Nás normálnych divákov môže tešiť, že z deviatich snímok, nominovaných na Oscara za najlepší film, sme ich v našich kinách mohli vidieť (alebo v najbližších týždňoch uvidíme) hneď osem. Minimálne raz sa oplatia všetky, ak kvôli ničomu inému, tak kvôli remeslu.
Len k Nebraske sa zatiaľ žiadny z oficiálnych domácich distribútorov neprihlásil, a to je škoda. Film režiséra Alexandra Payna, ktorého si môžeme pamätať vďaka pôvabnej vinárskej Bokovke, je totiž nádherným príkladom toho, že film a vlastne Hollywood vôbec stále nie je v prvom rade o show a biznise, ale o kultúre. A nie nevyhnutne o popkultúre, ale kultúre ako takej, kultúre ako intelektovej úrovni civilizácie, ktorá prostredníctvom umenia tematizuje to, čo identifikuje ako problém. Nebraska je čiernobiela buranská roadmovie, teda na výsosť americký filmový žáner, zároveň sa však dotýka čohosi, čo lokálne špecifiká posúva smerom ku globálnym. Príbeh syna a otca, pána v rokoch, ktorého okrem inkontinencie obchádza aj starecká demencia. Komédie, čo nie je vyslovene smiešna, skôr vtipná, takým tým temne pravdivým spôsobom. Vôbec nie ľahký film, naopak, možno zo všetkých nominovaných ten najmenej pohodlný. Film, čo vlastne nechceme vidieť, ale potrebujeme ho vidieť. A dostal sa tam, bez ceny, ale dostal. Oscar ako má byť.
Len k Nebraske sa zatiaľ žiadny z oficiálnych domácich distribútorov neprihlásil, a to je škoda. Film režiséra Alexandra Payna, ktorého si môžeme pamätať vďaka pôvabnej vinárskej Bokovke, je totiž nádherným príkladom toho, že film a vlastne Hollywood vôbec stále nie je v prvom rade o show a biznise, ale o kultúre. A nie nevyhnutne o popkultúre, ale kultúre ako takej, kultúre ako intelektovej úrovni civilizácie, ktorá prostredníctvom umenia tematizuje to, čo identifikuje ako problém. Nebraska je čiernobiela buranská roadmovie, teda na výsosť americký filmový žáner, zároveň sa však dotýka čohosi, čo lokálne špecifiká posúva smerom ku globálnym. Príbeh syna a otca, pána v rokoch, ktorého okrem inkontinencie obchádza aj starecká demencia. Komédie, čo nie je vyslovene smiešna, skôr vtipná, takým tým temne pravdivým spôsobom. Vôbec nie ľahký film, naopak, možno zo všetkých nominovaných ten najmenej pohodlný. Film, čo vlastne nechceme vidieť, ale potrebujeme ho vidieť. A dostal sa tam, bez ceny, ale dostal. Oscar ako má byť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.