Pravidelne sa stáva, že na diaľnici medzi Bratislavou a Žilinou, hneď za Trnavou, zacítite vo vzduchu niečo čudné. Do auta sa vám votrie dobre známa prenikavá cesnaková vôňa. Obzeráte sa, kto si dovolil do auta zobrať cesnakový chlieb, potom chvíľu premýšľate, či na okolí nie je nejaké družstvo. Nič. Trápite sa tým dovtedy, pokým sa na trhu s touto zvláštnou bylinou priamo nestretnete. Až potom si uvedomíte, že tá vôňa sa na diaľnici zjavuje so železnou pravidelnosťou vždy na konci zimy a trvá iba dva mesiace v roku. Presne v tom čase, keď v lesoch rastie medvedí cesnak. Kto sa raz niekedy vybral na zber tejto rastlinky, vie presne, o čo ide. Prázdny les, ešte tichý a odpočinutý po zime. Stromy sa ešte len pripravujú na čas, keď sa im všade povyhadzujú puky, no na zemi je už prestretý čudný zelený koberec, ktorý sa od nedočkavosti chveje vo vetre. A smrdí po cesnaku ako sto čertov. Nad ním sa skláňajú alebo čupia rozosmiati zberači, celí nažhavení na to, ako si túto vzácnu jarnú bylinu položia na chlieb, veľkoryso namazaný maslom.
Mnohí si myslia, že zber medvedieho cesnaku je nejaké naše špecifikum, no nie je to tak. Poznali ho už Rimania a jeho liečivé a očisťujúce účinky oblažovali ľudstvo už od kamennej doby. Možno práve vtedy si nejaký ten lovec či zberačka na svojich potulkách prírodou všimli zaujímavú vec. Medvede, čo sa zobudili zo zimného spánku, sa vždy ako prvé rozbehli popásť na čudných lístkoch rastlinky, ktorá pripomínala na prvý pohľad konvalinku. Ľudia sa začali pýtať. Prečo ju tie chlpaté obludy tak náruživo žerú? Musí to byť naozaj čarovná bylinka! Možno medveďom pomáha dostať sa po zime do kondície. Ochutnali ju a, prisámzemi, medvede mali pravdu. Zelené ligotavé lístky nielen chutili, ale dokázali človeka po zime doslova prebudiť. Okrem toho ľudia zistili, že dokážu čistiť krv, fantasticky pomáhajú na pečeň, čistia obličky, liečia vredy – aj na žalúdku aj na tvári – a dokonca aj hoja rany! Môžete vziať na to jed, že v takom ranom stredoveku bez medvedieho cesnaku neurobil alchymista a ani felčiar žiadnu kariéru. Nedali bez tejto krehkej rastliny veru ani ranu! Problém však bol v tom, že sa nedala dlho uchovať. Liečivé účinky sa totiž jej sušením okamžite strácali. Takže babám, strigám a liečiteľom neostávalo nič iné, ako z medvedieho cesnaku začať vyrábať rôzne tinktúry a oleje.
Najlepší je však čerstvý. A teraz nehovoríme len o jeho liečivých účinkoch, ale najmä o jeho fantastickej chuti. Dokáže pozdvihnúť o niekoľko poschodí akékoľvek jedlo, do ktorého ho pridáme. V devätnástom storočí dokonca vo Švajčiarsku kŕmili kravy na jar výhradne medvedím cesnakom, aby si potom mohli nadojiť mlieko s výrazným cesnakovým odorom a chuťou. Samozrejme, potom z tohto mlieka vyrábali syr, ktorý bol vraj veľmi populárny. Pri zbere a spásaní medvedieho cesnaku treba byť však veľmi opatrný. Jeho lístky aj nerozkvitnuté kvietky sa náramne podobajú na konvalinku, ktorá je prudko jedovatá. Medvedí cesnak však rozoznáme veľmi ľahko. Je ho jednoducho cítiť. Cesnakovú vôňu pocítime, už keď sa k nemu budeme blížiť, nieto ešte pri zbere. Konvalinkové listy na rozdiel od cesnaku nevoňajú nijako. Ak máme veľkú pochybnosť, rozotrieme si lístky priamo medzi prstami a ovoniame. Vtedy si už budeme úplne načistom. A nezabudnime zbierať aj kvietky. Tiež sú totiž jedlé.
Ako na medvedí cesnak/
Mnoho ľudí ho jedáva zásadne surový, buď rovno v podobe celého listu na maslovom chlebe, alebo najemno nasekaný, ako pažítku či šalát. Odvážnejší ho sekajú do nátierok z bryndze či tvarohu alebo do jarných syrových rolád. Málokto však vie, že z medvedieho cesnaku je perfektná smaragdovozelená polievka, ktorú vo svojej michellinskej reštaurácii Maze v Londýne ponúka aj sám Gordon Ramsay. Medvedí cesnak totiž varením nič nestráca zo svojej chuti či vône, nehovoriac o jeho liečivých účinkoch. Recept je až trestuhodne jednoduchý. Lístky povaríme vo vývare spolu s jedným zemiakom a následne rozmixujeme. Takisto sa perfektne hodí do duseného špenátu. Stačí jednu viazaničku prihodiť na panvicu spolu so špenátom a maslom a už vôbec nemusíme pridať žiadny cesnak. Celú cesnakovú službu si odpracuje ten medvedí. Kto chce ísť v kulinárstve trochu ďalej a riadne si zaexperimentovať, pokojne nech skúsi z medvedieho cesnaku vyrobiť naše jarné sushi. S lístkami potom narábame ako s morskými riasami. Pochopiteľne, nemusíme byť v tejto verzii rigidní a baliť do nich okrem ryže aj surové ryby, pokojne si môžeme vystačiť s uhorkou, avokádom, omeletou či inými, dostupnejšími a chuťovo viac ladiacimi ingredienciami.
Mnohí si myslia, že zber medvedieho cesnaku je nejaké naše špecifikum, no nie je to tak. Poznali ho už Rimania a jeho liečivé a očisťujúce účinky oblažovali ľudstvo už od kamennej doby. Možno práve vtedy si nejaký ten lovec či zberačka na svojich potulkách prírodou všimli zaujímavú vec. Medvede, čo sa zobudili zo zimného spánku, sa vždy ako prvé rozbehli popásť na čudných lístkoch rastlinky, ktorá pripomínala na prvý pohľad konvalinku. Ľudia sa začali pýtať. Prečo ju tie chlpaté obludy tak náruživo žerú? Musí to byť naozaj čarovná bylinka! Možno medveďom pomáha dostať sa po zime do kondície. Ochutnali ju a, prisámzemi, medvede mali pravdu. Zelené ligotavé lístky nielen chutili, ale dokázali človeka po zime doslova prebudiť. Okrem toho ľudia zistili, že dokážu čistiť krv, fantasticky pomáhajú na pečeň, čistia obličky, liečia vredy – aj na žalúdku aj na tvári – a dokonca aj hoja rany! Môžete vziať na to jed, že v takom ranom stredoveku bez medvedieho cesnaku neurobil alchymista a ani felčiar žiadnu kariéru. Nedali bez tejto krehkej rastliny veru ani ranu! Problém však bol v tom, že sa nedala dlho uchovať. Liečivé účinky sa totiž jej sušením okamžite strácali. Takže babám, strigám a liečiteľom neostávalo nič iné, ako z medvedieho cesnaku začať vyrábať rôzne tinktúry a oleje.
Najlepší je však čerstvý. A teraz nehovoríme len o jeho liečivých účinkoch, ale najmä o jeho fantastickej chuti. Dokáže pozdvihnúť o niekoľko poschodí akékoľvek jedlo, do ktorého ho pridáme. V devätnástom storočí dokonca vo Švajčiarsku kŕmili kravy na jar výhradne medvedím cesnakom, aby si potom mohli nadojiť mlieko s výrazným cesnakovým odorom a chuťou. Samozrejme, potom z tohto mlieka vyrábali syr, ktorý bol vraj veľmi populárny. Pri zbere a spásaní medvedieho cesnaku treba byť však veľmi opatrný. Jeho lístky aj nerozkvitnuté kvietky sa náramne podobajú na konvalinku, ktorá je prudko jedovatá. Medvedí cesnak však rozoznáme veľmi ľahko. Je ho jednoducho cítiť. Cesnakovú vôňu pocítime, už keď sa k nemu budeme blížiť, nieto ešte pri zbere. Konvalinkové listy na rozdiel od cesnaku nevoňajú nijako. Ak máme veľkú pochybnosť, rozotrieme si lístky priamo medzi prstami a ovoniame. Vtedy si už budeme úplne načistom. A nezabudnime zbierať aj kvietky. Tiež sú totiž jedlé.
Ako na medvedí cesnak/
Mnoho ľudí ho jedáva zásadne surový, buď rovno v podobe celého listu na maslovom chlebe, alebo najemno nasekaný, ako pažítku či šalát. Odvážnejší ho sekajú do nátierok z bryndze či tvarohu alebo do jarných syrových rolád. Málokto však vie, že z medvedieho cesnaku je perfektná smaragdovozelená polievka, ktorú vo svojej michellinskej reštaurácii Maze v Londýne ponúka aj sám Gordon Ramsay. Medvedí cesnak totiž varením nič nestráca zo svojej chuti či vône, nehovoriac o jeho liečivých účinkoch. Recept je až trestuhodne jednoduchý. Lístky povaríme vo vývare spolu s jedným zemiakom a následne rozmixujeme. Takisto sa perfektne hodí do duseného špenátu. Stačí jednu viazaničku prihodiť na panvicu spolu so špenátom a maslom a už vôbec nemusíme pridať žiadny cesnak. Celú cesnakovú službu si odpracuje ten medvedí. Kto chce ísť v kulinárstve trochu ďalej a riadne si zaexperimentovať, pokojne nech skúsi z medvedieho cesnaku vyrobiť naše jarné sushi. S lístkami potom narábame ako s morskými riasami. Pochopiteľne, nemusíme byť v tejto verzii rigidní a baliť do nich okrem ryže aj surové ryby, pokojne si môžeme vystačiť s uhorkou, avokádom, omeletou či inými, dostupnejšími a chuťovo viac ladiacimi ingredienciami.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.