Nedávno som absolvoval cestu na dovolenku a naspäť v novej Škode Octavii. Auto bolo vybavené rôznymi systémami, ktoré by som ešte pred pár rokmi v ľudovom aute skutočne nečakal – adaptívny tempomat, systém udržiavania v jazdných pruhoch aj automatické prepínanie diaľkových svetiel. V praxi to znamenalo, že počas cesty auto vypínalo diaľkáče, aby neoslepovalo autá predo mnou a samo udržiavalo od nich bezpečný odstup. Ak boli na ceste aspoň trochu viditeľné pruhy, škodovka si vedela sama korigovať smer volantom. Octavia bola vybavená aj kontrolou únavy, ktorá sa však neukázala ako príliš spoľahlivá, pretože mlčala, aj keď ma spred volantu posielali preč pasažieri i vlastné svedomie.
Vo výbave však nebola navigácia, pri hľadaní cieľa som si musel pomôcť iPhonom. Potreboval som ho zapojiť do 230-voltovej zásuvky v aute a nastaviť na ňom cieľ. Pri tom množstve systémov, ktoré na mňa dávali pozor, som vedel, že to zvládnem aj počas šoférovania bez toho, že spôsobím väčšiu haváriu. Napriek tomu som radšej zastavil pri krajnici; nechcel som riskovať haváriu či nebodaj pokutu za to, že som „počas vedenia vozidla používal telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému ‚voľné ruky‘ alebo vykonával inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla.“ Kým náš zákon o cestnej premávke hovorí aj o obdobných činnostiach, napríklad v Kalifornii dostal v roku 2012 Steven Spriggs pokutu 165 dolárov za to, že počas jazdy študoval mapy na svojom telefóne. Proti pokute sa odvolal a po roku a pol súd vyhral, pretože kalifornské zákony hovoria výhradne o pokute za telefonovanie. Z praktického pohľadu je to nezmysel, lebo rozptyľuje tak telefonovanie, ako aj esemeskovanie, ladenie rádia, opravovanie make-upu, dieťa na zadnom sedadle. A v poslednom čase nás najviac zo všetkého chcú rozptýliť automobilky so svojimi infotainmentovými systémami.
.autorádio s vodotryskom
Infotainmentové systémy v sebe skĺbia navigáciu, ovládanie rádia a hudby (CD, USB kľúč, SD karta alebo 3,5 mm jack – vyberte si), handsfree sadu k telefónu, informácie z palubného počítača a nastavenia auta (od toho, ako dlho po zamknutí ostanú rozsvietené svetlá až po to, či chcete silnejšie vyhrievanie na zadku alebo na chrbte). Takisto automobilky rady pridávajú funkcie, o ktorých ste ani nevedeli, že ich potrebujete, ako napríklad televízia či videoprehrávač, prístup na sociálne siete, internetový prehliadač či zabudovaný Wi-Fi hotspot. Ignorovať takéto pokušenia počas šoférovania je skúškou aj pre tú najsilnejšiu vôľu.
Infotainmenty majú buď podobu obrazovky vysoko na palubnej doske s ovládaním niekde nižšie (napríklad Mercedes-Benz, Lexus, niektoré staršie Renaulty), alebo je displej dotykový či ovládacie prvky sú rozmiestnené priamo okolo obrazovky (Volkswagen, Seat, Škoda). Aj keď dotykový displej je intuitívnejší a má bližšie k dnes populárnym smartfónom a tabletom, ergonomicky to nie je najšťastnejšie riešenie. Aby naň šofér pohodlne dočiahol, musí byť umiestnený na dosah ruky, teda nižšie na palubnej doske, takže mimo zorného poľa vodiča. Navyše, ak vodič nemá žiadny hmatateľný gombík či spätnú väzbu, nemôže systém ovládať naslepo. Ak sú ovládanie a displej oddelené, môže byť jedno pohodlne vedľa radiacej páky a druhé tesne pod čelným sklom. Navigácie s diaľkovým ovládačom podobným tomu, čo používame k televízoru, fungovali dávnejšie, napríklad vo Volve, ale našťastie vymizli z trhu.
.budúcnosť ukazujú v Ženeve
Najnovšie správy z prebiehajúceho autosalónu v švajčiarskej Ženeve ukazujú svetlú budúcnosť palubných systémov, ktoré sa čoskoro objavia aj v našich autách. V prvom rade získal v Ženeve ocenenie Európske auto roku 2014 Peugeot 308. Ten ma počas minuloročného testu prekvapil práve tým, že v Peugeote vyhodili väčšinu gombíkov a nechali len jeden veľký dotykový displej, ktorým sa ovládajú všetky funkcie vrátane klimatizácie. Po týždni jazdenia sa dá skonštatovať, že realizácia s lenivou odozvou trochu zaostáva za inak výborným nápadom.
Druhou novinkou zo Ženevy je nové Audi TT s úplne novým interiérom, ktorý si postupne majú osvojiť aj ostatné modely značky. Interiér ukázalo Audi už v januári na veľtrhu CES a novinkou je to, že v TT už displej systému MMI netrčí zo stredu palubovky, ale nahrádza analógový rýchlomer a otáčkomer pred vodičom. Ovládanie klimatizácie je navyše priamo integrované vo výduchoch vetrania. Interiér je preto príjemne strohý, ako sa na športové auto patrí. Trochu zamrzí, že si dizajnéri nedali toľko námahy aj pri návrhu exteriéru, ktorý pôsobí len ako mierne upravená verzia súčasného TT.
.auto so zabudovaným iPadom
Novinka, na ktorú sa tešíme najviac, je CarPlay od Apple. Nová funkcia umožní používať infotainmentové systémy ako externú obrazovku pre iPhone. Keď mobil spojíte s autom, na obrazovke môžete ovládať niektoré funkcie iPhonu – telefonovanie, SMS, hudbu a ďalšie aplikácie – pomocou familiárnych farebných ikoniek. Apple vlastne nepriniesol nič revolučné, len handsfree sadu s navigáciou zabalil do príťažlivého obalu. CarPlay prinesie aj hlasové ovládanie Siri; azda to bude prvý raz, že takáto funkcia v aute konečne funguje, ako má. Zabudovanie CarPlay ohlásilo viacero výrobcov, od Ferrari cez Ford až po Hyundai/Kia. Z veľkých hráčov chýba koncern Volkswagen.
Špeciálne v prípade Land Roveru spolupráca s Apple prekvapuje. Len nedávno ohlásil, že do áut nasadí platformu InControl od Boschu, ktorá umožní používateľom nahrávať do infotainmentu aplikácie podľa ich gusta. InControl bude zároveň využívať navigáciu slovenskej firmy Sygic. Dúfajme, že táto spolupráca prinesie Sygicu dosť peňazí na to, aby si mohol na nahovorenie slovenského hlasu dovoliť niekoho, kto neznie ako otrávená sekretárka. Samozrejme, takéto spojenia technologických výrobcov s automobilkami nie sú ojedinelé. Infotainmentový systém do Dácie dodáva LG; navigáciu do Renaultu, TomTom, samotný systém beží na Androide. Prakticky každá automobilka outsourcuje navigačný softvér či aspoň mapové podklady.
.nalepená je praktickejšia
Otázkou však ostáva, či je cesta zabudovaných systémov správna, a nie je lepšie ostať pri navigačných prístrojoch, ktoré sa „nalepujú“ na sklo. Funkčne sú na tom rovnako, stoja podstatne menej ako zabudované systémy a môžete ich používať vo viacerých autách. Navyše sa podstatne ľahšie a lacnejšie aktualizujú, no a mnoho používateľov si vyberá aj podľa toho, ako jednoducho sa do prístroja dajú nahrať pirátske aktualizácie. Netreba ani siahnuť po samostatnom prístroji, veď dnešné smartfóny a tablety ich celkom zastúpia – len neradno zabudnúť na kvalitný držiak na sklo a autonabíjačku. Aj keď zákon káže „zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy, aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali predmety, ktoré môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla“, nie je známe, že by polícia pokutovala priamo za nalepené navigácie.
Pamätám si na svoju prvú cestu s GPS navigáciou, bolo to okolo roku 2004, keď sme mali v aute požičané PDA (To boli predchodcovia dnešných smartfónov, ak ste už stihli zabudnúť.) s externým GPS modulom pripojeným cez bluetooth. Batérie v oboch zariadeniach vydržali zúfalo krátko, takže počas celej cesty muselo byť jedno alebo druhé zariadenie pripojené do 12V zástrčky. V porovnaní s dnešnými mapami boli vtedajšie až minimalistické a občas zúfalo nepresné; navigácia nás poslala rovno cez rodinný dom, keď namiesto ľavej-pravej dvojzákruty ukázala rovnú cestu. Čo ma vedie k tomuto ponaučeniu: Nezvaľujme naše chyby na navigáciu, ani keď nás chce poslať cez peší most široký meter a pol. Za väčšinu omylov, vinou ktorých zablúdime, si môžeme sami – nesprávne interpretujeme križovatky, odbočky a radenie pruhov alebo si, skrátka, myslíme, že poznáme lepšiu cestu ako naša navigácia. Nech vám vaše prístroje vždy ukazujú správnu cestu!
.autor je spolupracovník .týždňa
Vo výbave však nebola navigácia, pri hľadaní cieľa som si musel pomôcť iPhonom. Potreboval som ho zapojiť do 230-voltovej zásuvky v aute a nastaviť na ňom cieľ. Pri tom množstve systémov, ktoré na mňa dávali pozor, som vedel, že to zvládnem aj počas šoférovania bez toho, že spôsobím väčšiu haváriu. Napriek tomu som radšej zastavil pri krajnici; nechcel som riskovať haváriu či nebodaj pokutu za to, že som „počas vedenia vozidla používal telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému ‚voľné ruky‘ alebo vykonával inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla.“ Kým náš zákon o cestnej premávke hovorí aj o obdobných činnostiach, napríklad v Kalifornii dostal v roku 2012 Steven Spriggs pokutu 165 dolárov za to, že počas jazdy študoval mapy na svojom telefóne. Proti pokute sa odvolal a po roku a pol súd vyhral, pretože kalifornské zákony hovoria výhradne o pokute za telefonovanie. Z praktického pohľadu je to nezmysel, lebo rozptyľuje tak telefonovanie, ako aj esemeskovanie, ladenie rádia, opravovanie make-upu, dieťa na zadnom sedadle. A v poslednom čase nás najviac zo všetkého chcú rozptýliť automobilky so svojimi infotainmentovými systémami.
.autorádio s vodotryskom
Infotainmentové systémy v sebe skĺbia navigáciu, ovládanie rádia a hudby (CD, USB kľúč, SD karta alebo 3,5 mm jack – vyberte si), handsfree sadu k telefónu, informácie z palubného počítača a nastavenia auta (od toho, ako dlho po zamknutí ostanú rozsvietené svetlá až po to, či chcete silnejšie vyhrievanie na zadku alebo na chrbte). Takisto automobilky rady pridávajú funkcie, o ktorých ste ani nevedeli, že ich potrebujete, ako napríklad televízia či videoprehrávač, prístup na sociálne siete, internetový prehliadač či zabudovaný Wi-Fi hotspot. Ignorovať takéto pokušenia počas šoférovania je skúškou aj pre tú najsilnejšiu vôľu.
Infotainmenty majú buď podobu obrazovky vysoko na palubnej doske s ovládaním niekde nižšie (napríklad Mercedes-Benz, Lexus, niektoré staršie Renaulty), alebo je displej dotykový či ovládacie prvky sú rozmiestnené priamo okolo obrazovky (Volkswagen, Seat, Škoda). Aj keď dotykový displej je intuitívnejší a má bližšie k dnes populárnym smartfónom a tabletom, ergonomicky to nie je najšťastnejšie riešenie. Aby naň šofér pohodlne dočiahol, musí byť umiestnený na dosah ruky, teda nižšie na palubnej doske, takže mimo zorného poľa vodiča. Navyše, ak vodič nemá žiadny hmatateľný gombík či spätnú väzbu, nemôže systém ovládať naslepo. Ak sú ovládanie a displej oddelené, môže byť jedno pohodlne vedľa radiacej páky a druhé tesne pod čelným sklom. Navigácie s diaľkovým ovládačom podobným tomu, čo používame k televízoru, fungovali dávnejšie, napríklad vo Volve, ale našťastie vymizli z trhu.
.budúcnosť ukazujú v Ženeve
Najnovšie správy z prebiehajúceho autosalónu v švajčiarskej Ženeve ukazujú svetlú budúcnosť palubných systémov, ktoré sa čoskoro objavia aj v našich autách. V prvom rade získal v Ženeve ocenenie Európske auto roku 2014 Peugeot 308. Ten ma počas minuloročného testu prekvapil práve tým, že v Peugeote vyhodili väčšinu gombíkov a nechali len jeden veľký dotykový displej, ktorým sa ovládajú všetky funkcie vrátane klimatizácie. Po týždni jazdenia sa dá skonštatovať, že realizácia s lenivou odozvou trochu zaostáva za inak výborným nápadom.
Druhou novinkou zo Ženevy je nové Audi TT s úplne novým interiérom, ktorý si postupne majú osvojiť aj ostatné modely značky. Interiér ukázalo Audi už v januári na veľtrhu CES a novinkou je to, že v TT už displej systému MMI netrčí zo stredu palubovky, ale nahrádza analógový rýchlomer a otáčkomer pred vodičom. Ovládanie klimatizácie je navyše priamo integrované vo výduchoch vetrania. Interiér je preto príjemne strohý, ako sa na športové auto patrí. Trochu zamrzí, že si dizajnéri nedali toľko námahy aj pri návrhu exteriéru, ktorý pôsobí len ako mierne upravená verzia súčasného TT.
.auto so zabudovaným iPadom
Novinka, na ktorú sa tešíme najviac, je CarPlay od Apple. Nová funkcia umožní používať infotainmentové systémy ako externú obrazovku pre iPhone. Keď mobil spojíte s autom, na obrazovke môžete ovládať niektoré funkcie iPhonu – telefonovanie, SMS, hudbu a ďalšie aplikácie – pomocou familiárnych farebných ikoniek. Apple vlastne nepriniesol nič revolučné, len handsfree sadu s navigáciou zabalil do príťažlivého obalu. CarPlay prinesie aj hlasové ovládanie Siri; azda to bude prvý raz, že takáto funkcia v aute konečne funguje, ako má. Zabudovanie CarPlay ohlásilo viacero výrobcov, od Ferrari cez Ford až po Hyundai/Kia. Z veľkých hráčov chýba koncern Volkswagen.
Špeciálne v prípade Land Roveru spolupráca s Apple prekvapuje. Len nedávno ohlásil, že do áut nasadí platformu InControl od Boschu, ktorá umožní používateľom nahrávať do infotainmentu aplikácie podľa ich gusta. InControl bude zároveň využívať navigáciu slovenskej firmy Sygic. Dúfajme, že táto spolupráca prinesie Sygicu dosť peňazí na to, aby si mohol na nahovorenie slovenského hlasu dovoliť niekoho, kto neznie ako otrávená sekretárka. Samozrejme, takéto spojenia technologických výrobcov s automobilkami nie sú ojedinelé. Infotainmentový systém do Dácie dodáva LG; navigáciu do Renaultu, TomTom, samotný systém beží na Androide. Prakticky každá automobilka outsourcuje navigačný softvér či aspoň mapové podklady.
.nalepená je praktickejšia
Otázkou však ostáva, či je cesta zabudovaných systémov správna, a nie je lepšie ostať pri navigačných prístrojoch, ktoré sa „nalepujú“ na sklo. Funkčne sú na tom rovnako, stoja podstatne menej ako zabudované systémy a môžete ich používať vo viacerých autách. Navyše sa podstatne ľahšie a lacnejšie aktualizujú, no a mnoho používateľov si vyberá aj podľa toho, ako jednoducho sa do prístroja dajú nahrať pirátske aktualizácie. Netreba ani siahnuť po samostatnom prístroji, veď dnešné smartfóny a tablety ich celkom zastúpia – len neradno zabudnúť na kvalitný držiak na sklo a autonabíjačku. Aj keď zákon káže „zabezpečiť pred jazdou a počas jazdy, aby sa vo výhľadovom poli vodiča nenachádzali predmety, ktoré môžu odvádzať pozornosť od bezpečného vedenia vozidla“, nie je známe, že by polícia pokutovala priamo za nalepené navigácie.
Pamätám si na svoju prvú cestu s GPS navigáciou, bolo to okolo roku 2004, keď sme mali v aute požičané PDA (To boli predchodcovia dnešných smartfónov, ak ste už stihli zabudnúť.) s externým GPS modulom pripojeným cez bluetooth. Batérie v oboch zariadeniach vydržali zúfalo krátko, takže počas celej cesty muselo byť jedno alebo druhé zariadenie pripojené do 12V zástrčky. V porovnaní s dnešnými mapami boli vtedajšie až minimalistické a občas zúfalo nepresné; navigácia nás poslala rovno cez rodinný dom, keď namiesto ľavej-pravej dvojzákruty ukázala rovnú cestu. Čo ma vedie k tomuto ponaučeniu: Nezvaľujme naše chyby na navigáciu, ani keď nás chce poslať cez peší most široký meter a pol. Za väčšinu omylov, vinou ktorých zablúdime, si môžeme sami – nesprávne interpretujeme križovatky, odbočky a radenie pruhov alebo si, skrátka, myslíme, že poznáme lepšiu cestu ako naša navigácia. Nech vám vaše prístroje vždy ukazujú správnu cestu!
.autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.