Najprv je slušné vybaviť dve povinnosti.
Prvá sa týka Jána Čarnogurského, ktorého potupného výsledku mi je ľúto. Končí horšie ako Mečiar. Jeho kampaň bola naozaj zúfalá, keď od chápania Fica prešiel zo dňa na deň k strašeniu ficovskou totalitou. Zúfalé boli aj chápavé výroky k ruskej okupácii Krymu a tiež cynický predvolebný pokec s Kotlebom. Akoby tento realista strácal nielen zmysel pre realitu, ale už aj základný glanc. Škoda. Ale práve na dne sa patrí poďakovať za jeho prednovembrový vzdor voči komunistom aj za ponovembrový zápas s Mečiarom. To je viac, než dnešná zaslúžená hanba.
Druhá povinnosť sa týka kandidáta KDH, SDKÚ a Mostu. Debakel Pavla Hrušovského vítam, pretože je zaslúžený a prišiel v správny čas. Pomoc zo strany KDH a aj od Hrušovského osobne Ficovi krátko pred voľbami ústavným zákonom o rodine bola donebavolajúca kalkulácia s posvätným. A nebo odpovedalo – nepomohlo to ani Ficovi, ani Hrušovskému, a mám tušenie, že ani rodine. Ľudová platforma je mŕtva už dávno, ale po týchto voľbách to má už aj na papieri.
A teraz k trom hlavným správam zo soboty. A sú rovnocenne dôležité.
Slabý výsledok predsedu vlády ukázal, že aj on je už zrejme za polčasom rozpadu. V tomto smere vlastne celkom správne odhadol potrebu postupného vycúvania z vlády, len to akosi nestihol. Ak sa bude veľmi snažiť, druhé kolo ešte nemá stratené. Ale už to, že ako dominátor posledných rokov zrazu nie je favoritom druhého kola, je dôkazom rapídneho zoslabenia a straty dlhoročnej pohodlnej pozície. Prvá hlavná správa zo soboty: po ére mečiarizmu a následnej ére reforiem sa bude zrejme o nejaký čas končiť aj dlhá éra sociálneho populizmu bez historickej pamäti a zábran.
Druhou hlavnou správou týchto volieb je veľmi dobrý výsledok Rada Procházku. Pred prvým kolom som smerom k nemu napísal, že ak má niekto problém s nadváhou, nerobme z neho šéfkuchára. Dnes, keď je jasné, že šéfkuchárom nebude, musím povedať aj druhú, pozitívnu polovicu na jeho adresu: V týchto voľbách preukázal veľkú energiu a talent, takže po krachu Ľudovej platformy ašpiruje právom na jedného z lídrov opozície. Ak spracuje svoj úspech, odolá večnému solitérstvu a dokáže nájsť spoločnú reč s inými, mohla by sa znovu začať rodiť opozičná politika.
Ale najhlavnejšou správou je Andrej Kiska. Fakt, že bez hnevu ustál nevkusnú antikampaň a neuchýlil sa k odvetným úderom, bolo možné vnímať ako slabosť. Ale keďže postúpil do druhého kola, o vnímaní je rozhodnuté bez ďalších diskusií. Príbeh podnikateľa a zakladateľa charity bol často znevažovaný, ale ukázal sa dostatočne silný. Tohto kandidáta som odporučil voliť, a urobím tak aj pred druhým kolom. Konzervatívcom aj liberálom sa môže máliť, môžu sa nadúvať, aký je neskúsený, ale nikoho silnejšieho neponúkli a nikto iný už po sobote nemôže zamedziť štátu jednej strany.
Páni a dámy, nosy dolu, o dva týždne pôjde naozaj o veľa.
Prvá sa týka Jána Čarnogurského, ktorého potupného výsledku mi je ľúto. Končí horšie ako Mečiar. Jeho kampaň bola naozaj zúfalá, keď od chápania Fica prešiel zo dňa na deň k strašeniu ficovskou totalitou. Zúfalé boli aj chápavé výroky k ruskej okupácii Krymu a tiež cynický predvolebný pokec s Kotlebom. Akoby tento realista strácal nielen zmysel pre realitu, ale už aj základný glanc. Škoda. Ale práve na dne sa patrí poďakovať za jeho prednovembrový vzdor voči komunistom aj za ponovembrový zápas s Mečiarom. To je viac, než dnešná zaslúžená hanba.
Druhá povinnosť sa týka kandidáta KDH, SDKÚ a Mostu. Debakel Pavla Hrušovského vítam, pretože je zaslúžený a prišiel v správny čas. Pomoc zo strany KDH a aj od Hrušovského osobne Ficovi krátko pred voľbami ústavným zákonom o rodine bola donebavolajúca kalkulácia s posvätným. A nebo odpovedalo – nepomohlo to ani Ficovi, ani Hrušovskému, a mám tušenie, že ani rodine. Ľudová platforma je mŕtva už dávno, ale po týchto voľbách to má už aj na papieri.
A teraz k trom hlavným správam zo soboty. A sú rovnocenne dôležité.
Slabý výsledok predsedu vlády ukázal, že aj on je už zrejme za polčasom rozpadu. V tomto smere vlastne celkom správne odhadol potrebu postupného vycúvania z vlády, len to akosi nestihol. Ak sa bude veľmi snažiť, druhé kolo ešte nemá stratené. Ale už to, že ako dominátor posledných rokov zrazu nie je favoritom druhého kola, je dôkazom rapídneho zoslabenia a straty dlhoročnej pohodlnej pozície. Prvá hlavná správa zo soboty: po ére mečiarizmu a následnej ére reforiem sa bude zrejme o nejaký čas končiť aj dlhá éra sociálneho populizmu bez historickej pamäti a zábran.
Druhou hlavnou správou týchto volieb je veľmi dobrý výsledok Rada Procházku. Pred prvým kolom som smerom k nemu napísal, že ak má niekto problém s nadváhou, nerobme z neho šéfkuchára. Dnes, keď je jasné, že šéfkuchárom nebude, musím povedať aj druhú, pozitívnu polovicu na jeho adresu: V týchto voľbách preukázal veľkú energiu a talent, takže po krachu Ľudovej platformy ašpiruje právom na jedného z lídrov opozície. Ak spracuje svoj úspech, odolá večnému solitérstvu a dokáže nájsť spoločnú reč s inými, mohla by sa znovu začať rodiť opozičná politika.
Ale najhlavnejšou správou je Andrej Kiska. Fakt, že bez hnevu ustál nevkusnú antikampaň a neuchýlil sa k odvetným úderom, bolo možné vnímať ako slabosť. Ale keďže postúpil do druhého kola, o vnímaní je rozhodnuté bez ďalších diskusií. Príbeh podnikateľa a zakladateľa charity bol často znevažovaný, ale ukázal sa dostatočne silný. Tohto kandidáta som odporučil voliť, a urobím tak aj pred druhým kolom. Konzervatívcom aj liberálom sa môže máliť, môžu sa nadúvať, aký je neskúsený, ale nikoho silnejšieho neponúkli a nikto iný už po sobote nemôže zamedziť štátu jednej strany.
Páni a dámy, nosy dolu, o dva týždne pôjde naozaj o veľa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.