Pred dvoma týždňami, presne 3. marca, uplynulo 20 rokov od smrti Karla Kryla. Predčasnej, keďže zomrel vo veku necelých 50 rokov. A o niekoľko týždňov, 12. apríla, si zasa budeme pripomínať iné jeho výročie, nedožité sedemdesiatiny. Patrím ku generácii, ktorá si ešte pamätá august 1968 a presne vie, o čom spieva Karel Kryl v dnes už legendárnej piesni Bratříčku, zavírej vrátka: „Bratříčku, nevzlykej, to nejsou bubáci, vždyť už jsi velikej, to jsou jen vojáci, přijeli v hranatých železných maringotkách.“ Zhodou okolností som pred niekoľkými dňami písal meno Karla Kryla ako „najobľúbenejšieho domáceho interpreta“ na moju práve dokončovanú internetovú stránku. Mladším čitateľom rozhodne odporúčam. Ak ho nepoznajú, bude to pre nich určite objav. Mal milióny poslucháčov napriek tomu, že doma vydal len jeden-jediný album a oficiálne bol zakázaný. Pre mňa je to stále domáci interpret, keďže viac než polovicu môjho života som prežil v Československu. A s odvolaním na august 1968 a Karla Kryla som odpovedal aj na novinárske otázky o tom, aký postoj k Ukrajine a Rusku by mala zaujať Európska únia.
Prečo o tom všetkom píšem v rubrike, ktorá má byť v tomto časopise venovaná najmä ekonomike? Pretože okupácia vojskami Varšavskej zmluvy mala pre Československo veľmi vážne dôsledky. Karel Kryl to pochopil okamžite: „Prší a venku se setmělo, tato noc nebude krátká, beránka vlku se zachtělo, bratříčku, zavírej vrátka! Zavírej vrátka!“ Noc u nás nastala nadlho. Nielen v podobe spoločenskej a politickej devastácie, ale nadlho aj v ekonomike. Kazajka centrálneho plánovania sa pred okupáciou začala uvoľňovať, po nej začala byť naša ekonomika zviazaná ešte tuhšie. To nedovolilo naplno využiť jej potenciál a spôsobilo, že vtedajšie Československo začalo čoraz viac strácať dych aj v porovnaní s takými krajinami ako Rakúsko, ktoré za nami ešte prvé dve desaťročia po druhej svetovej vojne zaostávalo. Inými slovami, existuje veľmi úzka príčinná súvislosť medzi prítomnosťou cudzích vojsk na našom území a následným ekonomickým zaostávaním za vyspelým svetom. Cenou za takzvané istoty bola ekonomická strnulosť, ktorá viedla k frustrácii nás spotrebiteľov z nedostatku, k zúfalo malej ponuke tovarov, čo výrazne prispelo až ku kolapsu celého systému v roku 1989.
Nie, medzi Československom 1968 a Ukrajinou 2014 nemožno robiť násilné paralely, situácia na Kryme je komplikovaná a špecifická aj vzhľadom na prítomnosť ruskej menšiny. Naša vlastná skúsenosť nám však hovorí, že problémy jedného zvrchovaného štátu sa nesmú riešiť mobilizáciou a zásahom ozbrojených síl iného štátu. V tomto zmysle je pre mňa – aj cez priepasť 46 rokov – hlas Karla Kryla relevantnejší ako väčšina toho, čo v diskusii o Ukrajine u nás odznelo.
Prečo o tom všetkom píšem v rubrike, ktorá má byť v tomto časopise venovaná najmä ekonomike? Pretože okupácia vojskami Varšavskej zmluvy mala pre Československo veľmi vážne dôsledky. Karel Kryl to pochopil okamžite: „Prší a venku se setmělo, tato noc nebude krátká, beránka vlku se zachtělo, bratříčku, zavírej vrátka! Zavírej vrátka!“ Noc u nás nastala nadlho. Nielen v podobe spoločenskej a politickej devastácie, ale nadlho aj v ekonomike. Kazajka centrálneho plánovania sa pred okupáciou začala uvoľňovať, po nej začala byť naša ekonomika zviazaná ešte tuhšie. To nedovolilo naplno využiť jej potenciál a spôsobilo, že vtedajšie Československo začalo čoraz viac strácať dych aj v porovnaní s takými krajinami ako Rakúsko, ktoré za nami ešte prvé dve desaťročia po druhej svetovej vojne zaostávalo. Inými slovami, existuje veľmi úzka príčinná súvislosť medzi prítomnosťou cudzích vojsk na našom území a následným ekonomickým zaostávaním za vyspelým svetom. Cenou za takzvané istoty bola ekonomická strnulosť, ktorá viedla k frustrácii nás spotrebiteľov z nedostatku, k zúfalo malej ponuke tovarov, čo výrazne prispelo až ku kolapsu celého systému v roku 1989.
Nie, medzi Československom 1968 a Ukrajinou 2014 nemožno robiť násilné paralely, situácia na Kryme je komplikovaná a špecifická aj vzhľadom na prítomnosť ruskej menšiny. Naša vlastná skúsenosť nám však hovorí, že problémy jedného zvrchovaného štátu sa nesmú riešiť mobilizáciou a zásahom ozbrojených síl iného štátu. V tomto zmysle je pre mňa – aj cez priepasť 46 rokov – hlas Karla Kryla relevantnejší ako väčšina toho, čo v diskusii o Ukrajine u nás odznelo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.