Dvaja víťazi: Kiska a Procházka

Je za tým taktika, naozaj si boli natoľko istí postupom svojho kandidáta do druhého kola, že nešli voliť – čo vysvetľuje aj nízku volebnú účasť – a v druhom kole sa zjavia vo veľkých húfoch? Alebo je za tým niečo hlbšie, napríklad sklamanie z vládnutia Smeru či nestotožnenie sa s Ficovou prezidentskou kandidatúrou? V každom prípade, Robert Fico spolu s Marekom Maďaričom musia pred druhým kolom vytiahnuť všetok svoj arzenál a pokúsiť sa maximálne zmobilizovať rezervy. Ale aké veľké sú, to je otázka. Nasledujúce dva týždne však celkom určite budeme svedkami ostrej a zrejme aj veľmi špinavej kampane so všetkým, čo k nej patrí. Od masovej mobilizácie s nasadením všetkých zdrojov a kapacít Smeru až po snahu využiť všetky prostriedky na demobilizáciu voličov neúspešných kandidátov z prvého kola. Andreja Kisku tak vlastne až teraz čaká skutočný krst politickým ohňom. Ak chce svoje ťaženie doviesť do víťazného konca, nebude si môcť dovoliť urobiť chybu. Čisto matematicky sú jeho šance veľké, keďže by sa k nemu logicky mala prikloniť značná časť voličov Radoslava Procházku, Milana Kňažka a takisto maďarskí voliči Gyulu Bárdosa (ich účasť však bude už aj na základe prvého kola veľmi nízka). Keďže sa však nerobili exit polly, a teda nepoznáme presný profil napríklad Procházkových voličov, je ťažké odhadnúť, aký masívny bude presun v prospech Kisku.
Druhou veľkou správou prvého kola je veľmi dobrý výsledok Radoslava Procházku. Dlho sa zdalo, že Procházkova kandidatúra sa  skončí tak trochu ako výstrel do prázdna – ak by Procházka získal okolo desiatich percent, ako mu prognózovali predvolebné prieskumy, ani to by nebol úplne zlý výsledok, ale nebolo by príliš na čom stavať. Takto je to jasné – Procházka si vďaka skvelému finišu a počtu voličov, aký v parlamentných voľbách získavala v časoch svojej slávy Dzurindova SDKÚ, môže právom nárokovať na pravicové líderstvo. Z toho musia mať teraz hlavu v smútku nielen vo Frešovej SDKÚ, Figeľovom KDH, ale najmä v Lipšicovom projekte, ktorý sa naďalej ambiciózne nazýva Nová väčšina.
Zdá sa, že v Radoslavovi Procházkovi sa môže zhmotniť nová energia, ktorá pravici úplne chýbala po debakli v parlamentných voľbách 2012. Zrazu je tu politik, ktorý dokáže osloviť liberálne veľkomestské prostredie, ale aj katolícky vidiek (stačí sa pozrieť na Procházkove úspechy na Orave, kde ukradol hlasy Hrušovskému).
Otázne je, ako zareaguje na úspech svojho dlhodobého spojenca a neskôr rivala Daniel Lipšic – či mu ponúkne politické partnerstvo s tým, že bude rešpektovať Procházkovo prvenstvo, alebo sa bude prizerať, ako Procházka vytvorí nový projekt, ktorý má potenciál zničiť vyhliadky strany NOVA na úspech vo voľbách roku 2016. Tieto prezidentské voľby tak po dvoch rokoch nehybnosti môžu spôsobiť v slovenskej politike dve veľké zemetrasenia – môžu otriasť ľavicovým Smerom, ktorý sa z prípadnej Ficovej prehry len tak nespamätá. A môžu vliať celkom nový život pravici, ktorá od posledných volieb živorí v depresii.