Prinášame 10 vecí, ktoré by sme mali vedieť o majstrovi, ktorý sa so 165-členným orchestrom predstaví 5. apríla v Bratislave s programom jeho najslávnejších filmových melódií.
1. Špagety sú jedlo, nie western!
„Dovoľte mi povedať, že termín spaghetti-western neznášam, považujem to za urážku. Špagety sú predsa jedlo. Bolo by lepšie, keby ľudia tieto filmy poznali pod názvom „talianske westerny," posťažoval sa Ennio Morricone v roku 2007. Nič na tom ale nemení, že špagetové kovbojky mu priniesli najväčšiu slávu. Skladateľ komponoval pre viacerých talianskych režisérov, najznámejším z nich bol Sergio Leone, s ktorým v 60. rokoch spolupracoval na šiestich filmoch. Prvým z nich bola snímka Za hrsť dolárov. Za ňou nasledovali Pre niekoľko dolárov navyše, Dobrý, zlý a škaredý a Vtedy na západe. Keď ho Leone prvýkrát oslovil, mal Morricone za sebou už zopár filmových soundtrackov. Obaja si hneď spolu sadli. Morricone zvyčajne komponoval hudbu do jeho filmov ešte predtým, než padla prvá klapka a niekedy si ani poriadne neprečítal scenár, stačilo, keď mu režisér predstavil jednotlivé postavy. V jeho filmoch hrala hudba veľmi dôležitú úlohu. „Leone chcel, aby hudba bola dôležitou súčasťou filmu a často jednotlivé scény predlžoval, pretože sa neskončili skôr ako hudba. To je aj dôvod, prečo sú jeho filmy také pomalé. Kvôli hudbe," povedal Morricone, ktorý tvrdí, že správny skladateľ filmovej hudby sa musí dobre orientovať v kompozícii, v orchestrálnom aranžovaní a musí mať aj prehľad v rôznych štýloch a hudobných jazykoch. Krása jeho hudby tkvie aj vo využití rôznych zvukov a ruchov od zavýjania kojota či pískania až po práskanie biča. Keď Morricone pracoval na hudbe k filmu Za hrsť dolárov, chcel od gitaristu Bruna Battistiho D'Amaria, aby silno udrel do strún. Zdalo sa mu to málo a vyzval ho, aby brnkol ešte silnejšie, potom ešte silnejšie, až sa spoločne dostali k zvuku gitary, ktorá charakterizuje tento žáner. Leone si spomína, že si pozval skladateľa domov, aby mu prehral jednotlivé melódie na svojom rozladenom piáne. Ako dôvod uviedol, že keď hudba zaznie aj na takomto nástroji, tak bude určite dobrá. Pri nahrávaní často využíval služieb talianskej surfovej skupiny Guano Padano.
2. Leone a tí druhí
Sergio Leone nebol jediným dvorným filmárom Ennia Morriconeho. Taliansky skladateľ napísal hudbu k viac ako 500 filmom a televíznym seriálom a k niektorým filmárom sa rád vracal. Medzi nich patrí napríklad režisér Brian De Palma (Nepodplatiteľní, Obete vojny, Misia na Mars), Barry Levinson (Bugsy, Škandalózne odhalenie) či Giuseppe Tornatore (Malena, Baaria, Kino Raj). Hudbu k filmu Kino Raj patrí k Morriconeho najobľúbenejším veciam, ktoré zložil. So skladateľom spolupracovali aj také osobnosti ako Pedro Almodovar, Roman Polanski, Bernardo Bertolucci či Oliver Stone.
3. Hitmaker
Málokto vie, že Ennio Morricone sa nepreslávil len filmovou hudbou. Pôvodne vyštudoval kompozíciu a zborovú hudbu na prestížnej rímskej univerzite, ale na živobytie si začal privyrábať ako aranžér popových hitov v talianskom rozhlase, no po jedinom dni v práci sa dohodol na ukončení zmluvy, pretože zistil, že rozhlas nemôže vysielať hudbu svojich zamestnancov. Neskôr sa stal štúdiovým aranžérom RCA, kde začal skladať pesničky pre rozličných popových spevákov. Medzi jeho najväčšie hity patrí Ogni Volta (Every Time), ktorý naspieval v roku 1964 Paul Anka, či pesnička Se teledonando v podaní speváčky Miny, ktorú neskôr prebralo viacero interpretov vrátane Mireille Mathieu či Francoise Hardy. V roku 1987 zložil spolu s Pet Shop Boys skladbu It Could Happen Here a spolupracoval aj s Zuccherom, k.d. lang alebo Stingom. Morricone má fanúšikov v mnohých žánroch. Napriek tomu, že väčšinou píše hudbu na konkrétne filmové scény, jeho melódie obstoja aj bez strieborného plátna. Napríklad slávna melódia z filmu Dobrý, zlý a škaredý sa v podaní Huga Montenegra sa v roku 1968 vyšplhala až na druhé miesto americkej hitparády, ale majstrovi sa jeho verzia vôbec nepáčila.
4. Príliš veľa krvi
Americký režisér Quentin Tarantino je asi najslávnejším fanúšikom Morriconeho tvorby z hollywoodského filmového priemyslu. Jeho hudbu zo starých westernov počuť v oboch dieloch filmu Kill Bill. Keď Tarantino pracoval na Nehanebných bastardoch, požiadal o soundtrack talianskeho skladateľa, ale ten ponuku odmietol, pretože práve v tom čase robil na inom filme. Neskôr pritom vysvitlo, že jeho odmietnutie vyplývalo aj z toho, že mu americký režisér dal na tvorbu hudby málo času (Tarantino nakoniec použil osem vecí z jeho staršej tvorby). V roku 2012 Morricone konečne napísal pre amerického režiséra originálnu hudbu, bola ním pieseň Ancora Qui pre film Nespútaný Django, ktorá bola nominovaná aj na Oskara, ale majstra nakoniec sklamalo, že skladbu použil na nesprávnom mieste a vyhlásil, že už s ním nechce spolupracovať. "Aby som povedal pravdu, ten film sa mi nepáčil. Na môj vkus je v ňom príliš veľa krvi." Neskôr svoje tvrdenie poopravil s tým, že Tarantina veľmi uznáva a je rád, že používa jeho hudbu aj keď to má s ním skladateľ ťažké, pretože nie vždy použije hudbu v tom mieste filmu, pre ktoré bola skomponovaná.
5. Ukradnutý Oscar
Vo vitríne má desiatky cien, ale jedna zásadná mu dlho chýbala. Znie to neuveriteľne, ale jeden z najslávnejších skladateľov filmovej hudby nikdy nedostal Oscara za konkrétny film. Až v roku 2007, keď ho americká filmová akadémia ocenila za celoživotné dielo. Na ceremoniáli mu sošku odovzdal Clint Eastwood, ktorý hral v slávnej dolárovej trilógii. Obaja sa vtedy stretli prvýkrát po štyridsiatich rokoch. Skladateľ mal k Oscarovi viackrát blízko, nominovali ho až päťkrát, ale vždy mu ho vyfúkol niekto druhý. Podľa neho mal k nemu najbližšie za hudbu k filmu Misia (1986), no vtedy ho predbehol americký džezmen Herbie Hancock. Jeho víťazstvo spôsobilo malú kontroverziu. „Mal som vyhrať za Misiu," povedal britskému The Guardian a dodal: „Najmä, keď víťaz toho ročníka Round Midnight neobsahoval originálnu hudbu, napísanú špeciálne pre tento film. Herbie Hancock spravil dobré aranžmány, ale použil už existujúcu hudbu. S Misiou sa vôbec nemohla rovnať. Bola to krádež." Paradoxne, päť nominácií sa netýkalo hudby zo spaghetti-westernov, ktorou sa preslávil po celom svete.
6. Červená Sonja
Dnes už 85-ročný taliansky skladateľ hovorí, že je spokojný s tým, čo všetko dokázal. „No viem, že sa môžem stále zlepšovať a všetko sa dá robiť lepšie," povedal v roku 2004. Tohto kréda sa drží dodnes. Každý deň vstáva o piatej ráno, zamkne sa vo svojej pracovni, aby ho neotravoval ruch talianskej ulice a komponuje. Tvrdí, že hudba sa mu nikdy nezunovala a dodáva, že je to jediná vec, ktorú v skutočnosti vie robiť. Jeho jedinou slabou stránkou je nadprodukcia, čo znamená, že v Morriconeho filmografii nájdeme aj úplne zabudnuté filmy alebo béčkové „akčňáky”, ktoré sú dnes na smiech. Spomínate si na fantasy film z 80. rokov Red Sonja (Červená Sonja) s Arnoldom Schwarzenggerom? Nebudeme to rozširovať, ale aj tam znie jeho hudba!
7. Hlavne diskrétne
V roku 1956 sa skladateľ oženil s Mariou Travia, s ktoru má spolu troch synov a jednu dcéru. Jeho syn Andrea sa vydal v otcových šľapajách a tvorí filmovú hudbu. V roku 2002 bol hosťom filmového festivalu v Trenčianskych Tepliciach, kde som s ním robil rozhovor ako redaktor SME. Samozrejme, debata sa stočila aj na jeho otca. Andrea povedal, že jeho otec je jeho najobľúbenejším skladateľom. „A čomu ma naučil? Diskrétnosti v hudbe. Aby som obraz nikdy neznásilňoval, aby som ho nezničil alebo sa ho nesnažil veľmi meniť. Skladateľ musí byť aj pokorný, filmu musí slúžiť. A najmä ma naučil zmyslu pre zodpovednosť voči sebe a práci ako takej."
8. Ennio, prosím pomôž!
Dear God Please Help Me (Panebože, prosím, pomôž) je jednou z najlepších Morrisseyho pesničiek z minulého desaťročia aj preto, že na jej aranžmánoch sa podieľal Ennio Morricone. Britský spevák tvrdí, že pred stretnutím jeho hudbu príliš nepoznal. Oboch hudobníkov dala dohromady náhoda. Keď v lete 2005 Morrissey nahrával v Ríme, kde vtedy žil, svoj album Ringleader of Tormentors, vo vedľajšom štúdiu pracoval Morricone. Spevák sa ho opýtal, či by sa nechcel podieľať na aranžovaní jeho novej piesne. Morricone súhlasil, ale v štúdiu toho veľa nenahovoril. „Od ostatných ľudí si udržiaval odstup, nevyzeralo to, že po nahrávaní skončíme niekde v bare. Akoby sa ani nezaujímal o ľudské bytosti. Spravil svoj part a šiel domov," spomína spevák, ktorý je na túto spoluprácu dodnes hrdý, pretože skladateľ odmietol také mená ako U2 či Davida Bowieho. Pri ňom urobil výnimku. Pri Dear God Please Help Me skladateľom neotriasol fakt, že jej text má aj homoerotický nádych. Podľa speváka to bolo Morriconemu jedno, pretože nevie dobre po anglicky.
9. Milujeme Morriconeho
Inštrumenálnu skladbu The Ecstasy of Gold z filmu Dobrý, zlý a škaredý si privlastnili aj ďalší hudobníci. Funguje ako skvelý začiatok rockových koncertov. Punková skupina Ramones s ňou vždy začínala svoje koncerty. Touto inštrumentálkou začína svoje vystúpenia od roku 1983 aj Metallica, ktorá ju nahrala na album We All Love Ennio Morricone, kde poctu talianskemu majstrovi vzdali aj Celine Dion, Bruce Springsteen či Roger Waters. Vplyv tohto skladateľa cítiť aj v dnešnej alternatívnej hudbe. Stačí si vypočuť piesne od amerických Fleet Foxes a Calexico alebo britskej speváčky Anny Calvi, ktorá hrala minulý týždeň v Bratislave. To, že taliansky skladateľ ovplyvňuje svojou hudbou mladú generáciu, je neuveriteľné.
10. Stačí iba málo
Keď sa ho pred rokmi pýtali, odkiaľ berie všetky tie melódie, odpovedal jednoducho: „Zo mňa!” V rozhovore s novinárom Fredom Karlinom, autorom knihy Listening to Movies, doplnil, že základ jeho hudby je v obyčajnej jednoduchosti. Niektoré jeho veci znejú honosne, ale majú jednu výraznú melódiu. „Moje prvé snímky boli ľahké komédie alebo televízne filmy, ku ktorým stačilo napísať jednoduchú hudbu, ktorá sa dala ľahko vytvoriť. Tento žáner som nikdy neopustil, aj keď som neskôr prešiel na dôležitejšie filmy s významným režisérmi.”
Ennio Morricone vystúpi 5. apríla v bratislavskej Slovnaft Aréne.
1. Špagety sú jedlo, nie western!
„Dovoľte mi povedať, že termín spaghetti-western neznášam, považujem to za urážku. Špagety sú predsa jedlo. Bolo by lepšie, keby ľudia tieto filmy poznali pod názvom „talianske westerny," posťažoval sa Ennio Morricone v roku 2007. Nič na tom ale nemení, že špagetové kovbojky mu priniesli najväčšiu slávu. Skladateľ komponoval pre viacerých talianskych režisérov, najznámejším z nich bol Sergio Leone, s ktorým v 60. rokoch spolupracoval na šiestich filmoch. Prvým z nich bola snímka Za hrsť dolárov. Za ňou nasledovali Pre niekoľko dolárov navyše, Dobrý, zlý a škaredý a Vtedy na západe. Keď ho Leone prvýkrát oslovil, mal Morricone za sebou už zopár filmových soundtrackov. Obaja si hneď spolu sadli. Morricone zvyčajne komponoval hudbu do jeho filmov ešte predtým, než padla prvá klapka a niekedy si ani poriadne neprečítal scenár, stačilo, keď mu režisér predstavil jednotlivé postavy. V jeho filmoch hrala hudba veľmi dôležitú úlohu. „Leone chcel, aby hudba bola dôležitou súčasťou filmu a často jednotlivé scény predlžoval, pretože sa neskončili skôr ako hudba. To je aj dôvod, prečo sú jeho filmy také pomalé. Kvôli hudbe," povedal Morricone, ktorý tvrdí, že správny skladateľ filmovej hudby sa musí dobre orientovať v kompozícii, v orchestrálnom aranžovaní a musí mať aj prehľad v rôznych štýloch a hudobných jazykoch. Krása jeho hudby tkvie aj vo využití rôznych zvukov a ruchov od zavýjania kojota či pískania až po práskanie biča. Keď Morricone pracoval na hudbe k filmu Za hrsť dolárov, chcel od gitaristu Bruna Battistiho D'Amaria, aby silno udrel do strún. Zdalo sa mu to málo a vyzval ho, aby brnkol ešte silnejšie, potom ešte silnejšie, až sa spoločne dostali k zvuku gitary, ktorá charakterizuje tento žáner. Leone si spomína, že si pozval skladateľa domov, aby mu prehral jednotlivé melódie na svojom rozladenom piáne. Ako dôvod uviedol, že keď hudba zaznie aj na takomto nástroji, tak bude určite dobrá. Pri nahrávaní často využíval služieb talianskej surfovej skupiny Guano Padano.
2. Leone a tí druhí
Sergio Leone nebol jediným dvorným filmárom Ennia Morriconeho. Taliansky skladateľ napísal hudbu k viac ako 500 filmom a televíznym seriálom a k niektorým filmárom sa rád vracal. Medzi nich patrí napríklad režisér Brian De Palma (Nepodplatiteľní, Obete vojny, Misia na Mars), Barry Levinson (Bugsy, Škandalózne odhalenie) či Giuseppe Tornatore (Malena, Baaria, Kino Raj). Hudbu k filmu Kino Raj patrí k Morriconeho najobľúbenejším veciam, ktoré zložil. So skladateľom spolupracovali aj také osobnosti ako Pedro Almodovar, Roman Polanski, Bernardo Bertolucci či Oliver Stone.
3. Hitmaker
Málokto vie, že Ennio Morricone sa nepreslávil len filmovou hudbou. Pôvodne vyštudoval kompozíciu a zborovú hudbu na prestížnej rímskej univerzite, ale na živobytie si začal privyrábať ako aranžér popových hitov v talianskom rozhlase, no po jedinom dni v práci sa dohodol na ukončení zmluvy, pretože zistil, že rozhlas nemôže vysielať hudbu svojich zamestnancov. Neskôr sa stal štúdiovým aranžérom RCA, kde začal skladať pesničky pre rozličných popových spevákov. Medzi jeho najväčšie hity patrí Ogni Volta (Every Time), ktorý naspieval v roku 1964 Paul Anka, či pesnička Se teledonando v podaní speváčky Miny, ktorú neskôr prebralo viacero interpretov vrátane Mireille Mathieu či Francoise Hardy. V roku 1987 zložil spolu s Pet Shop Boys skladbu It Could Happen Here a spolupracoval aj s Zuccherom, k.d. lang alebo Stingom. Morricone má fanúšikov v mnohých žánroch. Napriek tomu, že väčšinou píše hudbu na konkrétne filmové scény, jeho melódie obstoja aj bez strieborného plátna. Napríklad slávna melódia z filmu Dobrý, zlý a škaredý sa v podaní Huga Montenegra sa v roku 1968 vyšplhala až na druhé miesto americkej hitparády, ale majstrovi sa jeho verzia vôbec nepáčila.
4. Príliš veľa krvi
Americký režisér Quentin Tarantino je asi najslávnejším fanúšikom Morriconeho tvorby z hollywoodského filmového priemyslu. Jeho hudbu zo starých westernov počuť v oboch dieloch filmu Kill Bill. Keď Tarantino pracoval na Nehanebných bastardoch, požiadal o soundtrack talianskeho skladateľa, ale ten ponuku odmietol, pretože práve v tom čase robil na inom filme. Neskôr pritom vysvitlo, že jeho odmietnutie vyplývalo aj z toho, že mu americký režisér dal na tvorbu hudby málo času (Tarantino nakoniec použil osem vecí z jeho staršej tvorby). V roku 2012 Morricone konečne napísal pre amerického režiséra originálnu hudbu, bola ním pieseň Ancora Qui pre film Nespútaný Django, ktorá bola nominovaná aj na Oskara, ale majstra nakoniec sklamalo, že skladbu použil na nesprávnom mieste a vyhlásil, že už s ním nechce spolupracovať. "Aby som povedal pravdu, ten film sa mi nepáčil. Na môj vkus je v ňom príliš veľa krvi." Neskôr svoje tvrdenie poopravil s tým, že Tarantina veľmi uznáva a je rád, že používa jeho hudbu aj keď to má s ním skladateľ ťažké, pretože nie vždy použije hudbu v tom mieste filmu, pre ktoré bola skomponovaná.
5. Ukradnutý Oscar
Vo vitríne má desiatky cien, ale jedna zásadná mu dlho chýbala. Znie to neuveriteľne, ale jeden z najslávnejších skladateľov filmovej hudby nikdy nedostal Oscara za konkrétny film. Až v roku 2007, keď ho americká filmová akadémia ocenila za celoživotné dielo. Na ceremoniáli mu sošku odovzdal Clint Eastwood, ktorý hral v slávnej dolárovej trilógii. Obaja sa vtedy stretli prvýkrát po štyridsiatich rokoch. Skladateľ mal k Oscarovi viackrát blízko, nominovali ho až päťkrát, ale vždy mu ho vyfúkol niekto druhý. Podľa neho mal k nemu najbližšie za hudbu k filmu Misia (1986), no vtedy ho predbehol americký džezmen Herbie Hancock. Jeho víťazstvo spôsobilo malú kontroverziu. „Mal som vyhrať za Misiu," povedal britskému The Guardian a dodal: „Najmä, keď víťaz toho ročníka Round Midnight neobsahoval originálnu hudbu, napísanú špeciálne pre tento film. Herbie Hancock spravil dobré aranžmány, ale použil už existujúcu hudbu. S Misiou sa vôbec nemohla rovnať. Bola to krádež." Paradoxne, päť nominácií sa netýkalo hudby zo spaghetti-westernov, ktorou sa preslávil po celom svete.
6. Červená Sonja
Dnes už 85-ročný taliansky skladateľ hovorí, že je spokojný s tým, čo všetko dokázal. „No viem, že sa môžem stále zlepšovať a všetko sa dá robiť lepšie," povedal v roku 2004. Tohto kréda sa drží dodnes. Každý deň vstáva o piatej ráno, zamkne sa vo svojej pracovni, aby ho neotravoval ruch talianskej ulice a komponuje. Tvrdí, že hudba sa mu nikdy nezunovala a dodáva, že je to jediná vec, ktorú v skutočnosti vie robiť. Jeho jedinou slabou stránkou je nadprodukcia, čo znamená, že v Morriconeho filmografii nájdeme aj úplne zabudnuté filmy alebo béčkové „akčňáky”, ktoré sú dnes na smiech. Spomínate si na fantasy film z 80. rokov Red Sonja (Červená Sonja) s Arnoldom Schwarzenggerom? Nebudeme to rozširovať, ale aj tam znie jeho hudba!
7. Hlavne diskrétne
V roku 1956 sa skladateľ oženil s Mariou Travia, s ktoru má spolu troch synov a jednu dcéru. Jeho syn Andrea sa vydal v otcových šľapajách a tvorí filmovú hudbu. V roku 2002 bol hosťom filmového festivalu v Trenčianskych Tepliciach, kde som s ním robil rozhovor ako redaktor SME. Samozrejme, debata sa stočila aj na jeho otca. Andrea povedal, že jeho otec je jeho najobľúbenejším skladateľom. „A čomu ma naučil? Diskrétnosti v hudbe. Aby som obraz nikdy neznásilňoval, aby som ho nezničil alebo sa ho nesnažil veľmi meniť. Skladateľ musí byť aj pokorný, filmu musí slúžiť. A najmä ma naučil zmyslu pre zodpovednosť voči sebe a práci ako takej."
8. Ennio, prosím pomôž!
Dear God Please Help Me (Panebože, prosím, pomôž) je jednou z najlepších Morrisseyho pesničiek z minulého desaťročia aj preto, že na jej aranžmánoch sa podieľal Ennio Morricone. Britský spevák tvrdí, že pred stretnutím jeho hudbu príliš nepoznal. Oboch hudobníkov dala dohromady náhoda. Keď v lete 2005 Morrissey nahrával v Ríme, kde vtedy žil, svoj album Ringleader of Tormentors, vo vedľajšom štúdiu pracoval Morricone. Spevák sa ho opýtal, či by sa nechcel podieľať na aranžovaní jeho novej piesne. Morricone súhlasil, ale v štúdiu toho veľa nenahovoril. „Od ostatných ľudí si udržiaval odstup, nevyzeralo to, že po nahrávaní skončíme niekde v bare. Akoby sa ani nezaujímal o ľudské bytosti. Spravil svoj part a šiel domov," spomína spevák, ktorý je na túto spoluprácu dodnes hrdý, pretože skladateľ odmietol také mená ako U2 či Davida Bowieho. Pri ňom urobil výnimku. Pri Dear God Please Help Me skladateľom neotriasol fakt, že jej text má aj homoerotický nádych. Podľa speváka to bolo Morriconemu jedno, pretože nevie dobre po anglicky.
9. Milujeme Morriconeho
Inštrumenálnu skladbu The Ecstasy of Gold z filmu Dobrý, zlý a škaredý si privlastnili aj ďalší hudobníci. Funguje ako skvelý začiatok rockových koncertov. Punková skupina Ramones s ňou vždy začínala svoje koncerty. Touto inštrumentálkou začína svoje vystúpenia od roku 1983 aj Metallica, ktorá ju nahrala na album We All Love Ennio Morricone, kde poctu talianskemu majstrovi vzdali aj Celine Dion, Bruce Springsteen či Roger Waters. Vplyv tohto skladateľa cítiť aj v dnešnej alternatívnej hudbe. Stačí si vypočuť piesne od amerických Fleet Foxes a Calexico alebo britskej speváčky Anny Calvi, ktorá hrala minulý týždeň v Bratislave. To, že taliansky skladateľ ovplyvňuje svojou hudbou mladú generáciu, je neuveriteľné.
10. Stačí iba málo
Keď sa ho pred rokmi pýtali, odkiaľ berie všetky tie melódie, odpovedal jednoducho: „Zo mňa!” V rozhovore s novinárom Fredom Karlinom, autorom knihy Listening to Movies, doplnil, že základ jeho hudby je v obyčajnej jednoduchosti. Niektoré jeho veci znejú honosne, ale majú jednu výraznú melódiu. „Moje prvé snímky boli ľahké komédie alebo televízne filmy, ku ktorým stačilo napísať jednoduchú hudbu, ktorá sa dala ľahko vytvoriť. Tento žáner som nikdy neopustil, aj keď som neskôr prešiel na dôležitejšie filmy s významným režisérmi.”
Ennio Morricone vystúpi 5. apríla v bratislavskej Slovnaft Aréne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.