armádu nemá a NATO nezasiahne. Napokon z logistického hľadiska NATO prosto Rusov z Krymu vytlačiť schopná nie je.
Čo teraz? Krym je pre Ukrajinu stratený. Naším európskym zásadným záujmom však je nezávislá Ukrajina v aspoň nejakých hraniciach. Je neakceptovateľné, aby celá Ukrajina bola ruská.
Je nutné potrestať ruských vládcov za okupáciu cudzieho územia: predstaviteľom ruského režimu a ich rodinným príslušníkom zrušiť vstupné víza do EÚ a zmraziť ich bankové účty na Západe. To ich musí a aj bude osobne bolieť.
Ďalej je nutné vylúčiť Rusko z G8 (nielen odmietnuť účast na nadchádzajúcom summite G8 v Soči), zrušiť Radu NATO-Rusko a ruskú diplomatickú misiu z centrály NATO vyhostiť. Nemá tam čo pohľadávať.
Treba dať jednoznačne najavo, že ak by sa Putin pokúsil o ukrajinský scenár (intervencia za účelom „ochrany“ etnických Rusov) v ktorejkoľvek pobaltskej krajine, z ktorých každá je členom NATO, bude to znamenať otvorenú vojnu.
Treba to urobiť rýchlo, aby Putin nebol v pokušení od Ukrajiny odtrhnúť ďalšie územia. Je to nutné preto, aby si nemyslel, že má voľnú ruku zvrátiť v Európe celý medzinárodný systém, ktorý sa tu ustanovil po roku 1989. Áno, západná nečinnosť by ohrozila všetko, čo bolo získané v roku 1989. Nehrá sa o nič menšie.
Je to nová studená vojna? Áno. Ale lepšia vojna studená, než horúca. A lepšie je si realitu uvedomiť skôr, než neskôr. Realitu, že tá druhá strana proti nám vedie studenú vojnu už dlho, len my sme si to radšej doteraz nepripúšťali. Najvyšší čas pozrieť sa pravde do očí.
Ruské obsadenie Krymu môže splniť jednu užitočnú úlohu: byť pre nás budíčkom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.