Pred necelým mesiacom (.týždeň 8/2014) sme v .téme venovanej T. E. Rostasovi písali, okrem iného, aj o konšpiračných teóriách. Reakcie nenechali na seba dlho čakať. Mnohé boli vášnivo nesúhlasné, mnohé práve naopak, a zvláštnu kategóriu tvorili objektívne reakcie bez väčších vášní. Tie boli zo všetkých najzaujímavejšie.
Striedme reakcie sa v prípade pádu Dvojičiek WTC jedenásteho septembra 2001 nestavali priamo na stranu hardcore konšpiračných teorií, ale výrazne spochybňovali oficiálnu verziu. Opakujúcim sa motívom týchto reakcií bolo: „My nevieme, ako to bolo, ale tak, ako to tvrdí oficiálna verzia, to byť nemohlo.“ Niektorí čitatelia mi v tejto súvislosti preposlali linky na dlhé a prepracované dokumenty, v ktorých sa uvádza veľa rôznych nedostatkov či „nedostatkov“ oficiálnej verzie. Argumenty uvádzané v týchto dokumentoch vyzerajú často naozaj presvedčivo a nie je ľahké ich vyvrátiť. Niektoré sa zrejme ani vyvrátiť nedajú, pretože sú jednoducho pravdivé. Ale spravidla sú buď nejakým spôsobom vytrhnuté z kontextu, alebo prinajmenšom neposkytujú dostatočne úplný a celistvý obraz. A tým zvádzajú na unáhlené a nepresné uzávery.
Pri čítaní týchto textov som si prvý raz uvedomil, na akom psychologickom fenoméne sú založené takéto soft verzie konšpiračných teórií. Korene tohto fenoménu siahajú zrejme až do detstva. Vtedy na naše zvedavé otázky odpovedali rodičia a nám sa zdalo, že vedia úplne všetko. Neskôr pôsobili vševedúcim dojmom učitelia a tým len posilňovali náš pocit, že ten, kto vysvetľuje, vie všetko. Medzičasom sme pochopili, že zas tak úplne všetko rodičia ani učitelia vysvetliť nevedeli. Napriek tomu si však infantilné očakávania úplných vysvetlení prenášame aj do dospelosti a takéto vysvetlenia často požadujeme od odborníkov. A ak sa ukáže, že niečo nevedia, neraz to v našich očiach značne spochybní ich kredit.
V skutočnosti odborníci nikdy nevedia vo svojej oblasti všetko. Vedia veľa a okrem toho si lepšie než laici uvedomujú, čo všetko nevedia. A to možno využiť ako ich slabinu. Na každého odborníka sa dá spoľahlivo zaútočiť tak, že systematicky vyzdvihneme problémy jeho odboru a cudným mlčaním prejdeme jeho úspechy. V očiach laikov sa odborník aj so svojimi teóriami či odbornými posudkami stane po takomto útoku často nedôveryhodným a tým je otvorená cesta k alternatívnym interpretáciám.
Technika útoku je pritom pomerne jednoduchá. V prvom rade treba byť seriózny, nevymýšľať si a citovať spoľahlivé a relevantné zdroje. V druhom rade treba byť selektívny a neuvádzať citáty v prospech kritizovaného odboru či teórie. A v treťom rade sa treba vyhnúť formulovaniu vlastnej teórie. Toto je dôležitý moment, pretože predložením vlastnej teórie sa stáva aj jej predkladateľ ľahko kritizovateľným. V prípade mäkkých verzií konšpiračných teórií je preto ponúkanie vlastnej teórie školáckou chybou. Správny postup spočíva v jemnom poukázaní na hardcore konšpiračné teórie, pričom sa k týmto teóriám priamo nehlásime, ale rozhodne sa od nich ani nijako razantne nedištancujeme.
.soft
Ako jednoduché cvičenie ponúkame čitateľom návod na zničenie celej fyziky. V prípade klasickej fyziky (mechaniky a elektrodynamiky) je postup až triviálne jednoduchý. Je všeobecne známe, že klasická fyzika nedokáže vysvetliť veľké množstvo pozorovaných javov (práve toto viedlo na začiatku 20. storočia k vzniku kvantovej teórie a teórie relativity). V mäkkej verzii konšpiračnej teórie klasickej fyziky sa teda sústredíme na opis čo najväčšieho množstva takýchto javov a zároveň nespomenieme ani jeden zo spektakulárnych úspechov mechaniky a teórie elektromagnetického poľa.
Po úspešnom spochybnení klasickej fyziky však pred nami vyvstane nová úloha: spochybniť aj takzvanú modernú fyziku, ktorej piliermi sú práve relativita a kvantová teória. So spochybňovaním relativity si hlavu lámať nemusíme – tá je už od svojho vzniku považovaná v istých kruhoch za židovský výmysel, takže jej spochybňovanie by bolo nosením dreva do lesa. Ostáva nám teda už len kvantová teória.
Kritiku tejto teórie treba postaviť na jej neintuitívnosti a na rozpore so zdravým sedliackym rozumom. Nestačí však len poukazovať na rôzne podivnosti, akými sú napríklad princíp neurčitosti alebo časticovo-vlnový dualizmus. Svoj názor treba podoprieť citátmi autorít. Tie sa, našťastie, dajú v našom prípade zohnať pomerne ľahko, pretože kvantová teória má svoje problémy a ani zďaleka nevie odpovedať na všetky prirodzené otázky, ktoré sa v jej rámci dajú položiť. K dispozícii je preto veľa vhodných citátov, a to nielen nejakých anonymných fyzikov, ale priamo nositeľov Nobelovej ceny.
Napríklad Erwin Schrödinger, objaviteľ základnej rovnice kvantovej teórie, svojho času povedal, že túto teóriu nemá rád a ľutuje, že s ňou mal čokoľvek spoločné. Albert Einstein sa nikdy nezmieril s pravdepodobnostnou interpetáciou kvantovej teórie. Jeho tvrdenie „neverím, že Pánboh hrá s vesmírom kocky“ je všeobecne známe, ale možno ešte lepšie je toto: „Nie som ochotný akceptovať teóriu, podľa ktorej je Mesiac na svojom mieste len vtedy, keď sa naň niekto pozerá.“ Vhodný je aj Richard Feynman so svojím: „S istotou môžeme povedať, že kvantovej mechanike nerozumie vôbec nikto.“ A aby to neboli všetko len historické citáty, spomeňme ešte aspoň Stevena Weinberga, ktorý vo svojej novej učebnici kvantovej mechaniky (Cambridge 2013) rozoberá na pätnástich stranách rôzne interpretácie tejto teórie, aby nakoniec skonštatoval, že podľa neho nie je uspokojivá ani jedna z nich.
Podobných názorov podobne významných fyzikov (de Broglie, Gell-Mann, Penrose) sa dá nájsť naozaj veľa. A všetky sú pritom myslené vážne, nie sú zásadným spôsobom vytrhnuté z kontextu a poukazujú na reálne problémy kvantovej mechaniky. Kriticky rozmýšľajúci človek, ktorého oboznámime so všetkými týmito výhradami dôveryhodných a mimoriadne fundovaných odborníkov, nadobudne ku kvantovej mechanike takmer automaticky veľmi podozrievavý vzťah.
Geniálne na tom je, že takto lapíme do osídiel nielen jedincov vyznačujúcich sa mdlým intelektom a konšpiračnou mentalitou, ale aj naozaj vzdelaných a poctivo rozmýšľajúcich ľudí. Treba si dať pozor jedine na to, aby sme nikde nespomenuli, že kvantová teória je v skutočnosti nesmierne úspešnou teóriou. Nesmieme prezradiť, že je základom celého nášho porozumenia molekulám, atómom a atómovým jadrám, že vďaka nej rozumieme Mendelejevovej periodickej tabuľke, laserom a tranzistorom, jadrovým elektrárňam, pôvodu slnečnej energie a mnohým iným veciam. A že všetky alternatívne teórie, ktoré sa pokúšali vysvetliť tieto veci, mali tisíckrát väčšie problémy ako kvantová teória.
.hard
Mäkká verzia konšpiračnej teórie však nemôže existovať bez svojej tvrdej verzie, ktorá musí niekde v pozadí poskytovať odpovede na otázky, ktoré necháva mäkká verzia nezodpovedané. Tou základnou otázkou je: kto a prečo presadzuje vyučovanie takejto krajne nedôveryhodnej fyziky na všetkých stupňoch škôl?
Každému, kto sa čo i len zbežne obtrel o nejaké konšpiračné teórie, musí byť hardcore odpoveď okamžite jasná: to, čo vyzerá ako vzdelávanie, je v skutočnosti ohlupovaním más. Temné sily nemajú záujem na tom, aby boli ľudia naozaj vzdelaní, preto im poskytujú namiesto skutočnej vedy iba falošné teórie.
Návod na konštrukciu hardcore verzie konšpiratívej teórie je v prípade kvantovej fyziky oveľa jednoduchší, ako to bolo v prípade soft verzie. Stačí odhaliť spomínané temné sily a vysvetliť, prečo nechcú, aby ľudia rozumeli atómom. A vlastne ich ani odhaľovať netreba, už dávno sú odhalené. Ide najmä o farmaceutický a zbrojársky priemysel. Kapitáni týchto priemyselných odvetví potrebujú rozumieť chemickej väzbe, jadrovým reakciám, elektronike a laserom. Ale nechcú dopustiť, aby im rozumel aj niekto iný. Preto svoje porozumenie uchovávajú len v podobe prísne tajných náuk a verejnosti namiesto toho servírujú kvantovomechanické nezmysly.
Také je to celé jednoduché. Nijaké sofistikované citáty nositeľov Nobelovej ceny nie sú v hardcore verzii potrebné. A keď pocítime neodolateľnú túžbu predsa len niekoho citovať, takmer vždy postačia Protokoly sionských mudrcov. Problém môže nastať jedine v prípade, že tento univerzálny zdroj sa danej problematiky vôbec, ale naozaj vôbec netýka. Toto je, žiaľ, aj prípad kvantovej teórie, ale netreba hádzať flintu do žita. Vždy sa dá prísť s odhalením, že to, čo poznáme ako Protokoly, vlastne nie sú pravé protokoly, ale len trápny podvrh. Pravé kvantové protokoly sa celé točia okolo atómov a molekúl, je v nich vysvetlená skutočne pravdivá teória mikrosveta a tiež diabolský plán vytvorenia nezmyselnej kvantovej teórie, ktorá má zvyšku ľudstva zaslepiť oči.
Jediné, čoho sa treba pri tomto postupe vyvarovať, je priame informovanie o pravých protokoloch. Diletant, ktorý by sa dopustil tejto neodpustiteľnej chyby, by bol okamžite konfrontovaný s rôznymi protivnými požiadavkami dotieravých novinárov, napríklad s požiadavkou predloženia dôkazu existencie pravých protokolov. No komu je toto treba? Nikomu, a práve preto sa to robí inak. Napríklad takto: Ako je možné, že ani jedno zo svetových médií ovládaných či už štátom, alebo nadnárodnou súkromnou spoločnosťou neinformovalo o nedávno odhalenej možnosti existencie Pravých kvantových protokolov sionských mudrcov? Nezdá sa vám to podozrivé?
Striedme reakcie sa v prípade pádu Dvojičiek WTC jedenásteho septembra 2001 nestavali priamo na stranu hardcore konšpiračných teorií, ale výrazne spochybňovali oficiálnu verziu. Opakujúcim sa motívom týchto reakcií bolo: „My nevieme, ako to bolo, ale tak, ako to tvrdí oficiálna verzia, to byť nemohlo.“ Niektorí čitatelia mi v tejto súvislosti preposlali linky na dlhé a prepracované dokumenty, v ktorých sa uvádza veľa rôznych nedostatkov či „nedostatkov“ oficiálnej verzie. Argumenty uvádzané v týchto dokumentoch vyzerajú často naozaj presvedčivo a nie je ľahké ich vyvrátiť. Niektoré sa zrejme ani vyvrátiť nedajú, pretože sú jednoducho pravdivé. Ale spravidla sú buď nejakým spôsobom vytrhnuté z kontextu, alebo prinajmenšom neposkytujú dostatočne úplný a celistvý obraz. A tým zvádzajú na unáhlené a nepresné uzávery.
Pri čítaní týchto textov som si prvý raz uvedomil, na akom psychologickom fenoméne sú založené takéto soft verzie konšpiračných teórií. Korene tohto fenoménu siahajú zrejme až do detstva. Vtedy na naše zvedavé otázky odpovedali rodičia a nám sa zdalo, že vedia úplne všetko. Neskôr pôsobili vševedúcim dojmom učitelia a tým len posilňovali náš pocit, že ten, kto vysvetľuje, vie všetko. Medzičasom sme pochopili, že zas tak úplne všetko rodičia ani učitelia vysvetliť nevedeli. Napriek tomu si však infantilné očakávania úplných vysvetlení prenášame aj do dospelosti a takéto vysvetlenia často požadujeme od odborníkov. A ak sa ukáže, že niečo nevedia, neraz to v našich očiach značne spochybní ich kredit.
V skutočnosti odborníci nikdy nevedia vo svojej oblasti všetko. Vedia veľa a okrem toho si lepšie než laici uvedomujú, čo všetko nevedia. A to možno využiť ako ich slabinu. Na každého odborníka sa dá spoľahlivo zaútočiť tak, že systematicky vyzdvihneme problémy jeho odboru a cudným mlčaním prejdeme jeho úspechy. V očiach laikov sa odborník aj so svojimi teóriami či odbornými posudkami stane po takomto útoku často nedôveryhodným a tým je otvorená cesta k alternatívnym interpretáciám.
Technika útoku je pritom pomerne jednoduchá. V prvom rade treba byť seriózny, nevymýšľať si a citovať spoľahlivé a relevantné zdroje. V druhom rade treba byť selektívny a neuvádzať citáty v prospech kritizovaného odboru či teórie. A v treťom rade sa treba vyhnúť formulovaniu vlastnej teórie. Toto je dôležitý moment, pretože predložením vlastnej teórie sa stáva aj jej predkladateľ ľahko kritizovateľným. V prípade mäkkých verzií konšpiračných teórií je preto ponúkanie vlastnej teórie školáckou chybou. Správny postup spočíva v jemnom poukázaní na hardcore konšpiračné teórie, pričom sa k týmto teóriám priamo nehlásime, ale rozhodne sa od nich ani nijako razantne nedištancujeme.
.soft
Ako jednoduché cvičenie ponúkame čitateľom návod na zničenie celej fyziky. V prípade klasickej fyziky (mechaniky a elektrodynamiky) je postup až triviálne jednoduchý. Je všeobecne známe, že klasická fyzika nedokáže vysvetliť veľké množstvo pozorovaných javov (práve toto viedlo na začiatku 20. storočia k vzniku kvantovej teórie a teórie relativity). V mäkkej verzii konšpiračnej teórie klasickej fyziky sa teda sústredíme na opis čo najväčšieho množstva takýchto javov a zároveň nespomenieme ani jeden zo spektakulárnych úspechov mechaniky a teórie elektromagnetického poľa.
Po úspešnom spochybnení klasickej fyziky však pred nami vyvstane nová úloha: spochybniť aj takzvanú modernú fyziku, ktorej piliermi sú práve relativita a kvantová teória. So spochybňovaním relativity si hlavu lámať nemusíme – tá je už od svojho vzniku považovaná v istých kruhoch za židovský výmysel, takže jej spochybňovanie by bolo nosením dreva do lesa. Ostáva nám teda už len kvantová teória.
Kritiku tejto teórie treba postaviť na jej neintuitívnosti a na rozpore so zdravým sedliackym rozumom. Nestačí však len poukazovať na rôzne podivnosti, akými sú napríklad princíp neurčitosti alebo časticovo-vlnový dualizmus. Svoj názor treba podoprieť citátmi autorít. Tie sa, našťastie, dajú v našom prípade zohnať pomerne ľahko, pretože kvantová teória má svoje problémy a ani zďaleka nevie odpovedať na všetky prirodzené otázky, ktoré sa v jej rámci dajú položiť. K dispozícii je preto veľa vhodných citátov, a to nielen nejakých anonymných fyzikov, ale priamo nositeľov Nobelovej ceny.
Napríklad Erwin Schrödinger, objaviteľ základnej rovnice kvantovej teórie, svojho času povedal, že túto teóriu nemá rád a ľutuje, že s ňou mal čokoľvek spoločné. Albert Einstein sa nikdy nezmieril s pravdepodobnostnou interpetáciou kvantovej teórie. Jeho tvrdenie „neverím, že Pánboh hrá s vesmírom kocky“ je všeobecne známe, ale možno ešte lepšie je toto: „Nie som ochotný akceptovať teóriu, podľa ktorej je Mesiac na svojom mieste len vtedy, keď sa naň niekto pozerá.“ Vhodný je aj Richard Feynman so svojím: „S istotou môžeme povedať, že kvantovej mechanike nerozumie vôbec nikto.“ A aby to neboli všetko len historické citáty, spomeňme ešte aspoň Stevena Weinberga, ktorý vo svojej novej učebnici kvantovej mechaniky (Cambridge 2013) rozoberá na pätnástich stranách rôzne interpretácie tejto teórie, aby nakoniec skonštatoval, že podľa neho nie je uspokojivá ani jedna z nich.
Podobných názorov podobne významných fyzikov (de Broglie, Gell-Mann, Penrose) sa dá nájsť naozaj veľa. A všetky sú pritom myslené vážne, nie sú zásadným spôsobom vytrhnuté z kontextu a poukazujú na reálne problémy kvantovej mechaniky. Kriticky rozmýšľajúci človek, ktorého oboznámime so všetkými týmito výhradami dôveryhodných a mimoriadne fundovaných odborníkov, nadobudne ku kvantovej mechanike takmer automaticky veľmi podozrievavý vzťah.
Geniálne na tom je, že takto lapíme do osídiel nielen jedincov vyznačujúcich sa mdlým intelektom a konšpiračnou mentalitou, ale aj naozaj vzdelaných a poctivo rozmýšľajúcich ľudí. Treba si dať pozor jedine na to, aby sme nikde nespomenuli, že kvantová teória je v skutočnosti nesmierne úspešnou teóriou. Nesmieme prezradiť, že je základom celého nášho porozumenia molekulám, atómom a atómovým jadrám, že vďaka nej rozumieme Mendelejevovej periodickej tabuľke, laserom a tranzistorom, jadrovým elektrárňam, pôvodu slnečnej energie a mnohým iným veciam. A že všetky alternatívne teórie, ktoré sa pokúšali vysvetliť tieto veci, mali tisíckrát väčšie problémy ako kvantová teória.
.hard
Mäkká verzia konšpiračnej teórie však nemôže existovať bez svojej tvrdej verzie, ktorá musí niekde v pozadí poskytovať odpovede na otázky, ktoré necháva mäkká verzia nezodpovedané. Tou základnou otázkou je: kto a prečo presadzuje vyučovanie takejto krajne nedôveryhodnej fyziky na všetkých stupňoch škôl?
Každému, kto sa čo i len zbežne obtrel o nejaké konšpiračné teórie, musí byť hardcore odpoveď okamžite jasná: to, čo vyzerá ako vzdelávanie, je v skutočnosti ohlupovaním más. Temné sily nemajú záujem na tom, aby boli ľudia naozaj vzdelaní, preto im poskytujú namiesto skutočnej vedy iba falošné teórie.
Návod na konštrukciu hardcore verzie konšpiratívej teórie je v prípade kvantovej fyziky oveľa jednoduchší, ako to bolo v prípade soft verzie. Stačí odhaliť spomínané temné sily a vysvetliť, prečo nechcú, aby ľudia rozumeli atómom. A vlastne ich ani odhaľovať netreba, už dávno sú odhalené. Ide najmä o farmaceutický a zbrojársky priemysel. Kapitáni týchto priemyselných odvetví potrebujú rozumieť chemickej väzbe, jadrovým reakciám, elektronike a laserom. Ale nechcú dopustiť, aby im rozumel aj niekto iný. Preto svoje porozumenie uchovávajú len v podobe prísne tajných náuk a verejnosti namiesto toho servírujú kvantovomechanické nezmysly.
Také je to celé jednoduché. Nijaké sofistikované citáty nositeľov Nobelovej ceny nie sú v hardcore verzii potrebné. A keď pocítime neodolateľnú túžbu predsa len niekoho citovať, takmer vždy postačia Protokoly sionských mudrcov. Problém môže nastať jedine v prípade, že tento univerzálny zdroj sa danej problematiky vôbec, ale naozaj vôbec netýka. Toto je, žiaľ, aj prípad kvantovej teórie, ale netreba hádzať flintu do žita. Vždy sa dá prísť s odhalením, že to, čo poznáme ako Protokoly, vlastne nie sú pravé protokoly, ale len trápny podvrh. Pravé kvantové protokoly sa celé točia okolo atómov a molekúl, je v nich vysvetlená skutočne pravdivá teória mikrosveta a tiež diabolský plán vytvorenia nezmyselnej kvantovej teórie, ktorá má zvyšku ľudstva zaslepiť oči.
Jediné, čoho sa treba pri tomto postupe vyvarovať, je priame informovanie o pravých protokoloch. Diletant, ktorý by sa dopustil tejto neodpustiteľnej chyby, by bol okamžite konfrontovaný s rôznymi protivnými požiadavkami dotieravých novinárov, napríklad s požiadavkou predloženia dôkazu existencie pravých protokolov. No komu je toto treba? Nikomu, a práve preto sa to robí inak. Napríklad takto: Ako je možné, že ani jedno zo svetových médií ovládaných či už štátom, alebo nadnárodnou súkromnou spoločnosťou neinformovalo o nedávno odhalenej možnosti existencie Pravých kvantových protokolov sionských mudrcov? Nezdá sa vám to podozrivé?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.