Slovo Brata Filipa

A to prešlo len zopár hodín. Tu a teraz si vždy na tých zopár hodín musíme počkať. Ony majú schopnosť udalosti kryštalizovať. Tých pár hodín vždy rozhodne, kto sú názoroví víťazi a kto stojí vedľa ako porazený.
Lenže z obrázkov života, čo sa nám pred očami premietajú v tejto prítomnej chvíli, sa dá tiež veľa vyčítať. Za staromládencom Mirom prišla v stredu na osadu Galamba delegácia zo susednej dediny. Na aute. Vraj nech im predá seno. Miro váha, cíti že kozám, ktoré chová, by to seno raz mohlo chýbať. Ale potom im ho rád lacno dá, len aby nemali pocit, že jazdili nadarmo. Alebo pani Marta, čo býva na návrší chotára, tento týždeň rozmýšľala, čo nasadí pred dom – burgyňu alebo sedmokrásky?  Víťazia sedmokrásky, kvôli výhľadu z terasy.
V uliciach Fiľakova stretávam ustarostenú matku početnej rodiny. Jej dcérka nesie na rukách peceň voňavého chleba. Láska si ho v náručí ako bábiku. Tancuje s ním po celej šírke cesty špeciálny tanec radosti. Myslím, že práve na jar, keď začne voňať zem, sa Stvoriteľ nad nás skláňa a osobne sa prihovára: „Poď, podaj mi ruku človek, chcem cítiť tvoje teplo, a tak si teraz vyber – chceš stavať raj či peklo?“ Iba jedna odpoveď zaručí človeku názorové víťazstvo...