Z diaľky to vyzerá ako nechcená nádielka pod Bushov hypotetický vianočný stromček: americké tajné služby združené v US Intelligence Community vydali správu odhadujúcu vývoj na svetovej politickej scéne, tradičný National Intelligence Estimate, ďalší v rade odhadov, ktoré vychádzajú už od roku 1950. Problémom je, že kým NIE z roku 2005 uvádzal, že Irán o 10 rokov zrejme bude schopný vyrobiť jadrovú bombu, aktuálny NIE tvrdí, že Irán zastavil program vývoja jadrových zbraní ešte v roku 2003. Strhla sa búrka, lebo to vyzerá, že Biely dom to s ohnivou rétorikou na adresu Ahmadínedžáda preháňa najmenej od leta, keď sa vraj prezident Bush o obsahu NIE dozvedel. Lenže inak sa zdá, že táto správa slúži všetkým a zároveň nikomu. Dá sa použiť, ako sa komu páči. Demokrati majú palicu na Busha, republikáni môžu tvrdiť, že ich politika voči Iránu zafungovala. Európske krajiny môžu hovoriť a) že niet prečo budovať protiraketový štít, veď Irán nie je hrozbou, alebo b) že Iránu sa aj tak dôverovať nedá. A všetci môžu rozoberať, či je správa US Intelligence Community dôveryhodná a či bola dôveryhodná jej predchodkyňa z roku 2005, v ktorej z nich sa odrazila politická objednávka a čia objednávka to asi tak bola. Počuť aj špekulácie, že nová správa má vlastne pomôcť Bushovej administratíve, aby mohla spraviť mierny posun v politike voči Iránu. V prospech tejto teórie by mohli hovoriť aj ďalšie ústupky Bieleho domu, napríklad diplomatická komunikácia so Severnou Kóreou, ešte donedávna označovanou za súčasť tzv. osi zla. Ale základná otázka znie inak: Majú tajné služby robiť politiku, alebo analýzu reality? Ak robia analýzu, môžu sa pomýliť, ale to je ľudské. Ak robia politiku, vzniká z toho zmätok. Táto administratíva sa však k ráznym zmenám v tajných službách do volieb určite nedostane.
.mg
.mg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.