Vedeli by ste z fleku vymenovať päť svetoznámych hudobných skladateliek? Áno, Wikipédia vám ich vypľuje hneď niekoľko desiatok, ale, ak práve nepatríte k znalcom hudobnej histórie, márne by ste medzi nimi hľadali meno, ktoré by vám bolo v momente známe. Mám na mysli ženské náprotivky Bacha, Beethovena, Mahlera, Mozarta, Rachmaninova, Verdiho alebo aspoň Milesa Davisa, Franka Zappu či Ennia Morriconeho. Alebo taký šach. Majstrovstvá sveta v tejto disciplíne sa neodohrávajú hromadne pre všetkých, ženy i mužov, hoci na rozdiel od iných športov tu nehrá úlohu ani fyzická sila, ani podobné dispozície hráča. Šach výstižne ilustruje kryštalickú podobu samoúčelného hrania, z ktorého, na rozdiel napríklad od lovu, nič praktické nevyplýva.
.muži, ženy a internet
Inou typickou mužskou doménou je svet počítačov, najmä oblasť formálneho programovania, pretože v oblasti grafiky je pomer pohlaví relatívne vyrovnaný. Matematicko-logický labyrint ajťákov však nie je pre väčšinu žien príťažlivý. Zlom prišiel až s všeobecným používaním internetu a v poslednom čase najmä s rozšírením sociálnych sietí. Internet má jednu veľmi dôležitú vlastnosť ženských spoločenstiev – je decentralizovaný a nepozná takmer žiadnu hierarchiu, aspoň nie v úplne zjavnej podobe. Internet tak napodobňuje spôsob, akým spoločenstvá žien na vidieku a v malých mestách kontrolujú miestny život „náhodnou” výmenou informácií, keď sa napríklad stretnú v rodinnom obchodíku, u kaderníka alebo aj na cintoríne a nechtiac tak prepájajú network klebiet. Ale pozor, časy sa naozaj menia, ženy nezostali pri networkingu. Počet dievčat, prihlásených v tomto roku na Berkeley na počítačovú vedu, prevýšil prvýkrát v histórii počet chlapcov.
Drvivá väčšina typických mužských činností sa dnes presťahovala do hypertrofovanej a karikovanej formy počítačových hier. Sem sa utiekajú, aby v tomto virtuálnom undergrounde prežívali prostredníctvom hier nové typy zážitkov, na ktoré by sa v reálnom živote niekdy neodhodlali. Podobne je to aj so sexom. Obe skupiny zážitkov sú navyše úplne bezpečné, v bojovej hre máte často desiatky životov a pri sexe sa môžete nakaziť akurát tak počítačovým vírusom. Podobne ako autá, aj počítače sa pre mužov stávajú náhradnými falusmi, ktorými sa radi pochvália – správny chlap musí mať počítač najnovší, najvýkonnejší, s najvyšším počtom všemožných funkcií, počítač, ktorý vysoko prekračuje napríklad požiadavky bežnej kancelárskej práce.
.autá, motorky a lokomotívy
Klasickou mužskou vlastnosťou je obdiv k mohutným a výkonným strojom. Okrem masívnych a výkonných áut či motoriek obdivujú muži tiež lokomotívy, tanky, buldozéry, vojnové lode či mohutné ponorky – jednoducho obrovské kopy ocele, ktorými môžu znásobiť svoju silu a dominovať nad ostatnými samcami. Je pomerne bežné, že niektorí ohurujú ženy tvrdením, že pracujú ako piloti záchranného vrtuľníka, lietadla alebo sú aspoň nenahraditeľnými žeriavnikmi. Väzba mužov k hlučným strojom trocha pripomína šimpanzieho samca, o ktorom písala známa etologička Jane van Lawick-Goodalová: K uznaniu dominancie medzi inými samcovi stačilo, keď trieskal o seba dvoma prázdnymi kanistrami. Hluk je pri imponovaní dôležitý aj u ľudských samčekov, napríklad v peruánskej Amazónii odstraňujú vodiči svojim motorovým rikšiam výfuky a majitelia člnov kryty motorov, takže rachot sa rozlieha na kilometre ďaleko. Nemusíme však chodiť ani do ďalekého Peru, stačí si spomenúť na motorkárov, ktorí ohurujú a upozorňujú na seba decibelmi z odfaklených výfukov.
.zberateľstvo a Hirschov index
Inou, našťastie väčšinou neškodnou a relatívne bezpečnou mužskou vlastnosťou je škrečkovanie všetkého možného. Poznám zberateľov strojníckych tabuliek či letlámp a na internete som objavil aj takých, čo ich záľuba hraničí s fetišizmom, napríklad zbierajú podprsenky, sponky, „potítka“ či dámske čelenky. Dodnes nie je psychológom, antropológom a iným odborníkom jasné, prečo sa vlastne ľudia, no najmä muži, venujú takej nepraktickej a, až na výnimky samoúčelnej zábavke, akou je zberateľstvo zbytočností. Iste, môže to súvisieť s tým, že sme kedysi boli aj zberačmi, zberateľstvo však skôr súvisí s povestnou mužskou hravosťou.
Keďže som zoológ, najčastejšie stretávam zberateľov prírodnín ako sú vtáčie vajcia, perie, zvieracie aj ľudské lebky, bobrie ohryzy a, samozrejme, rôzne skupiny hmyzu. Zaujímavé je, že poznám niekoľko entomologičiek, ktoré svoje zbierky budujú viac-menej nedobrovoľne a najmä z profesionálnej nutnosti, aby mali do budúcnosti dokladový materiál o jednotlivých nálezoch. Keď sme už pri prírodovedcoch, existuje ešte ďalší spôsob, ako si dokazovať dominanciu. Okrem zbierok mnohí ohurujú počtom vedeckých publikácií, pričom alfa samci sa často pýšia aj vysokým impakt faktorom a najmä Hirschovým indexom. O čo ide? Impakt faktor, je, zjednodušene povedané, priemerný počet citácií priemernej publikácie v danom vedeckom časopise, Hirschov index zas udáva, koľko článkov konkrétneho autora dosahuje vyššiu citovanosť, než je poradové číslo článku podľa počtu citácií. Zložité? Súhlasím. A nič si z toho nerobte, nie ste sami. Stačí, keď si zapamätáte, že vo vedeckej komunite vyhráva ten samec, ktorý má väčší Hirschov index.
Autor je zoológ.
.muži, ženy a internet
Inou typickou mužskou doménou je svet počítačov, najmä oblasť formálneho programovania, pretože v oblasti grafiky je pomer pohlaví relatívne vyrovnaný. Matematicko-logický labyrint ajťákov však nie je pre väčšinu žien príťažlivý. Zlom prišiel až s všeobecným používaním internetu a v poslednom čase najmä s rozšírením sociálnych sietí. Internet má jednu veľmi dôležitú vlastnosť ženských spoločenstiev – je decentralizovaný a nepozná takmer žiadnu hierarchiu, aspoň nie v úplne zjavnej podobe. Internet tak napodobňuje spôsob, akým spoločenstvá žien na vidieku a v malých mestách kontrolujú miestny život „náhodnou” výmenou informácií, keď sa napríklad stretnú v rodinnom obchodíku, u kaderníka alebo aj na cintoríne a nechtiac tak prepájajú network klebiet. Ale pozor, časy sa naozaj menia, ženy nezostali pri networkingu. Počet dievčat, prihlásených v tomto roku na Berkeley na počítačovú vedu, prevýšil prvýkrát v histórii počet chlapcov.
Drvivá väčšina typických mužských činností sa dnes presťahovala do hypertrofovanej a karikovanej formy počítačových hier. Sem sa utiekajú, aby v tomto virtuálnom undergrounde prežívali prostredníctvom hier nové typy zážitkov, na ktoré by sa v reálnom živote niekdy neodhodlali. Podobne je to aj so sexom. Obe skupiny zážitkov sú navyše úplne bezpečné, v bojovej hre máte často desiatky životov a pri sexe sa môžete nakaziť akurát tak počítačovým vírusom. Podobne ako autá, aj počítače sa pre mužov stávajú náhradnými falusmi, ktorými sa radi pochvália – správny chlap musí mať počítač najnovší, najvýkonnejší, s najvyšším počtom všemožných funkcií, počítač, ktorý vysoko prekračuje napríklad požiadavky bežnej kancelárskej práce.
.autá, motorky a lokomotívy
Klasickou mužskou vlastnosťou je obdiv k mohutným a výkonným strojom. Okrem masívnych a výkonných áut či motoriek obdivujú muži tiež lokomotívy, tanky, buldozéry, vojnové lode či mohutné ponorky – jednoducho obrovské kopy ocele, ktorými môžu znásobiť svoju silu a dominovať nad ostatnými samcami. Je pomerne bežné, že niektorí ohurujú ženy tvrdením, že pracujú ako piloti záchranného vrtuľníka, lietadla alebo sú aspoň nenahraditeľnými žeriavnikmi. Väzba mužov k hlučným strojom trocha pripomína šimpanzieho samca, o ktorom písala známa etologička Jane van Lawick-Goodalová: K uznaniu dominancie medzi inými samcovi stačilo, keď trieskal o seba dvoma prázdnymi kanistrami. Hluk je pri imponovaní dôležitý aj u ľudských samčekov, napríklad v peruánskej Amazónii odstraňujú vodiči svojim motorovým rikšiam výfuky a majitelia člnov kryty motorov, takže rachot sa rozlieha na kilometre ďaleko. Nemusíme však chodiť ani do ďalekého Peru, stačí si spomenúť na motorkárov, ktorí ohurujú a upozorňujú na seba decibelmi z odfaklených výfukov.
.zberateľstvo a Hirschov index
Inou, našťastie väčšinou neškodnou a relatívne bezpečnou mužskou vlastnosťou je škrečkovanie všetkého možného. Poznám zberateľov strojníckych tabuliek či letlámp a na internete som objavil aj takých, čo ich záľuba hraničí s fetišizmom, napríklad zbierajú podprsenky, sponky, „potítka“ či dámske čelenky. Dodnes nie je psychológom, antropológom a iným odborníkom jasné, prečo sa vlastne ľudia, no najmä muži, venujú takej nepraktickej a, až na výnimky samoúčelnej zábavke, akou je zberateľstvo zbytočností. Iste, môže to súvisieť s tým, že sme kedysi boli aj zberačmi, zberateľstvo však skôr súvisí s povestnou mužskou hravosťou.
Keďže som zoológ, najčastejšie stretávam zberateľov prírodnín ako sú vtáčie vajcia, perie, zvieracie aj ľudské lebky, bobrie ohryzy a, samozrejme, rôzne skupiny hmyzu. Zaujímavé je, že poznám niekoľko entomologičiek, ktoré svoje zbierky budujú viac-menej nedobrovoľne a najmä z profesionálnej nutnosti, aby mali do budúcnosti dokladový materiál o jednotlivých nálezoch. Keď sme už pri prírodovedcoch, existuje ešte ďalší spôsob, ako si dokazovať dominanciu. Okrem zbierok mnohí ohurujú počtom vedeckých publikácií, pričom alfa samci sa často pýšia aj vysokým impakt faktorom a najmä Hirschovým indexom. O čo ide? Impakt faktor, je, zjednodušene povedané, priemerný počet citácií priemernej publikácie v danom vedeckom časopise, Hirschov index zas udáva, koľko článkov konkrétneho autora dosahuje vyššiu citovanosť, než je poradové číslo článku podľa počtu citácií. Zložité? Súhlasím. A nič si z toho nerobte, nie ste sami. Stačí, keď si zapamätáte, že vo vedeckej komunite vyhráva ten samec, ktorý má väčší Hirschov index.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.