Keď si Robert Fico minulú nedeľu s vyblednutým výrazom tváre prezeral volebnú mapu Slovenska, určite sa pozorne pristavil pri Orave a Kysuciach. Napokon, v jeho pláne bolo získať pred druhým kolom katolícke hlasy tým, že podporí ústavný článok o manželstve. Na Kysuciach, kde získal Smer v posledných voľbách takmer 70 percent hlasov, premiér v prvom kole podľa očakávaní suverénne vyhral. Lenže jeho povinné víťazstvo bolo chabé, získal len okolo 45 percent. V prekvapivo biednom výsledku je však ukrytá aj jeho nádej pre druhé kolo: na Kysuciach bola totiž nezvykle nízka volebná účasť, o sedem percent nižšia než je slovenský priemer. Voliči Smeru jednoducho ostali doma. Tu je teda výzva jasná – mobilizovať svojich. Na Orave, kde sa tradične veľmi darí KDH, stojí pred premiérom iná výzva – znechutiť tých druhých. Toto nie je jeho bašta, Robert Fico tu získal v prvom kole takmer o polovicu menej percent hlasov než na Kysuciach, skončil druhý, a to iba s miernym náskokom pred Kiskom. Ale, čo je kľúčové, nekorunovaným kráľom Oravy sa stal v prvom kole Radoslav Procházka. Práve tento tábor potrebuje Ficova prezidentská kampaň čo najviac rozdeliť tak, aby podstatná časť Procházkových voličov neprišla voliť, a tá menšia dala hlas premiérovi, ktorý zachraňuje Slovensko od sprisahania scientológov. Rovnaký cieľ má Fico na muške v prípade Hrušovského voličov, ktorých je na Orave viac než kdekoľvek inde.
Preto sme na Orave a Kysuciach sondovali, či sa premiérovi môže v druhom kole podariť veľký obrat. A tiež sme skúmali, ako je možné, že tieto dva susediace, geograficky a sociálne podobné katolícke regióny, v ktorých sú plné kostoly a stále sa tu rodí veľa detí, volia natoľko odlišne.
.aj ľadový medveď je lepší
„V prvom kole som volil Hrušovského, ale v druhom dám určite hlas Kiskovi. Síce ho nepoznám, ale proti Ficovi je každý dobrý,“ hovorí pri pive v reštaurácii miestneho hotela v Oravskej Lesnej 42-ročný Martin. V tejto reštaurácii sa nám podarilo zhromaždiť zaujímavú vzorku – regionálny politik KDH Alojz Oparty pár hodín predtým v Dolnom Kubíne pred nami po telefóne dohodol so svojím synom Davidom, že nám v tejto dedine s 3 300 obyvateľmi zorganizuje pár mladých. Terénny výskumník-sociológ by pri tom pohľade zbledol závisťou: napokon sa v miestnej reštaurácii stretávame s jedenástimi miestnymi dobrovoľníkmi vo veku 18 až 50 rokov, medzi nimi sú dva manželské páry. Respondenti našej „focusovej skupiny“ celkom nevedia, o čo pôjde, ale keďže oravské večery bývajú dlhé a v televízii toho veľa na pozeranie nie je, stretnutie s novinármi sľubuje rozptýlenie. „Hovorí sa, že jeden z tunajších poľovníckych revírov vlastní prezident Gašparovič, neviete o tom niečo?“ pýta sa 50-ročný Peter.
Štyri hodiny debatujeme o ich problémoch, s pivom rastie chuť rozprávať. Jeden z nich je stavbár, ktorý robil v Česku či Nemecku, teraz nemá prácu, ďalší je už na pohľad miestny humorista, odborník na izolácie, teraz v zime je doma, s iskrou v oku hovorí, že občas pri ceste z kuchyne do obývačky zahne aj za ženou do spálne. Dvadsaťdeväťročný ambiciózny mladý muž, ktorý sa angažuje v miestnej bunke Lipšicovej NOVA, bol doteraz vo Viedni opatrovateľom, ale musel sa vrátiť. „Zomrela mu práca,“ poznamená jeden a ostatní vybuchnú do smiechu. Všetkých trápi prudký pokles turistov v posledných rokoch. Práve tu cítia dosah poľskej štátnej politiky, ktorá daňovo motivuje Poliakov, aby trávili dovolenky doma. Ďalší z chlapov opisuje: „Nezamestnanosť tu rastie. Tu sa nič neurodí, tri najväčšie fabriky prepúšťali, preto chodia muži preč a domácnosť tu držia ženy. Keď taký chlap príde domov aspoň na tri dni, je rád. No a ešte je tu možnosť vstúpiť do Ficovej strany a uchytiť sa kdesi na úrade.“
V Oravskej Lesnej je ťažký život. Ľudia žijú uprostred krásnej prírody, ale táto na kilometre rozťahaná obec je najchladnejšia na Slovensku, kúri sa tu deväť mesiacov v roku. Pre ľudí je tu základným rámcom kresťanstvo. Či vojdete na hotelovú recepciu, alebo do reštaurácie, všade visí na stene mohutný krucifix. Ako sú omše plné ľudí, tak sú aj rodiny plné detí. Tunajšiu základnú školu navštevuje asi 460 detí. Toto je svet, kde je na ulici možné stretnúť prvovoliča, ktorý si želal za prezidenta Pavla Hrušovského. V prvom kole tu však dominoval exkádehák Radoslav Procházka, potom nasledovali Fico s Kiskom, obaja získali takmer rovnako.
V našej jedenásťčlennej vzorke jasne prevažujú voliči KDH, viacerí z nich v prvom kole prezidentských volieb volili Hrušovského, aj 18-ročná pekná Katarína, ktorú by ste skôr odhadovali na voličku Procházku. Prečo?– pýtame sa. Odporučil jej to vraj strýko kňaz. Bratislavský liberál by tu len neveriacky krútil hlavou. Jeden manželský pár teraz nebol voliť, dvaja 25-roční mládenci, čo študovali v Bratislave, volili Procházku, jeden hlas získal Kňažko. Kisku volila v prvom kole len štyridsiatnička Eva. „Páči sa mi jeho projekt Dobrý anjel, takisto som mala pozitívne skúsenosti s jeho splátkovými spoločnosťami.“ Všetci však jednohlasne vravia, že v druhom kole volia Kisku. Prečo? „Veľa o ňom neviem, ale proti Ficovi budem voliť aj ľadového medveďa,“ znie typická odpoveď. Nevadia miestnym katolíkom chýry o scientologickej sekte? Naši respondenti krčia plecami, vraj im celkom postačuje, že Kiskova dcéra pôjde na prvé sväté prijímanie. Tak nejako sa to u nich hovorí. Informácie o politike čerpajú najmä z ústneho podania, mladí z Facebooku. Televízne diskusie kandidátov nepozeral nikto z prítomných, podaktorí priznajú, že Kisku ešte poriadne ani nevideli. Ďalšou zlou správou pre premiéra je, že traja z našich respondentov dali v posledných prezidentských voľbách hlas Ivanovi Gašparovičovi. Radičová im prosto nesedela, a tiež ich vystrašili reči o akejsi maďarskej hrozbe. Kiskovi dá hlas aj 50-ročný Ondrej, brat tunajšej starostky Viery Mazúrovej, ktorá je aj poslankyňou za Smer.
Od Oravskej Lesnej je tu pomedzi Beskydy len deväť kilometrov do prvej kysuckej dediny, kde sa začínajú slovenské bašty Roberta Fica. Pýtame sa Oravcov, prečo vlastne Kysučania volia inak. „Oni sú proste takí čudní, každý Kysučan musí mať motorovú pílu a traktor,“ povie 25-ročný Jakub za všeobecného veselia. Keďže pív sa už popilo dosť a mladí Oravci navrhli prejsť na tvrdé, na hlbšie analýzy nebol viac priestor.
.prochazkaland
Ak si raz Radoslav Procházka založí politickú stranu, svoju prvú stranícku bunku by si mal zriadiť v najväčšej oravskej obci v Zákamennom. V rodisku biskupa Jána Vojtaššáka a Milana Čiča žije dnes 5 300 obyvateľov, na základnú školu chodí 750 detí. Mať dve-tri deti je tu normou, zvláštnym úkazom nie sú ani rodiny so štyrmi či viac deťmi. Náboženstvo je aj tu samozrejmou súčasťou života, v nedeľu sa koná päť omší, priestranné kostoly sú zaplnené, len málokto má iný nedeľný program. Starosta Milan Vrábeľ priznáva, že Procházkov triumf ho zaskočil. „Keď som pred prvým kolom počúval rozhovory ľudí, nič mi neukazovalo, že Procházka by tu mohol takto uspieť. Ale celá Orava išla k nemu, akoby tu niekto spravil masívnu agitáciu. Lenže nikto tu v skutočnosti neagitoval, bol tu úplný pokoj, kandidáti sem nechodili, ani ľudia medzi sebou nepolitizovali. Politika sa skôr z rozhovorov vytráca, tak ako sa vytráca aj kedysi pevný vzťah medzi vierou a voľbou KDH, najmä medzi tými mladšími.“
Aj v Zákamennom ubúda práce. Padla strojárska výroba, chlapi pracujú najmä v stavebníctve, za prácou dochádzajú na týždňovky, ale nesťahujú sa preč. Rodiny tu držia pokope, prežijú obdobie neprítomnosti otca a investujú do nového bývania. V obci ročne vydávajú asi 25 stavebných povolení.
.aj evanjelický vplyv
Hospodárskym a kultúrnym centrum Oravy je Dolný Kubín. Aj vyžarovanie tohto 20-tisícového mesta vysvetľuje, prečo je Orava iná než Kysuce. Kedysi mal Dolný Kubín meštiacky charakter, navyše jeho mnohí kňazi patrili k intelektuálnej elite Slovenska, narodili sa tu velikáni ako Pavol Országh Hviezdoslav. „Mnohí Oravci majú síce postoje blízke SNS, ale je zaujímavé, že táto strana im nikdy celkom nesedela svojou vulgárnosťou. To odporuje tunajšej mentalite. Keď sa Oravcovi niečo nepáči, pomenuje to priamo a tvrdo, ale nezvykne byť vulgárny,“ hovorí Ján Bencúr, bývalý štátny tajomník za VPN v Čarnogurského vláde. Bencúr pracoval v Oravskom múzeu, je znalcom oravskej histórie, preto nahlas uvažuje o rozdieloch volebného správania medzi Oravou a Kysucami. Myslí si, že faktorov je viac, z tých historických vyzdvihuje fakt, že Orava mala na rozdiel od Kysúc vlastné feudálne panstvo. To spôsobilo, že na Orave bolo kedysi oveľa silnejšie zemianstvo. Zemania boli síce chudobní, ale mali svoju slobodu spätú s pôdou aj hrdosť. V Dolnom Kubíne a okolí žijú aj evanjelici, a táto konfesionálna zmiešanosť robí tiež svoje. „Je známe, že za prvej republiky chodili vždy v nedeľu poobede na prechádzku katolícky a protestantský farár spolu so židovským rabínom. Táto otvorenosť a komunikatívnosť sa prenášala aj na veriacich a vlastne na celý región,“ hovorí Ján Bencúr.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že Smer dostáva na Orave viac hlasov z tamojších protestantských enkláv. Ale dôvod, prečo oravskí protestanti volia Smer, je, samozrejme, iný než v prípade kysuckých katolíkov: za Povstania nachádzali v ich dedinách zázemie partizáni, a aj celkovo sú tunajší protestanti zameraní skôr ľavicovo. Takže je logické, že kým predtým volili SDĽ, teraz hlasujú za Smer.
.uloví Fico kádehákov?
Z pohľadu volebnej mašinérie Smeru sú však v tomto regióne cieľovou skupinou katolíci, ktorí v prvom kole volili Procházku a Hrušovského. Časť z nich potrebuje Robert Fico získať na svoju stranu a ešte možno väčšiu časť potrebuje odradiť od voľby Kisku v druhom kole. Miestny predstaviteľ KDH Alojz Oparty (ako sme už zmienili, Opartymu vďačíme za našu „focus skupinu“ v Oravskej Lesnej) je presvedčený, že 70 až 80 percent voličov KDH sa prikloní ku Kiskovi. „Ja osobne nebudem mať problém voliť Kisku, hoci je nečitateľný a nepomáhajú mu ani špekulácie o spojení so scientológiou.“ O oravské kádehácke babky sa Oparty takisto príliš neobáva. „Staršie ženy pôjdu v línii KDH, ale, samozrejme, je dôležité, aby si k nim odporúčanie KDH voliť Kisku vôbec našlo cestu.“ Vzdelanejší a mladší voliči kresťanských demokratov vraj inklinujú k pravici, to sú tí, ktorí volili Procházku, a tí dajú podľa Opartyho hlas Kiskovi. Len s malou časťou môže rátať Robert Fico. „Pracujem v stavebníctve, takže poznám mnoho robotníkov a stane sa mi, že aj takí, ktorí sú inak voliči KDH, dôverujú Ficovi. O štruktúre našich voličov sa dá teda povedať, že čím majú nižšie vzdelanie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že budú voliť Fica. Ale opakujem, bude ich výrazná menšina.“
.lipšic to pokazil
Robert Fico má medzi dolnokubínskymi konzervatívcami odporcov, akých nájde azda už len v liberálnejšej Bratislave či Košiciach. Päťdesiatsedemročný Ján Šimún je miestna autorita, podnikateľ a poslanec v miestnom zastupiteľstve, kde reprezentuje SDKÚ. V skutočnosti však v minulosti volil KDH, naposledy OĽaNO kvôli kresťanským kandidátom, a teraz dal v prvom kole hlas Procházkovi. „Volili ho aj mnohí mladí, medzi ktorými tu silno rezonuje ohlas, ktorý spustil košický Pochod za život. Mladí si vážia, že sa na ňom zúčastnil aj Procházka, ktorý ich navyše priťahuje kultivovanosťou a rozhľadom.“ Pre Jána Šimúna bol donedávna závanom nádeje Daniel Lipšic. „Ale sám som im napísal, že o môj hlas prišli tým, že si k sebe pustili bojových liberálov. Je to škoda, pre mňa by bol ideálom tandem Lipšic-Procházka.“ Keď sa pána Šimúna pýtame na rozhodovanie v druhom kole, povie bez zaváhania: „Samozrejme, volím Kisku, nijako zvlášť ma síce neoslovuje, ale môj hlas za Kisku je hlasom proti Ficovi. Aj na základe reakcií okolia odhadujem, že ho tu bude voliť väčšina Procházkových voličov. Je však kľúčové, ako vy novinári budete interpretovať antikampaň, týkajúcu sa scientológie. Moja 80-ročná suseda, kádeháčka, ho chcela voliť už v prvom kole, ale napokon si to rozmyslela, keďže počula, že Kiska je v akejsi sekte.“
Rozdiel vo volebnom správaní oproti Kysuciam si Ján Šimún vysvetľuje tým, že na Orave bola vždy silnejšia meštiacka kultúra. Ale aj tým, že kým oravskí katolíci spadali pod spišskú diecézu, teda tu bol východoslovenský vplyv, Kysuce patrili pod Nitru a možno aj preto sa tam dodnes viac darí nacionalizmu.
.ficoland
Prechádzame pomedzi beskydské priesmyky na Kysuce, ktoré sú rodiskom jedného z nás. Na jednej strane je to pokračovanie toho istého sveta, aký sme videli na Orave. Aj tu sú plné kostoly, aj tu je na slovenské pomery najmenej rozvodov, potratov, aj tu sú mnohodetné rodiny stále normou. A aj tu udrela pred piatimi rokmi kríza, zvýšila sa nezamestnanosť, takže chlapi chodia často za prácou na týždňovky alebo ešte na dlhšie – no Kysučania tým nie sú zvlášť zaskočení, takto to tu fungovalo už oddávna, aj za socializmu, keď sa masovo pracovalo na Ostravsku. November 1989 a strata ekonomických istôt tento región politicky vychýlili až po dnešné dni: na Kysuciach získali Mečiar so Slotom vo voľbách roku 1998, ktoré inde znamenali koniec mečiarizmu, okolo 70 percent, SDK len čosi vyše 10 percent (na Orave malo vtedy SDK vďaka silnému KDH takmer 30 percent). Odvtedy sa veľa nezmenilo, len voličov politicky umierajúceho Mečiara prebral Robert Fico.
To sa prejavilo aj v prezidentských voľbách roku 2009, keď proti sebe stáli Ivan Gašparovič a Iveta Radičová. Na Kysuciach získal Gašparovič už v prvom kole 70 percent. A keď následne SNS a Smer zdvihli protimaďarskú kartu (Radičovú totiž podporovalo SMK), Kysučania sa zmobilizovali k veľkej volebnej účasti a Gašparovič tu rozdrvil Radičovú pomerom 85 ku 15 (zatiaľ čo na Orave získala profesorka sociológie z Bratislavy aspoň tretinu hlasov).
.ľavicoví katolíci
Kysucký ochranár, spisovateľ a lokálpatriot Rudolf Gerát označil pred časom v rozhovore pre náš časopis Kysučanov za ľavicových katolíkov. Korene zrodu tejto mentality treba hľadať v období socializmu, ktoré u miestnych ľudí posilnilo sympatie k silnému štátu. „Bola tu zúfalá sociálna situácia. Stačí si prečítať knihy Petra Jilemnického a Ivana Hálka. To bola krutá skutočnosť. Ja sám som to ešte zažil na začiatku 50. rokov, až potom sa to začalo meniť, keď sa razilo heslo dobehnúť vyspelejšie okresy Slovenska. Prišli dotácie, z ktorých sa financoval rozvoj. Robil to štát, ľudia sa naučili volať hore a začali mať od štátu veľké očakávania,“ vysvetľuje Gerát. Zvláštnosťou Kysúc oproti iným regiónom bolo podľa neho aj to, že tu počas socializmu nedochádzalo k takým okatým pokusom potláčať náboženské prejavy, ako v iných regiónoch. „Len funkcionársky aktív bol trochu pod dohľadom, ale aj tí si našli spôsob. Sobášili sa a krstili deti v iných farnostiach. Bola to taká zhoda okolností, že tí komunistickí funkcionári tu boli tolerantnejší.“
.v druhom kole pôjdeme
S Gerátovou definicíou kysuckého voliča súhlasí aj Peter Glasnák, s ktorým sa stretávame v kaviarni čadčianskeho hotela Tatra. Glasnák je výraznou postavou miestnej verejnej scény. Bol prvým primátorom Čadce po novembri 1989 a na Kysuciach zakladal SNS, z ktorej však neskôr odišiel. Dnes je nezávislým mestským poslancom a prevádzkuje internetovú stránku, na ktorej píše o aktuálnych mestských témach. „Ak sa nejaký politik prezentuje, že je národný, sociálny a ctí si náboženstvo, tak má na Kysuciach veľké šance. Ľudia tu chcú pracovať, ale od štátu očakávajú, že urobí všetko preto, aby im zabezpečil pracovné miesta. Až tak sa nehrnú do podnikania, a nakoniec, každý ani nemôže podnikať. V tomto sú možno miestni ľudia ľavicovejší, ako v iných regiónoch,“ myslí si Glasnák.
Fico má podľa neho stále veľké šance na víťazstvo. Kysuckú nižšiu volebnú účasť v prvom kole si vysvetľuje takzvaným Kukanovým efektom a v druhom kole to vraj určite bude iné. „Volebný obvod Čadca mal najnižšiu volebnú účasť v Žilinskom kraji. Mne aj viacero členov Smeru povedalo, že neboli hlasovať, ale v druhom kole pôjdu. Fico tu má disciplinovaných voličov, ktorí sa určite zmobilizujú,“ tvrdí Glasnák. Ani on v prvom kole nehlasoval, v sobotu sa však k voľbám chystá a svoj hlas dá Robertovi Ficovi. „Dobrí kandidáti boli aj Radoslav Procházka a Milan Kňažko. Keď som si robil na internete test, koho voliť, tak mi dokonca Kňažko vyšiel ako prvá voľba. Kiska ma však neoslovil. Vždy som bol podozrievavý k ľuďom, ktorí podnikali so splátkovými firmami a nebankovkami, ktoré požičiavali peniaze.“ Glasnáka prekvapil aj dobrý výsledok Procházku, ktorý na Kysuciach skončil druhý za Ficom. „Vôbec sem nechodil, nerobil žiadnu kampaň. Možno sa nám rodí podobný politický fenomén ako Fico,“ uzatvára čadčiansky poslanec.
Podobne ako Glasnák nebol v prvom kole voliť ani Vladimír, šesťdesiatročný strojný inžinier z Čadce, ktorý si neželá, aby sme uvádzali jeho priezvisko. „ Mal som rodinné povinnosti, tak som nešiel. V druhom kole však Ficovi svoj hlas určite dám,“ hovorí Vladimír, ktorý je tradičným voličom Smeru. Elektrotechnik Tomáš z Kysuckého Nového Mesta volil v prvom kole zase Radoslava Procházku. „V druhom kole podporím Kisku, nie je to síce celkom moja šálka kávy, ale nechcem, aby bol prezidentom Fico,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie Tomáš, ktorý takisto nechce zverejniť svoje priezvisko.
.bolo tu mŕtvo
V trochu ošarpanej budove mestského úradu v Krásne nad Kysucou úraduje muž, o ktorom sa dá aj bez nadmerného zveličovania povedať, že urobil Ivana Gašparoviča prezidentom. Jozef Grapa totiž po odchode z HZDS a založení HZD pomkol Gašparoviča k tomu, aby kandidoval za prezidenta, a potom bol dvakrát šéfom jeho volebného štábu. Dnes je primátorom tohto sedemtisícového kysuckého mestečka a župným poslancom. O post primátora sa uchádzal aj s podporou Smeru. V Krásne nad Kysucou získal Robert Fico v prvom kole volieb „iba“ 48 percent hlasov. Druhý bol Radoslav Procházka s vyše 20 percentami a za ním sa s miernym odstupom umiestnil Andrej Kiska.
Grapa nás vo svojom úrade privíta so žoviálnosťou starého politického harcovníka a od začiatku hovorí otvorene. Podľa neho Smer pred prvým kolom volieb do kampane nedostatočne zapojil regionálne štruktúry. „Ani veľký politik nemôže len tak automaticky získať 50 percent. Sám osebe dokáže spraviť možno tých 40 percent, ale zvyšok musí priniesť regionálna pavučina. Miestni straníci musia ísť do každej obce, zorganizovať míting, dodať tam nejakého poslanca, motivovať ľudí. Teraz však bolo mŕtvo,“ hovorí Grapa. Podľa neho sa miestne štruktúry Smeru nechali uspať rokmi volebných víťazstiev a príliš podľahli dojmu, že predseda to zvládne sám. V posledných dňoch sa vraj už bunky Ficovej strany začínajú aktivizovať, zasadajú a rozdeľujú si úlohy, takže v zostávajúcom čase do volieb sa dá očakávať burcovanie voličov. Grapa si však nie je istý, či už nie je prineskoro, tvrdí, že táto práca mala fungovať už dva-tri mesiace. Samozrejme, nevyhnutná je aj intenzívna antikampaň a na znechutenie voličov protivníka. Pred piatimi rokmi sa tímu Ivana Gašparoviča podarila, zaúradovala takzvaná maďarská karta. „Áno, vtedy tu bol pocit ohrozenia,“ spomína s úsmevom Grapa. Ale teraz, čo má byť tým ohrozením teraz? Scientológia? Grapa krčí ramenami, zdá sa mu, že jasná mobilizačná téma chýba.
Ďalší dôvod horšieho Ficovho výsledku vidí Grapa v tom, že sa samotnému premiérovi nepodarilo dostatočne vysvetliť odchod z premiérskeho postu na Hrad. „Najmä starší ľudia vnímajú Fica ako ochrancu. Teraz sa sám stretávam s otázkami ľudí, či majú ísť voliť, veď potom Fico odíde a prezident toho veľa nezmôže. Ľudia vnímajú prezidenta ako otca, ktorý pohladí, niečo pekné porozpráva, ale vedia, že reálny výkon je inde. To sa potom ťažko mobilizuje,“ vysvetľuje primátor. Aj on hovorí, že osobne pozná Ficových voličov, ktorí si povedali, že stačí, ak pôjdu hlasovať v druhom kole. Netrúfa si však odhadnúť, či to bude stačiť na to, aby Fico vyhral. „Presnejšie povedané, som si istý, že účasť na Kysuciach bude v druhom kole vyššia a Robert Fico tu s prehľadom zvíťazí. Celoslovensky však vidím jeho šance 50 ku 50,“ odhaduje Grapa.
Ak teda v súvislosti s druhým kolom prezidentských volieb bude v prípade Oravy najnapínavejšie, ku komu sa priklonia voliči Radoslava Procházku, na Kysuciach pôjde najmä o to, či sa Ficovej strane podarí zmobilizovať svojich verných voličov z parlamentných volieb.
Nakoniec, toto všetko nie je v stávke len na Orave a na Kysuciach. Práve od rozhodovania týchto dvoch voličských skupín, ktoré sa v oboch regiónoch dajú skúmať vo svojej najčistejšej podobe, bude závisieť aj celkový výsledok našich prezidentských volieb. Aj tu sa rozhodne, či sa Robert Fico dokáže vo finiši vyhnúť svojej najväčšej politickej porážke.
Preto sme na Orave a Kysuciach sondovali, či sa premiérovi môže v druhom kole podariť veľký obrat. A tiež sme skúmali, ako je možné, že tieto dva susediace, geograficky a sociálne podobné katolícke regióny, v ktorých sú plné kostoly a stále sa tu rodí veľa detí, volia natoľko odlišne.
.aj ľadový medveď je lepší
„V prvom kole som volil Hrušovského, ale v druhom dám určite hlas Kiskovi. Síce ho nepoznám, ale proti Ficovi je každý dobrý,“ hovorí pri pive v reštaurácii miestneho hotela v Oravskej Lesnej 42-ročný Martin. V tejto reštaurácii sa nám podarilo zhromaždiť zaujímavú vzorku – regionálny politik KDH Alojz Oparty pár hodín predtým v Dolnom Kubíne pred nami po telefóne dohodol so svojím synom Davidom, že nám v tejto dedine s 3 300 obyvateľmi zorganizuje pár mladých. Terénny výskumník-sociológ by pri tom pohľade zbledol závisťou: napokon sa v miestnej reštaurácii stretávame s jedenástimi miestnymi dobrovoľníkmi vo veku 18 až 50 rokov, medzi nimi sú dva manželské páry. Respondenti našej „focusovej skupiny“ celkom nevedia, o čo pôjde, ale keďže oravské večery bývajú dlhé a v televízii toho veľa na pozeranie nie je, stretnutie s novinármi sľubuje rozptýlenie. „Hovorí sa, že jeden z tunajších poľovníckych revírov vlastní prezident Gašparovič, neviete o tom niečo?“ pýta sa 50-ročný Peter.
Štyri hodiny debatujeme o ich problémoch, s pivom rastie chuť rozprávať. Jeden z nich je stavbár, ktorý robil v Česku či Nemecku, teraz nemá prácu, ďalší je už na pohľad miestny humorista, odborník na izolácie, teraz v zime je doma, s iskrou v oku hovorí, že občas pri ceste z kuchyne do obývačky zahne aj za ženou do spálne. Dvadsaťdeväťročný ambiciózny mladý muž, ktorý sa angažuje v miestnej bunke Lipšicovej NOVA, bol doteraz vo Viedni opatrovateľom, ale musel sa vrátiť. „Zomrela mu práca,“ poznamená jeden a ostatní vybuchnú do smiechu. Všetkých trápi prudký pokles turistov v posledných rokoch. Práve tu cítia dosah poľskej štátnej politiky, ktorá daňovo motivuje Poliakov, aby trávili dovolenky doma. Ďalší z chlapov opisuje: „Nezamestnanosť tu rastie. Tu sa nič neurodí, tri najväčšie fabriky prepúšťali, preto chodia muži preč a domácnosť tu držia ženy. Keď taký chlap príde domov aspoň na tri dni, je rád. No a ešte je tu možnosť vstúpiť do Ficovej strany a uchytiť sa kdesi na úrade.“
V Oravskej Lesnej je ťažký život. Ľudia žijú uprostred krásnej prírody, ale táto na kilometre rozťahaná obec je najchladnejšia na Slovensku, kúri sa tu deväť mesiacov v roku. Pre ľudí je tu základným rámcom kresťanstvo. Či vojdete na hotelovú recepciu, alebo do reštaurácie, všade visí na stene mohutný krucifix. Ako sú omše plné ľudí, tak sú aj rodiny plné detí. Tunajšiu základnú školu navštevuje asi 460 detí. Toto je svet, kde je na ulici možné stretnúť prvovoliča, ktorý si želal za prezidenta Pavla Hrušovského. V prvom kole tu však dominoval exkádehák Radoslav Procházka, potom nasledovali Fico s Kiskom, obaja získali takmer rovnako.
V našej jedenásťčlennej vzorke jasne prevažujú voliči KDH, viacerí z nich v prvom kole prezidentských volieb volili Hrušovského, aj 18-ročná pekná Katarína, ktorú by ste skôr odhadovali na voličku Procházku. Prečo?– pýtame sa. Odporučil jej to vraj strýko kňaz. Bratislavský liberál by tu len neveriacky krútil hlavou. Jeden manželský pár teraz nebol voliť, dvaja 25-roční mládenci, čo študovali v Bratislave, volili Procházku, jeden hlas získal Kňažko. Kisku volila v prvom kole len štyridsiatnička Eva. „Páči sa mi jeho projekt Dobrý anjel, takisto som mala pozitívne skúsenosti s jeho splátkovými spoločnosťami.“ Všetci však jednohlasne vravia, že v druhom kole volia Kisku. Prečo? „Veľa o ňom neviem, ale proti Ficovi budem voliť aj ľadového medveďa,“ znie typická odpoveď. Nevadia miestnym katolíkom chýry o scientologickej sekte? Naši respondenti krčia plecami, vraj im celkom postačuje, že Kiskova dcéra pôjde na prvé sväté prijímanie. Tak nejako sa to u nich hovorí. Informácie o politike čerpajú najmä z ústneho podania, mladí z Facebooku. Televízne diskusie kandidátov nepozeral nikto z prítomných, podaktorí priznajú, že Kisku ešte poriadne ani nevideli. Ďalšou zlou správou pre premiéra je, že traja z našich respondentov dali v posledných prezidentských voľbách hlas Ivanovi Gašparovičovi. Radičová im prosto nesedela, a tiež ich vystrašili reči o akejsi maďarskej hrozbe. Kiskovi dá hlas aj 50-ročný Ondrej, brat tunajšej starostky Viery Mazúrovej, ktorá je aj poslankyňou za Smer.
Od Oravskej Lesnej je tu pomedzi Beskydy len deväť kilometrov do prvej kysuckej dediny, kde sa začínajú slovenské bašty Roberta Fica. Pýtame sa Oravcov, prečo vlastne Kysučania volia inak. „Oni sú proste takí čudní, každý Kysučan musí mať motorovú pílu a traktor,“ povie 25-ročný Jakub za všeobecného veselia. Keďže pív sa už popilo dosť a mladí Oravci navrhli prejsť na tvrdé, na hlbšie analýzy nebol viac priestor.
.prochazkaland
Ak si raz Radoslav Procházka založí politickú stranu, svoju prvú stranícku bunku by si mal zriadiť v najväčšej oravskej obci v Zákamennom. V rodisku biskupa Jána Vojtaššáka a Milana Čiča žije dnes 5 300 obyvateľov, na základnú školu chodí 750 detí. Mať dve-tri deti je tu normou, zvláštnym úkazom nie sú ani rodiny so štyrmi či viac deťmi. Náboženstvo je aj tu samozrejmou súčasťou života, v nedeľu sa koná päť omší, priestranné kostoly sú zaplnené, len málokto má iný nedeľný program. Starosta Milan Vrábeľ priznáva, že Procházkov triumf ho zaskočil. „Keď som pred prvým kolom počúval rozhovory ľudí, nič mi neukazovalo, že Procházka by tu mohol takto uspieť. Ale celá Orava išla k nemu, akoby tu niekto spravil masívnu agitáciu. Lenže nikto tu v skutočnosti neagitoval, bol tu úplný pokoj, kandidáti sem nechodili, ani ľudia medzi sebou nepolitizovali. Politika sa skôr z rozhovorov vytráca, tak ako sa vytráca aj kedysi pevný vzťah medzi vierou a voľbou KDH, najmä medzi tými mladšími.“
Aj v Zákamennom ubúda práce. Padla strojárska výroba, chlapi pracujú najmä v stavebníctve, za prácou dochádzajú na týždňovky, ale nesťahujú sa preč. Rodiny tu držia pokope, prežijú obdobie neprítomnosti otca a investujú do nového bývania. V obci ročne vydávajú asi 25 stavebných povolení.
.aj evanjelický vplyv
Hospodárskym a kultúrnym centrum Oravy je Dolný Kubín. Aj vyžarovanie tohto 20-tisícového mesta vysvetľuje, prečo je Orava iná než Kysuce. Kedysi mal Dolný Kubín meštiacky charakter, navyše jeho mnohí kňazi patrili k intelektuálnej elite Slovenska, narodili sa tu velikáni ako Pavol Országh Hviezdoslav. „Mnohí Oravci majú síce postoje blízke SNS, ale je zaujímavé, že táto strana im nikdy celkom nesedela svojou vulgárnosťou. To odporuje tunajšej mentalite. Keď sa Oravcovi niečo nepáči, pomenuje to priamo a tvrdo, ale nezvykne byť vulgárny,“ hovorí Ján Bencúr, bývalý štátny tajomník za VPN v Čarnogurského vláde. Bencúr pracoval v Oravskom múzeu, je znalcom oravskej histórie, preto nahlas uvažuje o rozdieloch volebného správania medzi Oravou a Kysucami. Myslí si, že faktorov je viac, z tých historických vyzdvihuje fakt, že Orava mala na rozdiel od Kysúc vlastné feudálne panstvo. To spôsobilo, že na Orave bolo kedysi oveľa silnejšie zemianstvo. Zemania boli síce chudobní, ale mali svoju slobodu spätú s pôdou aj hrdosť. V Dolnom Kubíne a okolí žijú aj evanjelici, a táto konfesionálna zmiešanosť robí tiež svoje. „Je známe, že za prvej republiky chodili vždy v nedeľu poobede na prechádzku katolícky a protestantský farár spolu so židovským rabínom. Táto otvorenosť a komunikatívnosť sa prenášala aj na veriacich a vlastne na celý región,“ hovorí Ján Bencúr.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že Smer dostáva na Orave viac hlasov z tamojších protestantských enkláv. Ale dôvod, prečo oravskí protestanti volia Smer, je, samozrejme, iný než v prípade kysuckých katolíkov: za Povstania nachádzali v ich dedinách zázemie partizáni, a aj celkovo sú tunajší protestanti zameraní skôr ľavicovo. Takže je logické, že kým predtým volili SDĽ, teraz hlasujú za Smer.
.uloví Fico kádehákov?
Z pohľadu volebnej mašinérie Smeru sú však v tomto regióne cieľovou skupinou katolíci, ktorí v prvom kole volili Procházku a Hrušovského. Časť z nich potrebuje Robert Fico získať na svoju stranu a ešte možno väčšiu časť potrebuje odradiť od voľby Kisku v druhom kole. Miestny predstaviteľ KDH Alojz Oparty (ako sme už zmienili, Opartymu vďačíme za našu „focus skupinu“ v Oravskej Lesnej) je presvedčený, že 70 až 80 percent voličov KDH sa prikloní ku Kiskovi. „Ja osobne nebudem mať problém voliť Kisku, hoci je nečitateľný a nepomáhajú mu ani špekulácie o spojení so scientológiou.“ O oravské kádehácke babky sa Oparty takisto príliš neobáva. „Staršie ženy pôjdu v línii KDH, ale, samozrejme, je dôležité, aby si k nim odporúčanie KDH voliť Kisku vôbec našlo cestu.“ Vzdelanejší a mladší voliči kresťanských demokratov vraj inklinujú k pravici, to sú tí, ktorí volili Procházku, a tí dajú podľa Opartyho hlas Kiskovi. Len s malou časťou môže rátať Robert Fico. „Pracujem v stavebníctve, takže poznám mnoho robotníkov a stane sa mi, že aj takí, ktorí sú inak voliči KDH, dôverujú Ficovi. O štruktúre našich voličov sa dá teda povedať, že čím majú nižšie vzdelanie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že budú voliť Fica. Ale opakujem, bude ich výrazná menšina.“
.lipšic to pokazil
Robert Fico má medzi dolnokubínskymi konzervatívcami odporcov, akých nájde azda už len v liberálnejšej Bratislave či Košiciach. Päťdesiatsedemročný Ján Šimún je miestna autorita, podnikateľ a poslanec v miestnom zastupiteľstve, kde reprezentuje SDKÚ. V skutočnosti však v minulosti volil KDH, naposledy OĽaNO kvôli kresťanským kandidátom, a teraz dal v prvom kole hlas Procházkovi. „Volili ho aj mnohí mladí, medzi ktorými tu silno rezonuje ohlas, ktorý spustil košický Pochod za život. Mladí si vážia, že sa na ňom zúčastnil aj Procházka, ktorý ich navyše priťahuje kultivovanosťou a rozhľadom.“ Pre Jána Šimúna bol donedávna závanom nádeje Daniel Lipšic. „Ale sám som im napísal, že o môj hlas prišli tým, že si k sebe pustili bojových liberálov. Je to škoda, pre mňa by bol ideálom tandem Lipšic-Procházka.“ Keď sa pána Šimúna pýtame na rozhodovanie v druhom kole, povie bez zaváhania: „Samozrejme, volím Kisku, nijako zvlášť ma síce neoslovuje, ale môj hlas za Kisku je hlasom proti Ficovi. Aj na základe reakcií okolia odhadujem, že ho tu bude voliť väčšina Procházkových voličov. Je však kľúčové, ako vy novinári budete interpretovať antikampaň, týkajúcu sa scientológie. Moja 80-ročná suseda, kádeháčka, ho chcela voliť už v prvom kole, ale napokon si to rozmyslela, keďže počula, že Kiska je v akejsi sekte.“
Rozdiel vo volebnom správaní oproti Kysuciam si Ján Šimún vysvetľuje tým, že na Orave bola vždy silnejšia meštiacka kultúra. Ale aj tým, že kým oravskí katolíci spadali pod spišskú diecézu, teda tu bol východoslovenský vplyv, Kysuce patrili pod Nitru a možno aj preto sa tam dodnes viac darí nacionalizmu.
.ficoland
Prechádzame pomedzi beskydské priesmyky na Kysuce, ktoré sú rodiskom jedného z nás. Na jednej strane je to pokračovanie toho istého sveta, aký sme videli na Orave. Aj tu sú plné kostoly, aj tu je na slovenské pomery najmenej rozvodov, potratov, aj tu sú mnohodetné rodiny stále normou. A aj tu udrela pred piatimi rokmi kríza, zvýšila sa nezamestnanosť, takže chlapi chodia často za prácou na týždňovky alebo ešte na dlhšie – no Kysučania tým nie sú zvlášť zaskočení, takto to tu fungovalo už oddávna, aj za socializmu, keď sa masovo pracovalo na Ostravsku. November 1989 a strata ekonomických istôt tento región politicky vychýlili až po dnešné dni: na Kysuciach získali Mečiar so Slotom vo voľbách roku 1998, ktoré inde znamenali koniec mečiarizmu, okolo 70 percent, SDK len čosi vyše 10 percent (na Orave malo vtedy SDK vďaka silnému KDH takmer 30 percent). Odvtedy sa veľa nezmenilo, len voličov politicky umierajúceho Mečiara prebral Robert Fico.
To sa prejavilo aj v prezidentských voľbách roku 2009, keď proti sebe stáli Ivan Gašparovič a Iveta Radičová. Na Kysuciach získal Gašparovič už v prvom kole 70 percent. A keď následne SNS a Smer zdvihli protimaďarskú kartu (Radičovú totiž podporovalo SMK), Kysučania sa zmobilizovali k veľkej volebnej účasti a Gašparovič tu rozdrvil Radičovú pomerom 85 ku 15 (zatiaľ čo na Orave získala profesorka sociológie z Bratislavy aspoň tretinu hlasov).
.ľavicoví katolíci
Kysucký ochranár, spisovateľ a lokálpatriot Rudolf Gerát označil pred časom v rozhovore pre náš časopis Kysučanov za ľavicových katolíkov. Korene zrodu tejto mentality treba hľadať v období socializmu, ktoré u miestnych ľudí posilnilo sympatie k silnému štátu. „Bola tu zúfalá sociálna situácia. Stačí si prečítať knihy Petra Jilemnického a Ivana Hálka. To bola krutá skutočnosť. Ja sám som to ešte zažil na začiatku 50. rokov, až potom sa to začalo meniť, keď sa razilo heslo dobehnúť vyspelejšie okresy Slovenska. Prišli dotácie, z ktorých sa financoval rozvoj. Robil to štát, ľudia sa naučili volať hore a začali mať od štátu veľké očakávania,“ vysvetľuje Gerát. Zvláštnosťou Kysúc oproti iným regiónom bolo podľa neho aj to, že tu počas socializmu nedochádzalo k takým okatým pokusom potláčať náboženské prejavy, ako v iných regiónoch. „Len funkcionársky aktív bol trochu pod dohľadom, ale aj tí si našli spôsob. Sobášili sa a krstili deti v iných farnostiach. Bola to taká zhoda okolností, že tí komunistickí funkcionári tu boli tolerantnejší.“
.v druhom kole pôjdeme
S Gerátovou definicíou kysuckého voliča súhlasí aj Peter Glasnák, s ktorým sa stretávame v kaviarni čadčianskeho hotela Tatra. Glasnák je výraznou postavou miestnej verejnej scény. Bol prvým primátorom Čadce po novembri 1989 a na Kysuciach zakladal SNS, z ktorej však neskôr odišiel. Dnes je nezávislým mestským poslancom a prevádzkuje internetovú stránku, na ktorej píše o aktuálnych mestských témach. „Ak sa nejaký politik prezentuje, že je národný, sociálny a ctí si náboženstvo, tak má na Kysuciach veľké šance. Ľudia tu chcú pracovať, ale od štátu očakávajú, že urobí všetko preto, aby im zabezpečil pracovné miesta. Až tak sa nehrnú do podnikania, a nakoniec, každý ani nemôže podnikať. V tomto sú možno miestni ľudia ľavicovejší, ako v iných regiónoch,“ myslí si Glasnák.
Fico má podľa neho stále veľké šance na víťazstvo. Kysuckú nižšiu volebnú účasť v prvom kole si vysvetľuje takzvaným Kukanovým efektom a v druhom kole to vraj určite bude iné. „Volebný obvod Čadca mal najnižšiu volebnú účasť v Žilinskom kraji. Mne aj viacero členov Smeru povedalo, že neboli hlasovať, ale v druhom kole pôjdu. Fico tu má disciplinovaných voličov, ktorí sa určite zmobilizujú,“ tvrdí Glasnák. Ani on v prvom kole nehlasoval, v sobotu sa však k voľbám chystá a svoj hlas dá Robertovi Ficovi. „Dobrí kandidáti boli aj Radoslav Procházka a Milan Kňažko. Keď som si robil na internete test, koho voliť, tak mi dokonca Kňažko vyšiel ako prvá voľba. Kiska ma však neoslovil. Vždy som bol podozrievavý k ľuďom, ktorí podnikali so splátkovými firmami a nebankovkami, ktoré požičiavali peniaze.“ Glasnáka prekvapil aj dobrý výsledok Procházku, ktorý na Kysuciach skončil druhý za Ficom. „Vôbec sem nechodil, nerobil žiadnu kampaň. Možno sa nám rodí podobný politický fenomén ako Fico,“ uzatvára čadčiansky poslanec.
Podobne ako Glasnák nebol v prvom kole voliť ani Vladimír, šesťdesiatročný strojný inžinier z Čadce, ktorý si neželá, aby sme uvádzali jeho priezvisko. „ Mal som rodinné povinnosti, tak som nešiel. V druhom kole však Ficovi svoj hlas určite dám,“ hovorí Vladimír, ktorý je tradičným voličom Smeru. Elektrotechnik Tomáš z Kysuckého Nového Mesta volil v prvom kole zase Radoslava Procházku. „V druhom kole podporím Kisku, nie je to síce celkom moja šálka kávy, ale nechcem, aby bol prezidentom Fico,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie Tomáš, ktorý takisto nechce zverejniť svoje priezvisko.
.bolo tu mŕtvo
V trochu ošarpanej budove mestského úradu v Krásne nad Kysucou úraduje muž, o ktorom sa dá aj bez nadmerného zveličovania povedať, že urobil Ivana Gašparoviča prezidentom. Jozef Grapa totiž po odchode z HZDS a založení HZD pomkol Gašparoviča k tomu, aby kandidoval za prezidenta, a potom bol dvakrát šéfom jeho volebného štábu. Dnes je primátorom tohto sedemtisícového kysuckého mestečka a župným poslancom. O post primátora sa uchádzal aj s podporou Smeru. V Krásne nad Kysucou získal Robert Fico v prvom kole volieb „iba“ 48 percent hlasov. Druhý bol Radoslav Procházka s vyše 20 percentami a za ním sa s miernym odstupom umiestnil Andrej Kiska.
Grapa nás vo svojom úrade privíta so žoviálnosťou starého politického harcovníka a od začiatku hovorí otvorene. Podľa neho Smer pred prvým kolom volieb do kampane nedostatočne zapojil regionálne štruktúry. „Ani veľký politik nemôže len tak automaticky získať 50 percent. Sám osebe dokáže spraviť možno tých 40 percent, ale zvyšok musí priniesť regionálna pavučina. Miestni straníci musia ísť do každej obce, zorganizovať míting, dodať tam nejakého poslanca, motivovať ľudí. Teraz však bolo mŕtvo,“ hovorí Grapa. Podľa neho sa miestne štruktúry Smeru nechali uspať rokmi volebných víťazstiev a príliš podľahli dojmu, že predseda to zvládne sám. V posledných dňoch sa vraj už bunky Ficovej strany začínajú aktivizovať, zasadajú a rozdeľujú si úlohy, takže v zostávajúcom čase do volieb sa dá očakávať burcovanie voličov. Grapa si však nie je istý, či už nie je prineskoro, tvrdí, že táto práca mala fungovať už dva-tri mesiace. Samozrejme, nevyhnutná je aj intenzívna antikampaň a na znechutenie voličov protivníka. Pred piatimi rokmi sa tímu Ivana Gašparoviča podarila, zaúradovala takzvaná maďarská karta. „Áno, vtedy tu bol pocit ohrozenia,“ spomína s úsmevom Grapa. Ale teraz, čo má byť tým ohrozením teraz? Scientológia? Grapa krčí ramenami, zdá sa mu, že jasná mobilizačná téma chýba.
Ďalší dôvod horšieho Ficovho výsledku vidí Grapa v tom, že sa samotnému premiérovi nepodarilo dostatočne vysvetliť odchod z premiérskeho postu na Hrad. „Najmä starší ľudia vnímajú Fica ako ochrancu. Teraz sa sám stretávam s otázkami ľudí, či majú ísť voliť, veď potom Fico odíde a prezident toho veľa nezmôže. Ľudia vnímajú prezidenta ako otca, ktorý pohladí, niečo pekné porozpráva, ale vedia, že reálny výkon je inde. To sa potom ťažko mobilizuje,“ vysvetľuje primátor. Aj on hovorí, že osobne pozná Ficových voličov, ktorí si povedali, že stačí, ak pôjdu hlasovať v druhom kole. Netrúfa si však odhadnúť, či to bude stačiť na to, aby Fico vyhral. „Presnejšie povedané, som si istý, že účasť na Kysuciach bude v druhom kole vyššia a Robert Fico tu s prehľadom zvíťazí. Celoslovensky však vidím jeho šance 50 ku 50,“ odhaduje Grapa.
Ak teda v súvislosti s druhým kolom prezidentských volieb bude v prípade Oravy najnapínavejšie, ku komu sa priklonia voliči Radoslava Procházku, na Kysuciach pôjde najmä o to, či sa Ficovej strane podarí zmobilizovať svojich verných voličov z parlamentných volieb.
Nakoniec, toto všetko nie je v stávke len na Orave a na Kysuciach. Práve od rozhodovania týchto dvoch voličských skupín, ktoré sa v oboch regiónoch dajú skúmať vo svojej najčistejšej podobe, bude závisieť aj celkový výsledok našich prezidentských volieb. Aj tu sa rozhodne, či sa Robert Fico dokáže vo finiši vyhnúť svojej najväčšej politickej porážke.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.