.aj keď správy o rozdávaní z verejného už dlho nie sú žiadnou bombou, tu ma zaujali parametre, ktoré naznačujú, že výkony v tejto disciplíne sa dostali na nový level. Potreboval som sa teda uistiť, či sa v oberaní štátu skutočne takto pokročilo. S jednoduchou otázkou – či je to možné a čo s tým – som sa mailom obrátil na Úrad vlády. Mailovú korešpondenciu s týmto úradom, ktorá sa skončila tým, že úrad si prestal moje maily všímať, som si dovolil dať čitateľom .týždňa do pozornosti približne pred rokom (v čísle 16/2013).
.puškin to nie je
Po tom, čo sa Úrad vlády definitívne odmlčal, mi zostali dve možnosti: uspokojiť sa s floskulami, z ktorých najkonkrétnejšie bolo poďakovanie za dôveru, s ktorou som sa (vraj) obrátil na predsedu vlády, alebo prejsť na klasiku, teda na papierovú korešpondenciu. Rozhodol som sa pre druhú možnosť, a bolo to to dobré rozhodnutie. Nedozvedel som sa síce nič, ale prečítal som si niekoľko ukážok úradníckeho majstrovstva písať a nenapísať nič, no zároveň dosiahnuť, že adresát (teda ja) začne pochybovať o svojej schopnosti pochopiť taký sofistikovaný text, aj keď slová pochádzajú z materinského jazyka. Za chef-d´oeuvre v tomto smere možno označiť list sekcie kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády. Keď naň príde rad, dovolím si vám ho odcitovať celý.
Spôsob korešpondencie sa teda zmenil, rovnaké však zostali moje otázky (a podobné aj odpovede).
Úrad vlády sa odmlčal 4. júla 2012, opakované mailové urgencie si nevšímal, preto som 25. júla 2012 do podateľne úradu odniesol papierové podanie. V jeho závere boli tieto dve otázky:
- Aké je stanovisko tých, ktorí sú zodpovední za správu vecí verejných, k uvedenému prípadu rozdeľovania peňazí v štátnej akciovej spoločnosti
- Čo oprávňuje štátny úrad ignorovať podnet občana (navyše v záležitosti, ktorá je nesporne hodná pozornosti a nemožno ju pokladať za záujem jednotlivca) a napriek viacerým urgenciám neodpovedať na jeho maily
Úrad odpovedal 16. júla 2013 takto:
„...k prvej otázke... uvádzame, že vláda Slovenskej republiky na svojom 10. zasadaní prijala na základe iniciatívneho návrhu predsedu vlády Slovenskej republiky uznesenie č. 248 zo dňa 6.6.2012. Týmto uznesením bolo podpredsedom vlády a ministrom uložené preveriť vo svojej rezortnej pôsobnosti doterajší stav odmeňovania zástupcov štátu v štátnych podnikoch, akciových spoločnostiach, bankách, spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného majetku SR. V rámci plnenia tejto úlohy mali osobitnú pozornosť venovať zisteniu pevných a pohyblivých zložiek odmien, odstupného pre prípad skončenia výkonu funkcie členov predstavenstiev, dozorných rád a členov manažmentu, pričom predsedovi vlády SR mali predložiť kompletné údaje o odmeňovaní spolu s návrhmi opatrení prijatých v uvedenej oblasti. Prijaté uznesenie jasne deklaruje negatívny postoj predsedu vlády SR k Vami prezentovanému problému nehospodárneho vynakladania verejných financií...“
„...druhou otázkou sa dožadujete odpovede na to, ,čo oprávňuje štátny úrad ignorovať podnet občana a napriek viacerým urgenciám neodpovedať na maily´. V súvislosti s touto otázkou trváme na tom, že odpovede na Vaše elektronicky doručené podanie zo dňa 23. 6. 2012, ktoré Vám poskytol Úrad vlády Slovenskej republiky dňa 3. a 4. 7.2012, boli postačujúce. Vaše následné podania, ktorými ste v období od júla 2012 do februára 2013 urgovali konkrétnejšiu odpoveď, neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu odpovede Úradu vlády Slovenskej republiky vo Vami uvádzanej veci. Vzhľadom na uvedené nevznikol dôvod na urgencie odpovedať. Z dôvodov, ktoré sme uviedli, považujeme Vaše podanie zo dňa 24.6.2013 za vybavené.“
Povzbudzujúce bolo, že sa na mňa úrad, napriek mojej neodbytnosti, nehnevá. Svedčí o tom záver listu od riaditeľky kancelárie predsedu vlády: „Vážený pán Vavro, želám Vám v mene predsedu vlády Slovenskej republiky i v mene svojom všetko dobré.“ Tento prejav priazne ma pomkol k napísaniu ďalšieho listu, doručeného do podateľne 14. 8. 2013. Pripustil som v ňom, že v predchádzajúcej korešpondencii sa mi nepodarilo pregnantne formulovať problém a najmä otázky, na ktoré chcem odpoveď, a preto som sa pokúsil o ich jasnejšiu formuláciu:
1. Je pravdivá informácia, že za členstvo v predstavenstve štátnej akciovej spoločnosti sa vyplácali odmeny tak, ako o nich informoval zmienený článok v denníku SME?
2. V mechanizme štátnej akciovej spoločnosti vlastníka (štát) reprezentuje predstaviteľ príslušného orgánu štátnej správy (zakladateľa), ktorý zvoláva valné zhromaždenie akciovej spoločnosti a ako predstaviteľ jediného akcionára (štátu) rozhoduje o veciach, ktoré prináležia valnému zhromaždeniu, o. i. o odmenách členov orgánov spoločnosti. Z tohto mechanizmu vyplýva druhá, nepochybne odôvodnená otázka: bola, resp. bude vyvodená prinajmenšom politická zodpovednosť za neprimerané, neslušné, amorálne rozdávanie verejných peňazí voči tomu, kto pôsobil v uvedenom prípade v úlohe predstaviteľa akcionára, t. j. štátu?“
.nový hráč na ihrisku
Odpoveď na uvedený list nebola k meritu, ale skôr na margo. Dostal som ju na vedomie – Úrad vlády zveril prípad do starostlivosti Ministerstva hospodárstva. V liste zo 6. septembra 2013, adresovanom riaditeľke kancelárie ministra, sa píše: „Dovoľujem si Vám postúpiť celú korešpondenciu z dôvodov vecnej príslušnosti a požiadať Vás o priame vybavenie podnetu (odpoveď pisateľovi na otázky obsiahnuté v liste).“
A potom si úrady vzali time-out. Aby som ich vrátil do hry, pripomenul som sa Úradu vlády listom 25.11.2013. Okrem iného v ňom píšem: „...Korešpondencia s vaším úradom v tejto veci zatiaľ neviedla k žiadnemu výsledku. Moje podanie ste... postúpili...Ministerstvu hospodárstva, ktoré mi doteraz žiadne vyjadrenie neposlalo. Váš úrad som, prirodzene, nežiadal, aby pôsobil ako dispečer, ktorý bude moje podania postupovať ďalej (navyše nie subjektu, pri ktorom sa nedá vylúčiť, že môže byť za nadužívanie verejných zdrojov zodpovedný), ale obrátil som sa naň ako na kompetentnú, nadrezortnú inštitúciu, disponujúcu príslušnými kontrolnými mechanizmami...“
Až potom, 13. decembra 2013, sa ozvalo Ministerstvo hospodárstva. Autor listu by mohol byť úspešným redaktorom rubriky „Od veci“. V liste, ktorý má byť odpoveďou na vyššie citované dve otázky, sa píše:
„...k prvej otázke ,je pravdivá otázka, že za členstvo v predstavenstve...sa vyplácali odmeny tak, ako o nich informoval...článok v denníku SME´, uvádzame: Uvádzané rozpätie 739 až 2 959 EUR ako odmena za výkon funkcie predsedu, podpredsedu a člena predstavenstva a dozornej rady spoločnosti Transpetrol, a. s., v denníku SME je pravdivé.
K druhej otázke ,bola, resp. bude vyvodená prinajmenšom politická zodpovednosť za neprimerané, neslušné, amorálne rozdávanie verejných peňazí voči tomu, kto pôsobil v uvedenom prípade v úlohe predstaviteľa akcionára, t.j. štátu´ uvádzame: Pre odmeňovanie štatutárnych orgánov spoločnosti s majetkovou účasťou štátu platí ,Návrh pravidiel výberu, riadenia a odmeňovania zástupcov štátu´, ktoré schválila vláda SR na svojom zasadnutí 2.3.2011 uznesením č. 159/2011.“
V závere listu pani riaditeľka pripája informáciu, že členovia štatutárnych orgánov (so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu) sú povinní oznámiť príslušnému výboru NR SR okrem iného aj príjem zo zastávanej funkcie. A kľúčová je posledná veta: „Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií nezačal v minulosti ani v súčasnosti konanie voči osobám uvádzaným v predmetnom článku pre porušenie zákona alebo z neoprávneného obohacovania.“
V prípade, o ktorý ide, teda šlo asi o oprávnené obohacovanie.
.grand prix
Predvianočnú kolekciu listov doplnil list z Úradu vlády, priamo od generálneho riaditeľa sekcie kontroly a boja proti korupcii. Potešil som sa, zdalo sa, že úrad nasadil ťažkú artilériu. List som si však musel prečítať viackrát, po prvom prečítaní som totiž nepochopil, že neoznamuje nič. Schopnosť písať a nič nenapísať povýšená na umenie. Cením si ho z celej kolekcie najviac. Verím, že nebudem jediný, kto ocenil cit autora pre prázdne slová a vety. Uvádzam v plnom znení: „Sekcii kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR (ďalej len ,SKBPK ÚV SR´) bolo prostredníctvom Kancelárie predsedu vlády SR doručené Vaše podanie zo dňa 25. 11. 2013 bez označenia predmetu veci. Podľa informácií v záhlaví doručeného podania jeho obsah súvisí so spisom Úradu vlády SR sp. zn. 6352-1/2013/IP-214/OPSOP. V tejto súvislosti poznamenávame, že listom JUDr. Zuzany Dzurendovej zo dňa 16.7.2013 pod vyššie uvedenou spisovou značkou, ste boli informovaný o vybavení Vášho podania zo dňa 24.6.2013, ktorým ste upozornili na nevybavenie Vašej požiadavky o stanovisko predsedu vlády k medializovanému problému priznania a vyplatenia neprimerane vysokých odmien pani Slávke Jánošíkovej za obdobie jej pôsobenia v predstavenstve spoločnosti Transpetrol, a. s.
V doručenom podaní zo dňa 25.11.2013 znova upozorňujete na skutočnosť, že od Úradu vlády ste naďalej neobdržali stanovisko vo vyššie uvedenej veci, pričom zdôrazňujete, že ministerstvá, ktorým ho Úrad vlády postúpil na vybavenie, sa od tohoto vybavenia dištancovali alebo doposiaľ vôbec nekonali.
Po oboznámení sa s obsahom doručeného podania Vám oznamujem, že Ministerstvom hospodárstva SR bol Úrad vlády SR informovaný o tom, že Vaše podanie zo dňa 24.6.2013, ktorého obsah ste konkretizovali ďalším podaním zo dňa 14.8.2013, bolo vybavené oznámením riaditeľky kancelárie ministra hospodárstva SR sp. zn.: 257/2013-1010 zo dňa 13.12.2013. Týmto oznámením považujeme Vaše vyššie uvedené podania za vybavené, pričom zároveň prijmite ospravedlnenie za doterajšiu nečinnosť uvedeného ministerstva v tejto veci. Súčasne uvádzame, že Úrad vlády SR Vám v predmete Vašich podaní už svoje stanovisko poskytol listom sp. zn.: 6352-1/2013/IP-214/OPSOP zo dňa 16.7.2013, ktoré je považované za dostačujúce.
Z dôvodov, ktoré sme uviedli, považujeme Vaše podanie zo dňa 25.11.2013 za vybavené.“
Toto je jasne na Grand prix v odbore kancelárskej spisby. Nezačínal takto aj Franz K.?
.závery a poučenia
1. V júni 2012, pred odoslaním prvého mailu, som veľa neočakával. Ukázalo sa, že som bol optimista.
2. Proudhonistickému „Hnutie je všetko, cieľ je nič“ sa dostalo plného uznania až v 21. storočí. Boj proti korupcii a rozoberaniu verejného majetku je všetko, cieľ (výsledky) je nič.
3. Kompozitná hradba, dobre namiešaná z rovnakých dielov indolencie, impertinencie a impotencie, je nepriestupná.
Namiesto dnešného „Je to v pohode“ či „Je to OK“ sa svojho času používalo sympatické spojenie „Normál baťa“.
Ale nie je to normál baťa.
Autor je ekonóm, bol podpredseda vlády SR.
.puškin to nie je
Po tom, čo sa Úrad vlády definitívne odmlčal, mi zostali dve možnosti: uspokojiť sa s floskulami, z ktorých najkonkrétnejšie bolo poďakovanie za dôveru, s ktorou som sa (vraj) obrátil na predsedu vlády, alebo prejsť na klasiku, teda na papierovú korešpondenciu. Rozhodol som sa pre druhú možnosť, a bolo to to dobré rozhodnutie. Nedozvedel som sa síce nič, ale prečítal som si niekoľko ukážok úradníckeho majstrovstva písať a nenapísať nič, no zároveň dosiahnuť, že adresát (teda ja) začne pochybovať o svojej schopnosti pochopiť taký sofistikovaný text, aj keď slová pochádzajú z materinského jazyka. Za chef-d´oeuvre v tomto smere možno označiť list sekcie kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády. Keď naň príde rad, dovolím si vám ho odcitovať celý.
Spôsob korešpondencie sa teda zmenil, rovnaké však zostali moje otázky (a podobné aj odpovede).
Úrad vlády sa odmlčal 4. júla 2012, opakované mailové urgencie si nevšímal, preto som 25. júla 2012 do podateľne úradu odniesol papierové podanie. V jeho závere boli tieto dve otázky:
- Aké je stanovisko tých, ktorí sú zodpovední za správu vecí verejných, k uvedenému prípadu rozdeľovania peňazí v štátnej akciovej spoločnosti
- Čo oprávňuje štátny úrad ignorovať podnet občana (navyše v záležitosti, ktorá je nesporne hodná pozornosti a nemožno ju pokladať za záujem jednotlivca) a napriek viacerým urgenciám neodpovedať na jeho maily
Úrad odpovedal 16. júla 2013 takto:
„...k prvej otázke... uvádzame, že vláda Slovenskej republiky na svojom 10. zasadaní prijala na základe iniciatívneho návrhu predsedu vlády Slovenskej republiky uznesenie č. 248 zo dňa 6.6.2012. Týmto uznesením bolo podpredsedom vlády a ministrom uložené preveriť vo svojej rezortnej pôsobnosti doterajší stav odmeňovania zástupcov štátu v štátnych podnikoch, akciových spoločnostiach, bankách, spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného majetku SR. V rámci plnenia tejto úlohy mali osobitnú pozornosť venovať zisteniu pevných a pohyblivých zložiek odmien, odstupného pre prípad skončenia výkonu funkcie členov predstavenstiev, dozorných rád a členov manažmentu, pričom predsedovi vlády SR mali predložiť kompletné údaje o odmeňovaní spolu s návrhmi opatrení prijatých v uvedenej oblasti. Prijaté uznesenie jasne deklaruje negatívny postoj predsedu vlády SR k Vami prezentovanému problému nehospodárneho vynakladania verejných financií...“
„...druhou otázkou sa dožadujete odpovede na to, ,čo oprávňuje štátny úrad ignorovať podnet občana a napriek viacerým urgenciám neodpovedať na maily´. V súvislosti s touto otázkou trváme na tom, že odpovede na Vaše elektronicky doručené podanie zo dňa 23. 6. 2012, ktoré Vám poskytol Úrad vlády Slovenskej republiky dňa 3. a 4. 7.2012, boli postačujúce. Vaše následné podania, ktorými ste v období od júla 2012 do februára 2013 urgovali konkrétnejšiu odpoveď, neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu odpovede Úradu vlády Slovenskej republiky vo Vami uvádzanej veci. Vzhľadom na uvedené nevznikol dôvod na urgencie odpovedať. Z dôvodov, ktoré sme uviedli, považujeme Vaše podanie zo dňa 24.6.2013 za vybavené.“
Povzbudzujúce bolo, že sa na mňa úrad, napriek mojej neodbytnosti, nehnevá. Svedčí o tom záver listu od riaditeľky kancelárie predsedu vlády: „Vážený pán Vavro, želám Vám v mene predsedu vlády Slovenskej republiky i v mene svojom všetko dobré.“ Tento prejav priazne ma pomkol k napísaniu ďalšieho listu, doručeného do podateľne 14. 8. 2013. Pripustil som v ňom, že v predchádzajúcej korešpondencii sa mi nepodarilo pregnantne formulovať problém a najmä otázky, na ktoré chcem odpoveď, a preto som sa pokúsil o ich jasnejšiu formuláciu:
1. Je pravdivá informácia, že za členstvo v predstavenstve štátnej akciovej spoločnosti sa vyplácali odmeny tak, ako o nich informoval zmienený článok v denníku SME?
2. V mechanizme štátnej akciovej spoločnosti vlastníka (štát) reprezentuje predstaviteľ príslušného orgánu štátnej správy (zakladateľa), ktorý zvoláva valné zhromaždenie akciovej spoločnosti a ako predstaviteľ jediného akcionára (štátu) rozhoduje o veciach, ktoré prináležia valnému zhromaždeniu, o. i. o odmenách členov orgánov spoločnosti. Z tohto mechanizmu vyplýva druhá, nepochybne odôvodnená otázka: bola, resp. bude vyvodená prinajmenšom politická zodpovednosť za neprimerané, neslušné, amorálne rozdávanie verejných peňazí voči tomu, kto pôsobil v uvedenom prípade v úlohe predstaviteľa akcionára, t. j. štátu?“
.nový hráč na ihrisku
Odpoveď na uvedený list nebola k meritu, ale skôr na margo. Dostal som ju na vedomie – Úrad vlády zveril prípad do starostlivosti Ministerstva hospodárstva. V liste zo 6. septembra 2013, adresovanom riaditeľke kancelárie ministra, sa píše: „Dovoľujem si Vám postúpiť celú korešpondenciu z dôvodov vecnej príslušnosti a požiadať Vás o priame vybavenie podnetu (odpoveď pisateľovi na otázky obsiahnuté v liste).“
A potom si úrady vzali time-out. Aby som ich vrátil do hry, pripomenul som sa Úradu vlády listom 25.11.2013. Okrem iného v ňom píšem: „...Korešpondencia s vaším úradom v tejto veci zatiaľ neviedla k žiadnemu výsledku. Moje podanie ste... postúpili...Ministerstvu hospodárstva, ktoré mi doteraz žiadne vyjadrenie neposlalo. Váš úrad som, prirodzene, nežiadal, aby pôsobil ako dispečer, ktorý bude moje podania postupovať ďalej (navyše nie subjektu, pri ktorom sa nedá vylúčiť, že môže byť za nadužívanie verejných zdrojov zodpovedný), ale obrátil som sa naň ako na kompetentnú, nadrezortnú inštitúciu, disponujúcu príslušnými kontrolnými mechanizmami...“
Až potom, 13. decembra 2013, sa ozvalo Ministerstvo hospodárstva. Autor listu by mohol byť úspešným redaktorom rubriky „Od veci“. V liste, ktorý má byť odpoveďou na vyššie citované dve otázky, sa píše:
„...k prvej otázke ,je pravdivá otázka, že za členstvo v predstavenstve...sa vyplácali odmeny tak, ako o nich informoval...článok v denníku SME´, uvádzame: Uvádzané rozpätie 739 až 2 959 EUR ako odmena za výkon funkcie predsedu, podpredsedu a člena predstavenstva a dozornej rady spoločnosti Transpetrol, a. s., v denníku SME je pravdivé.
K druhej otázke ,bola, resp. bude vyvodená prinajmenšom politická zodpovednosť za neprimerané, neslušné, amorálne rozdávanie verejných peňazí voči tomu, kto pôsobil v uvedenom prípade v úlohe predstaviteľa akcionára, t.j. štátu´ uvádzame: Pre odmeňovanie štatutárnych orgánov spoločnosti s majetkovou účasťou štátu platí ,Návrh pravidiel výberu, riadenia a odmeňovania zástupcov štátu´, ktoré schválila vláda SR na svojom zasadnutí 2.3.2011 uznesením č. 159/2011.“
V závere listu pani riaditeľka pripája informáciu, že členovia štatutárnych orgánov (so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu) sú povinní oznámiť príslušnému výboru NR SR okrem iného aj príjem zo zastávanej funkcie. A kľúčová je posledná veta: „Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií nezačal v minulosti ani v súčasnosti konanie voči osobám uvádzaným v predmetnom článku pre porušenie zákona alebo z neoprávneného obohacovania.“
V prípade, o ktorý ide, teda šlo asi o oprávnené obohacovanie.
.grand prix
Predvianočnú kolekciu listov doplnil list z Úradu vlády, priamo od generálneho riaditeľa sekcie kontroly a boja proti korupcii. Potešil som sa, zdalo sa, že úrad nasadil ťažkú artilériu. List som si však musel prečítať viackrát, po prvom prečítaní som totiž nepochopil, že neoznamuje nič. Schopnosť písať a nič nenapísať povýšená na umenie. Cením si ho z celej kolekcie najviac. Verím, že nebudem jediný, kto ocenil cit autora pre prázdne slová a vety. Uvádzam v plnom znení: „Sekcii kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR (ďalej len ,SKBPK ÚV SR´) bolo prostredníctvom Kancelárie predsedu vlády SR doručené Vaše podanie zo dňa 25. 11. 2013 bez označenia predmetu veci. Podľa informácií v záhlaví doručeného podania jeho obsah súvisí so spisom Úradu vlády SR sp. zn. 6352-1/2013/IP-214/OPSOP. V tejto súvislosti poznamenávame, že listom JUDr. Zuzany Dzurendovej zo dňa 16.7.2013 pod vyššie uvedenou spisovou značkou, ste boli informovaný o vybavení Vášho podania zo dňa 24.6.2013, ktorým ste upozornili na nevybavenie Vašej požiadavky o stanovisko predsedu vlády k medializovanému problému priznania a vyplatenia neprimerane vysokých odmien pani Slávke Jánošíkovej za obdobie jej pôsobenia v predstavenstve spoločnosti Transpetrol, a. s.
V doručenom podaní zo dňa 25.11.2013 znova upozorňujete na skutočnosť, že od Úradu vlády ste naďalej neobdržali stanovisko vo vyššie uvedenej veci, pričom zdôrazňujete, že ministerstvá, ktorým ho Úrad vlády postúpil na vybavenie, sa od tohoto vybavenia dištancovali alebo doposiaľ vôbec nekonali.
Po oboznámení sa s obsahom doručeného podania Vám oznamujem, že Ministerstvom hospodárstva SR bol Úrad vlády SR informovaný o tom, že Vaše podanie zo dňa 24.6.2013, ktorého obsah ste konkretizovali ďalším podaním zo dňa 14.8.2013, bolo vybavené oznámením riaditeľky kancelárie ministra hospodárstva SR sp. zn.: 257/2013-1010 zo dňa 13.12.2013. Týmto oznámením považujeme Vaše vyššie uvedené podania za vybavené, pričom zároveň prijmite ospravedlnenie za doterajšiu nečinnosť uvedeného ministerstva v tejto veci. Súčasne uvádzame, že Úrad vlády SR Vám v predmete Vašich podaní už svoje stanovisko poskytol listom sp. zn.: 6352-1/2013/IP-214/OPSOP zo dňa 16.7.2013, ktoré je považované za dostačujúce.
Z dôvodov, ktoré sme uviedli, považujeme Vaše podanie zo dňa 25.11.2013 za vybavené.“
Toto je jasne na Grand prix v odbore kancelárskej spisby. Nezačínal takto aj Franz K.?
.závery a poučenia
1. V júni 2012, pred odoslaním prvého mailu, som veľa neočakával. Ukázalo sa, že som bol optimista.
2. Proudhonistickému „Hnutie je všetko, cieľ je nič“ sa dostalo plného uznania až v 21. storočí. Boj proti korupcii a rozoberaniu verejného majetku je všetko, cieľ (výsledky) je nič.
3. Kompozitná hradba, dobre namiešaná z rovnakých dielov indolencie, impertinencie a impotencie, je nepriestupná.
Namiesto dnešného „Je to v pohode“ či „Je to OK“ sa svojho času používalo sympatické spojenie „Normál baťa“.
Ale nie je to normál baťa.
Autor je ekonóm, bol podpredseda vlády SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.