.situáciu na slovenskej politickej scéne stále sleduješ, hoci s odstupom. Skúsme, aký veľký je ten odstup. Pamätáš si všetkých slovenských prezidentov?
Samozrejme. Mám ich vymenovať?
.prvý?
Tomáš G. Masaryk. Po rozdelení Československa Michal Kováč.
.čo sa ti spája s týmto menom?
Nudný bankový úradník bez charizmy, ktorý sa stal hrdinom proti svojej vôli. Ale keď bol nútený konať, tak svoju rolu zohral tak, ako mu sily stačili.
.rudolf Schuster?
Navždy spojený so zápasom s anakondou. Dokázal si funkciu užiť vo východoeurópskom grófskom štýle.
.vieš, ako sa stal prezidentom?
Dal si to ako podmienku, aby jeho strana SOP, strana jedného muža, vstúpila do vládnej koalície.
.má za sebou nejaký politický čin?
Je to karpatský Nemec. A je to človek, ktorý Maďarom a slovenským Rómom dal najavo, že chce byť aj ich prezidentom. Ambícia byť prezidentom celého Slovenska sa mi páčila. Do akej miery sa mu to podarilo, je druhá vec. Niektoré jeho sklony k ľudovosti boli viac zábavné.
.ako sa stal prezidentom Ivan Gašparovič?
Keď už koalícia vybrala takého slabého kandidáta, ako bol Eduard Kukan, ostala voľba medzi Gašparovičom a Mečiarom. Vtedy som napísal, že nevieme, či pán Gašparovič je polepšený biblický lotor z kríža, alebo stále iba lotor. Ale keby som si musel vybrať medzi Mečiarom a Gašparovičom, vyberám Gašparoviča.
.nejaký Gašparovičov čin?
Má rád Slovan, však?
.a nejaký politický čin?
Len negatívne. To prvé obdobie si len užíval, prekvapený tým, že mu to vyšlo. A v druhom období je spojený s pokusom o expanziu prezidentskej moci. Aj keď neviem, či to nazvať expanziou, lebo nebola systematická, bolo to skôr ad hoc rozhodovanie. A bohužiaľ, ešte je tu jeho nešťastné obsadzovanie Ústavného súdu. Ale nechce sa mi hovoriť o pani Macejkovej.
.vy ste za ten čas mali dvoch prezidentov – Havla a Klausa. Napriek rôznym výhradám voči nim držali istú úroveň diskusie. Ako sa vnímali z Česka slovenskí prezidenti?
Nijako. Poznáte ten vtip? Príde Pražák do Brna a Brňák mu hovorí: Vieš, čo sa tu hovorí o vás Prážákoch? Že ste nafúkaní, arogantní hajzli. A Pražák sa opýta: Vieš, čo sa hovorí o vás Brňákoch v Prahe? Nič.
.boli slovenskí prezidenti takí nezaujímaví, alebo je to nezáujem o slovenskú politiku ako takú?
Samozrejme, je tu istá česká indolencia či ignorancia.
.bol nejaký slovenský politik, ktorý Čechov vzrušoval? Samozrejme, okrem Mečiara.
Nepochybne tu vzbudzovali záujem zmeny, ktorá robila druhá vláda Mikuláša Dzurindu a ktoré boli možno neprávom personifikované s Dzurindom. Možno si ešte niektorí všimli Ivana Mikloša a Rudolfa Zajaca. Ale to je dosť, to úplne stačí.
.robert Fico nie je zaujímavý?
Mňa zatiaľ ničím zaujímavým neoslovil, v jeho prípade neviem u seba vyvolať to vzrušenie a záujem. Vidím, že vie kumulovať moc, ale neviem, na čo ju chce využiť.
.je v Česku Fico vôbec nejako vnímaný?
Vníma sa, že vie kumulovať moc, zostaviť jednofarebnú vládu, ale o konkrétnom obsahu prenikajú skôr útržkovité informácie, ktoré sa používajú účelovo, ako sa komu hodí. Kto chce povedať, že sa dá zrušiť druhý pilier penzijnej reformy, tak povie, že Fico to urobil takto. Sociálni demokrati ho využívajú naozaj veľmi účelovo.
.tento človek na vrchole popularity, moci, ešte v plnej sile, sa rozhodol, že ide kandidovať za prezidenta, čo je oveľa slabšia mocenská funkcia. Ako sa to javí zvonka?
Túto otázku si tu nikto nekladie. Rozmýšľam. Dobre, zdá sa mi, že po dlhom hľadaní zistil, že nenachádza vhodného kandidáta vo svojej strane, ktorému by dôveroval tak ako sebe, tak zveril funkciu prezidenta sám sebe – s tým, že to nepovažuje za ukončenie svojej kariéry. Ale túto otázku si kládli asi aj jeho voliči, pretože dodnes nepochopili, prečo to vlastne robí.
.vnímal si kandidátov v prvom kole prezidentskej kampane?
Samozrejme. Potvrdzujú, že ani my Česi, ani vy Slováci ešte nemáme ujasnené, čo má byť vlastne prezident zač. Či to má byť dobrý anjel, alebo je to najsilnejší politik v krajine, alebo je to strážca pravidiel a Ústavy, alebo je to človek, ktorý je reprezentatívny a má silný osobný príbeh. Ako hovoria Američania: Somebody who looks presidential. To som opísal štyroch hlavných kandidátov.
.konkrétnejšie: Milan Kňažko?
Sledoval som ho v zábavnej šou Jana Krausa. A to bol problém: bol zábavný šoumen. Sledoval som ho síce so záujmom, občas som sa aj pousmial, ale nevidel som tam vôbec žiadnu predstavu o prezidentstve, hoci som presvedčený, že človek s takýmto príbehom by ho vedel naplniť.
.radoslav Procházka.
Toho by som volil ja.
.vyzerá prezidentsky?
Možno nie, ale je to človek, ktorý sa najviac zhoduje s mojou predstavou o tom, čo by malo byť obsahom prezidentskej funkcie. Prezident je nočný strážnik, ktorý sa prebúdza, keď je nejaké nebezpečenstvo, ale inak nemá vstupovať do bezprostredného diania. Ale v takej krajine, ako Slovensko, kde je všetko sústredené do jedného bodu – je tu jednokomorový parlament a veľmi silná vláda – treba ústrednú moc niečím balansovať. V tomto smere rozumiem úlohe prezidenta tak, aby to vyvažoval. Na to mal Procházka predpoklady. A že je arogantný či ctibažný? Tak to chodí. Ale poviem to aj inak: nech by z opozičných kandidátov vyhral ktokoľvek, čaká ho veľmi nepríjemný, tvrdý súboj s premiérom, ktorý si bude pamätať porážku, lebo je to preňho strata reputácie. Premiér schvaľuje rozpočet prezidentovi, čo je veľmi konfliktné a má stále pod kontrolou väčšinu Národnej rady SR. Čiže potrebuje silného protihráča, ktorý sa nebojí a vie, ako má svoje právomoci využiť. Na to je vhodný človek, ktorý je zorientovaný v rôznych zákutiach Ústavy, vie premýšľať a zároveň je trochu vytrénovaný v politike, aby vedel na ťahy reagovať protiťahmi premyslenými niekoľko krokov dopredu.
.andrej Kiska.
Mám s ním istý problém. Nepochybne pôsobí úprimným a ľudským dojmom, rozumiem tomu, prečo je populárny. Aj z jeho vystúpení sa mi zdá, že je to nezáludný človek. Ale zveril by som mu tú funkciu? Samozrejme, teraz už áno. Lebo argument, ktorý používa opozícia, že u Fica je už príliš veľa moci, je naozaj pravdivý.
.robert Fico.
Keď sledujem jeho kariéru, vidím, že vie kumulovať obrovskú moc. Ale to je len cesta, to nie je cieľ. A čo je ten účel, na ktorý bude tú moc používať? Som pritom rád, že nemá nejakú agendu kultúrnej premeny Slovenska, možno by sa mi tým Slovensko veľmi vzdialilo. Ale kde je jeho vodcovstvo? Kde je jeho starosť o to, čo bude s tou krajinou? Aký chce nechať odkaz do histórie? Vôbec neviem.
.už máme len dvoch kandidátov. Keby si bol voličom na Slovensku, čo by si urobil?
Išiel by som voliť a volil by som Andreja Kisku.
.aby Fico nemal príliš veľa moci?
Áno. Hlavne preto. Lebo keď si vezmem jeho dvanásťbodový program – atraktívne školy, pacient na prvom mieste a podobne, ani nemusím detailne poznať slovenskú Ústavu, aby som sa pousmial: čo s tým má prezident?
.na tie veci môže z autority hlavy štátu nahlas apelovať.
Áno, môže apelovať. Veľa šťastia. (Úsmev.)
.ako to dopadne? Máš nejaký odhad?
Váš kolega Martin Hanus tvrdí, že to má Kiska vyhrané. Ale ja som si tým nie istý. Vidím, že Kiska má aktivizačný potenciál, lebo mnohí voliči sú ochotní prísť voliť akéhokoľvek Nefica. Tomu rozumiem, to by mohlo zafungovať a túto dynamiku sprostredkovane cítim aj zo slovenských médií. Premiér je zatiaľ bezradný, stráca pôdu pod nohami. Musí si vybrať svoje bojisko, ale nevie aké. Na druhej strane premiér naozaj vie robiť voľby, je vytrénovaný, skúsený aj v negatívnych kampaniach, je dobrý rečník. Argument, či zveríte lietadlo chlapíkovi, ktorý ešte nikdy nič neriadil, alebo pilotovi, ktorý má nalietané tisícky hodín, je tiež validný. Ale zdá sa, že voliči Smeru nerozumejú, prečo ho majú voliť, keď je premiérom. A musí nájsť naozaj silný argument.
.veľa vecí sa dá natrénovať a Kiska už prvé skúsenosti s tvrdými debatami má. Už minimálne vie, čo môže čakať.
Ale zdá sa mi, že zle znáša to, čo politika, žiaľ, prináša.
.fico je však po dlhom čase v defenzíve. Je to tak aj z tvojho pohľadu?
Áno, toto je očividné.
.v prvom kole utrpeli tradiční politici, napríklad Ján Čarnogurský, hrozný debakel.
Dostať štvrtinu hlasov pani Mezenskej – to je silný výprask. Ale špeciálne v čase po Kryme by som ani ja člena Valdajského klubu nevolil. Aj keby to bol hneď otec samostatného Slovenska.
.vieš si jeho výroky o Kryme vysvetliť?
Po šesťdesiatpäťke už ľudí neprevychovávam. Majú svoju predstavu a majú čoraz väčší problém od nej odstúpiť, stávajú sa rigidnejšími. Ale bol by to veľký čin, keby Ján Čarnogurský ku Krymu povedal: Tak toto už nie, dosť. Vladimír Putin bol človek, ktorému som veril, ale týmto u mňa skončil. To by bol čin! Ale toho už nie je schopný.
.prepad kandidáta troch strán Hrušovského hovorí o čom?
Ten ma za celý čas ničím neoslovil. Okrem reči, ktorú predniesol v parlamente pri desiatom výročí vzniku Slovenskej republiky – a ktorú mu napísal niekto iný. Podpora, ktorú mal od politických strán, bola tiež vlažná. Nebolo v tom srdce.
.slovensko zrejme asi nie je až také konzervatívne, keďže ústavný dodatok o rodine, ktorý mal byť trhák, nepomohol ani Ficovi, ani Hrušovskému.
Vo chvíli, keď sa k tomu prihlásili všetci okrem Kňažka, to už nemohlo pomôcť nikomu.
.povedalo ti Slovensko prvým kolom niečo o sebe?
To, že má celkom dobrý vkus. A keďže časť mojej duše je slovenská, som rád, že moje Slovensko vyprodukovalo prinajmenšom štyroch solídnych kandidátov, medzi ktorými sa dalo vyberať.
.voľby ukázali aj to, že prichádza iná, nová generácia. Česko si už túto výmenu prešlo?
Sme predsa invalidní súrodenci. Musel som sa priateľsky pousmiať nad analýzami, ktoré robí združenie Kohovolit.eu a ktoré ukazovali, ako sa prelievali voliči. Sú to dôveryhodné analýzy od Kamila Gregora. To, čo ma pobavilo, je, že keď sme pátrali, kde sa vzali voliči ANO 2011, tak prišli odvšadiaľ, zišli sa z rôznych strán. A keď sa pozriete na zloženie voličov Andreja Kisku podľa analýzy toho istého Gregora, tak sú z liberálov, z KDH, z SaS, zo Smeru. Veľmi pestrá zmeska, zatiaľ čo Fico oslovil iba voličov Smeru. Procházka oslovil voličov KDH, ale aj výraznú časť voličov, ktorí hlasovali za Smer. A v tom je tá podobnosť – pri vnímanej kríze tradičných strán sa môže vynoriť politik odinakiaľ, ktorý má dostatočné zázemie, aby spravil jednorazovú kampaň alebo má na dlhodobejšie budovanie strany, a môže prevziať prelietavých voličov. V tomto je veľká podobnosť medzi nami.
.nová generácia nastupujúcich politikov, na Slovensku najmä Lipšic a teraz Procházka, sa ti javí ako?
Budem zdržanlivý, lebo by som ich musel viac pozorovať pri práci. Dvakrát som robil rozhovor s Lipšicom a k nemu je pomerne ťažké preniknúť. Má hrubú šupku, ktorou si chráni to, čo v ňom je. Takže tie rozhovory boli veľmi kožené a nepodarili sa. S Radom Procházkom sme si písali, ale nikdy sme sa nestretli tvárou v tvár. Takže neviem úplne presne, čo je on zač.
.v Česku aj na Slovensku sa objavili vo vrcholnej politike dvaja podnikatelia. Vieš týmto ľuďom dôverovať, keď sa rozhodli prestúpiť z biznisu do verejnej služby?
Volali sme po tom vy aj my v novinách. Vždy sme chceli, aby vstúpili do politiky ľudia, ktorí zbohatli, sú hmotne nezávislí a v tomto zmysle chránení proti pokušeniu lacného úplatku. Môžu tiež vytvoriť nejaké ohnisko, ktoré je chránené od tradičných centier moci. To nie je zlá vec. Obidvaja sú vo veku, keď aj miliardár cíti svoju smrteľnosť a začína rozmýšľať, čo po ňom ostane. Ich rozhodnutie ísť do verejného života mi nepripadá zavrhnutiahodné. Nikto sa nepýta, či máme dôverovať napríklad lekárom v politike, hoci sú to často oveľa nekvalifikovanejší ľudia. Takže prečo nie? Podnikateľ tohto typu je prinajmenšom človek, ktorý preukázal schopnosť riadiť veľké financie a veľkú spoločnosť. To ho môže kvalifikovať do istej miery aj na riadenie veľkého úradu. Ale... Andrej Babiš sa ocitol v monumentálnom konflikte záujmov na ministerstve financií. Toto však nie je prípad Andreja Kisku, ktorý vníma prezidentský úrad skôr ako predĺženie Dobrého anjela.
.my sme tu mali mečiarizmus, potom obdobie dôležitých reforiem. Dnešné Slovensko je podľa teba o čom?
Ja stále čakám, na čo využije Robert Fico obrovskú moc, ktorú zhromaždil. A čakám márne.
.a jeho kritici?
Slovenská pravica prechádzala takým drobením a štiepením na prvočinitele a základné činitele, že to môžeme nazvať obdobím popola, ktorým musí každý v živote prejsť. Aj v kolektívnom živote politických strán taký čas prichádza. A buď potom z toho popola znovu vzlietneš, alebo sa ti to nepodarí a v prach sa obrátiš.
.percentá pre Procházku – vidíš v tom nejaké znaky vstávania z popola?
Áno, nepochybne, no priame prezidentské voľby je one-man-show. Tam sa dá zhromaždiť pozitívny náboj do jedného okamihu. Karel Schwarzenberg sa doteraz potýka s tým, ako má naložiť s očakávaniami, ktoré boli doňho vložené. Viac ako dva milióny hlasov v prezidentskej voľbe, to je už veľká časť populácie, ktorá si priala, aby bol prezidentom. Mal by s tým niečo robiť, no on úplne nevie čo. Je trochu bezradný, v aký čin by sa to očakávanie malo zmeniť.
.to sa môže stať aj Procházkovi?
Len to, že sa vám podarí v jednom momente zhromaždiť masu ľudí, neznamená, že za vami budú stáť vždy. Procházka zostáva stále len tou alfou, nie je tam vidieť beta, gama, delta...
.vy máte prezidenta Zemana, my budeme mať Fica alebo Kisku. Kto bude mať lepšieho prezidenta?
(Dlhé ticho.) Rozdelím si to: Fico – Zeman. Paradoxne, lepšieho prezidenta bude mať asi Slovensko. Aj Fico, aj Zeman sú pomstychtiví ľudia, ale Miloš Zeman predsa len žije dlhšie a pamätá si dlhšie obdobie, a to trochu komplikuje politickú prevádzku, keďže o mnohých ľuďoch hovorí, že sú krysy alebo zradcovia. Zeman dostal trochu lekciu, keď sa mu nepodarila v roku 2013 expanzia, ktorú plánoval, takže teraz je trochu v škatuli. Môže z nej zase vyliezť, ale zatiaľ sa podarilo natlačiť džina do fľaše. V tomto zmysle by Robert Fico nekomplikoval vládnutie, pretože ho chce jemne manažovať a je rešpektovaný ako autorita.
.a kombinácia Kiska – Zeman?
Rád by som povedal, že na tom bude Slovensko tiež lepšie. Ale až keď si bude pán Kiska ohmatávať výkon moci, až potom sa uvidí, či jeho snaha a dobrá vôľa prinesú viac úžitku.
.a pritom hovoríš, že by si ho v druhom kole volil.
Áno, volil. Naozaj kľúčová otázka dnešného Slovenska je justícia a jej preobsadenie – a to je doména prezidenta. Chápu to kandidáti? Čo sa týka Kisku, potrebujem ho vidieť v nejakej konfliktnej situácii.
.od Novembra prešlo takmer 25 rokov, zažili sme divergentné pohyby našich krajín aj tie opačné. Dnes je to ako?
Stále sme prepojení ako manželia po rozvode. Je pozoruhodné, ako sa v tých dvoch spoločnostiach dejú podobné trendy. Akoby sme boli jednovaječné dvojčatá. Podnikatelia v politike, odchod starších politikov, úpadok tradičných strán, dokonca niekedy na seba reagujeme – čo chýba u nás, objaví sa u vás a naopak.
.u nás rezonovala téma tradičnej rodiny. V Česku by toto asi nebola silná téma kampane.
Na druhej strane: presadeniu homosexuálnych registrovaných partnerstiev v Česku predchádzala dlhodobá diskusia, lebo to nie je to triviálna otázka. Mňa veľmi nezaujíma nejaký ústavný dodatok o tradičnej rodine, to je skôr smiešne. Ale Francis Fukuyama v knižke Veľký rozvrat píše, že štatisticky najbezpečnejším prostredím pre dieťa je jeho biologická rodina. Tvorcovia politík majú rozmýšľať nad tým, čo urobiť, aby ľudia vstupovali do manželstva a vydržali tam čo najdlhšie. Hoci je to niekedy veľmi ťažké. Toto je zaujímavá otázka a na ňu by som rád počul odpoveď. My Slováci aj Česi stále spájame šťastie výrazne so založením rodiny, ktorá bude fungovať. Sú národy, ktoré to spájajú najmä s kariérou či s materiálnym úspechom. Svojim americkým študentom občas hovorím, aby sa pozreli na mapu religiozity – podľa nej by Česi mali byť ako Švédi, napríklad v počte nemanželských detí. Ale nie sme ako Švédi. Z nejakého dôvodu sú Česi stále prorodinní. Stále je tu snaha ten zväzok mať, pretože to človeka robí šťastným.
.čo je v tvojich očiach hlavná prednosť dnešného Slovenska?
To, že je malé. Vďaka tomu možno veľa zmien presadiť relatívne rýchlo, pretože aj počty protivníkov sú malé. Prečo sa Čechom nepodarili niektoré veľké reformy? Pretože v Česku je spoločnosť komplikovanejšia, štruktúrovanejšia, sú zorganizované profesné skupiny, je tu širšia verejná debata, je tu viac médií. Slovensko je malé kyvadlo, ktoré rýchlo kmitá.
.hlavná slabina Slovenska?
Žijeme v dramatickej dobe a jediné, čo vás zaujíma, sú prezidentské voľby. Je to charakteristické, ste zahľadení do seba. Českí politici boli schopní – čo sa týka anexie Krymu a Ukrajiny – dávať hlasitejšie stanoviská, cestovali tam, boli ich viac vidieť, cítili viac zodpovednosť.
.hlavná prednosť súčasného Česka?
Peroutka napísal, že Česko má sklon ku koaličnému vládnutiu. Nikomu z ľudí v koalícii by som jednotlivo neveril, ale keď sú spolu a navzájom sa kontrolujú, tak to môže fungovať. Česi celkom radi diverzifikujú moc a dokážu celkom dobre nastaviť rovnováhy a balansy. Preto máme dvojkomorový parlament a pomerne silný Ústavný súd, ktorý je zaujímavo obsadzovaný. Česko je pomalšie, ale má lepšie poistky proti zneužitiu a koncentrácii moci.
.najväčšia slabina Česka?
Stratilo ambíciu. Všetci sa s tým od vstupu do EÚ trápime. Príliš skoro sa nám splnili sny. Dnes nemáme sen. Ani vy. No trošku si myslím, že tí vaši mladí chlapci niečo také prinesú. Chcel by som napríklad Procházku počúvať viac, zdá sa mi, že sa tam rodí niečo ako slovenský sen. U nás to dnes nie je.
Tomáš Němeček (1973)/
Vyštudoval žurnalistiku a právo na Karlovej univerzite. Pracoval ako redaktor časopisu Mladý svět, neskôr prešiel do týždenníka Respekt, ktorý v rokoch 2003 – 2005 viedol. Bol tiež šéfkomentátorom Hospodářských novín, odkiaľ prešiel do Lidových novín, kde viedol rubriku Právo a justice. Po tom, čo noviny získal Andrej Babiš, z LN odišiel. Od roku 2013 pracuje ako právnik v Psychiatrickej nemocnici v pražských Bohniciach. Je držiteľom Ceny Ferdinanda Peroutku. S manželkou má tri dcéry.
Samozrejme. Mám ich vymenovať?
.prvý?
Tomáš G. Masaryk. Po rozdelení Československa Michal Kováč.
.čo sa ti spája s týmto menom?
Nudný bankový úradník bez charizmy, ktorý sa stal hrdinom proti svojej vôli. Ale keď bol nútený konať, tak svoju rolu zohral tak, ako mu sily stačili.
.rudolf Schuster?
Navždy spojený so zápasom s anakondou. Dokázal si funkciu užiť vo východoeurópskom grófskom štýle.
.vieš, ako sa stal prezidentom?
Dal si to ako podmienku, aby jeho strana SOP, strana jedného muža, vstúpila do vládnej koalície.
.má za sebou nejaký politický čin?
Je to karpatský Nemec. A je to človek, ktorý Maďarom a slovenským Rómom dal najavo, že chce byť aj ich prezidentom. Ambícia byť prezidentom celého Slovenska sa mi páčila. Do akej miery sa mu to podarilo, je druhá vec. Niektoré jeho sklony k ľudovosti boli viac zábavné.
.ako sa stal prezidentom Ivan Gašparovič?
Keď už koalícia vybrala takého slabého kandidáta, ako bol Eduard Kukan, ostala voľba medzi Gašparovičom a Mečiarom. Vtedy som napísal, že nevieme, či pán Gašparovič je polepšený biblický lotor z kríža, alebo stále iba lotor. Ale keby som si musel vybrať medzi Mečiarom a Gašparovičom, vyberám Gašparoviča.
.nejaký Gašparovičov čin?
Má rád Slovan, však?
.a nejaký politický čin?
Len negatívne. To prvé obdobie si len užíval, prekvapený tým, že mu to vyšlo. A v druhom období je spojený s pokusom o expanziu prezidentskej moci. Aj keď neviem, či to nazvať expanziou, lebo nebola systematická, bolo to skôr ad hoc rozhodovanie. A bohužiaľ, ešte je tu jeho nešťastné obsadzovanie Ústavného súdu. Ale nechce sa mi hovoriť o pani Macejkovej.
.vy ste za ten čas mali dvoch prezidentov – Havla a Klausa. Napriek rôznym výhradám voči nim držali istú úroveň diskusie. Ako sa vnímali z Česka slovenskí prezidenti?
Nijako. Poznáte ten vtip? Príde Pražák do Brna a Brňák mu hovorí: Vieš, čo sa tu hovorí o vás Prážákoch? Že ste nafúkaní, arogantní hajzli. A Pražák sa opýta: Vieš, čo sa hovorí o vás Brňákoch v Prahe? Nič.
.boli slovenskí prezidenti takí nezaujímaví, alebo je to nezáujem o slovenskú politiku ako takú?
Samozrejme, je tu istá česká indolencia či ignorancia.
.bol nejaký slovenský politik, ktorý Čechov vzrušoval? Samozrejme, okrem Mečiara.
Nepochybne tu vzbudzovali záujem zmeny, ktorá robila druhá vláda Mikuláša Dzurindu a ktoré boli možno neprávom personifikované s Dzurindom. Možno si ešte niektorí všimli Ivana Mikloša a Rudolfa Zajaca. Ale to je dosť, to úplne stačí.
.robert Fico nie je zaujímavý?
Mňa zatiaľ ničím zaujímavým neoslovil, v jeho prípade neviem u seba vyvolať to vzrušenie a záujem. Vidím, že vie kumulovať moc, ale neviem, na čo ju chce využiť.
.je v Česku Fico vôbec nejako vnímaný?
Vníma sa, že vie kumulovať moc, zostaviť jednofarebnú vládu, ale o konkrétnom obsahu prenikajú skôr útržkovité informácie, ktoré sa používajú účelovo, ako sa komu hodí. Kto chce povedať, že sa dá zrušiť druhý pilier penzijnej reformy, tak povie, že Fico to urobil takto. Sociálni demokrati ho využívajú naozaj veľmi účelovo.
.tento človek na vrchole popularity, moci, ešte v plnej sile, sa rozhodol, že ide kandidovať za prezidenta, čo je oveľa slabšia mocenská funkcia. Ako sa to javí zvonka?
Túto otázku si tu nikto nekladie. Rozmýšľam. Dobre, zdá sa mi, že po dlhom hľadaní zistil, že nenachádza vhodného kandidáta vo svojej strane, ktorému by dôveroval tak ako sebe, tak zveril funkciu prezidenta sám sebe – s tým, že to nepovažuje za ukončenie svojej kariéry. Ale túto otázku si kládli asi aj jeho voliči, pretože dodnes nepochopili, prečo to vlastne robí.
.vnímal si kandidátov v prvom kole prezidentskej kampane?
Samozrejme. Potvrdzujú, že ani my Česi, ani vy Slováci ešte nemáme ujasnené, čo má byť vlastne prezident zač. Či to má byť dobrý anjel, alebo je to najsilnejší politik v krajine, alebo je to strážca pravidiel a Ústavy, alebo je to človek, ktorý je reprezentatívny a má silný osobný príbeh. Ako hovoria Američania: Somebody who looks presidential. To som opísal štyroch hlavných kandidátov.
.konkrétnejšie: Milan Kňažko?
Sledoval som ho v zábavnej šou Jana Krausa. A to bol problém: bol zábavný šoumen. Sledoval som ho síce so záujmom, občas som sa aj pousmial, ale nevidel som tam vôbec žiadnu predstavu o prezidentstve, hoci som presvedčený, že človek s takýmto príbehom by ho vedel naplniť.
.radoslav Procházka.
Toho by som volil ja.
.vyzerá prezidentsky?
Možno nie, ale je to človek, ktorý sa najviac zhoduje s mojou predstavou o tom, čo by malo byť obsahom prezidentskej funkcie. Prezident je nočný strážnik, ktorý sa prebúdza, keď je nejaké nebezpečenstvo, ale inak nemá vstupovať do bezprostredného diania. Ale v takej krajine, ako Slovensko, kde je všetko sústredené do jedného bodu – je tu jednokomorový parlament a veľmi silná vláda – treba ústrednú moc niečím balansovať. V tomto smere rozumiem úlohe prezidenta tak, aby to vyvažoval. Na to mal Procházka predpoklady. A že je arogantný či ctibažný? Tak to chodí. Ale poviem to aj inak: nech by z opozičných kandidátov vyhral ktokoľvek, čaká ho veľmi nepríjemný, tvrdý súboj s premiérom, ktorý si bude pamätať porážku, lebo je to preňho strata reputácie. Premiér schvaľuje rozpočet prezidentovi, čo je veľmi konfliktné a má stále pod kontrolou väčšinu Národnej rady SR. Čiže potrebuje silného protihráča, ktorý sa nebojí a vie, ako má svoje právomoci využiť. Na to je vhodný človek, ktorý je zorientovaný v rôznych zákutiach Ústavy, vie premýšľať a zároveň je trochu vytrénovaný v politike, aby vedel na ťahy reagovať protiťahmi premyslenými niekoľko krokov dopredu.
.andrej Kiska.
Mám s ním istý problém. Nepochybne pôsobí úprimným a ľudským dojmom, rozumiem tomu, prečo je populárny. Aj z jeho vystúpení sa mi zdá, že je to nezáludný človek. Ale zveril by som mu tú funkciu? Samozrejme, teraz už áno. Lebo argument, ktorý používa opozícia, že u Fica je už príliš veľa moci, je naozaj pravdivý.
.robert Fico.
Keď sledujem jeho kariéru, vidím, že vie kumulovať obrovskú moc. Ale to je len cesta, to nie je cieľ. A čo je ten účel, na ktorý bude tú moc používať? Som pritom rád, že nemá nejakú agendu kultúrnej premeny Slovenska, možno by sa mi tým Slovensko veľmi vzdialilo. Ale kde je jeho vodcovstvo? Kde je jeho starosť o to, čo bude s tou krajinou? Aký chce nechať odkaz do histórie? Vôbec neviem.
.už máme len dvoch kandidátov. Keby si bol voličom na Slovensku, čo by si urobil?
Išiel by som voliť a volil by som Andreja Kisku.
.aby Fico nemal príliš veľa moci?
Áno. Hlavne preto. Lebo keď si vezmem jeho dvanásťbodový program – atraktívne školy, pacient na prvom mieste a podobne, ani nemusím detailne poznať slovenskú Ústavu, aby som sa pousmial: čo s tým má prezident?
.na tie veci môže z autority hlavy štátu nahlas apelovať.
Áno, môže apelovať. Veľa šťastia. (Úsmev.)
.ako to dopadne? Máš nejaký odhad?
Váš kolega Martin Hanus tvrdí, že to má Kiska vyhrané. Ale ja som si tým nie istý. Vidím, že Kiska má aktivizačný potenciál, lebo mnohí voliči sú ochotní prísť voliť akéhokoľvek Nefica. Tomu rozumiem, to by mohlo zafungovať a túto dynamiku sprostredkovane cítim aj zo slovenských médií. Premiér je zatiaľ bezradný, stráca pôdu pod nohami. Musí si vybrať svoje bojisko, ale nevie aké. Na druhej strane premiér naozaj vie robiť voľby, je vytrénovaný, skúsený aj v negatívnych kampaniach, je dobrý rečník. Argument, či zveríte lietadlo chlapíkovi, ktorý ešte nikdy nič neriadil, alebo pilotovi, ktorý má nalietané tisícky hodín, je tiež validný. Ale zdá sa, že voliči Smeru nerozumejú, prečo ho majú voliť, keď je premiérom. A musí nájsť naozaj silný argument.
.veľa vecí sa dá natrénovať a Kiska už prvé skúsenosti s tvrdými debatami má. Už minimálne vie, čo môže čakať.
Ale zdá sa mi, že zle znáša to, čo politika, žiaľ, prináša.
.fico je však po dlhom čase v defenzíve. Je to tak aj z tvojho pohľadu?
Áno, toto je očividné.
.v prvom kole utrpeli tradiční politici, napríklad Ján Čarnogurský, hrozný debakel.
Dostať štvrtinu hlasov pani Mezenskej – to je silný výprask. Ale špeciálne v čase po Kryme by som ani ja člena Valdajského klubu nevolil. Aj keby to bol hneď otec samostatného Slovenska.
.vieš si jeho výroky o Kryme vysvetliť?
Po šesťdesiatpäťke už ľudí neprevychovávam. Majú svoju predstavu a majú čoraz väčší problém od nej odstúpiť, stávajú sa rigidnejšími. Ale bol by to veľký čin, keby Ján Čarnogurský ku Krymu povedal: Tak toto už nie, dosť. Vladimír Putin bol človek, ktorému som veril, ale týmto u mňa skončil. To by bol čin! Ale toho už nie je schopný.
.prepad kandidáta troch strán Hrušovského hovorí o čom?
Ten ma za celý čas ničím neoslovil. Okrem reči, ktorú predniesol v parlamente pri desiatom výročí vzniku Slovenskej republiky – a ktorú mu napísal niekto iný. Podpora, ktorú mal od politických strán, bola tiež vlažná. Nebolo v tom srdce.
.slovensko zrejme asi nie je až také konzervatívne, keďže ústavný dodatok o rodine, ktorý mal byť trhák, nepomohol ani Ficovi, ani Hrušovskému.
Vo chvíli, keď sa k tomu prihlásili všetci okrem Kňažka, to už nemohlo pomôcť nikomu.
.povedalo ti Slovensko prvým kolom niečo o sebe?
To, že má celkom dobrý vkus. A keďže časť mojej duše je slovenská, som rád, že moje Slovensko vyprodukovalo prinajmenšom štyroch solídnych kandidátov, medzi ktorými sa dalo vyberať.
.voľby ukázali aj to, že prichádza iná, nová generácia. Česko si už túto výmenu prešlo?
Sme predsa invalidní súrodenci. Musel som sa priateľsky pousmiať nad analýzami, ktoré robí združenie Kohovolit.eu a ktoré ukazovali, ako sa prelievali voliči. Sú to dôveryhodné analýzy od Kamila Gregora. To, čo ma pobavilo, je, že keď sme pátrali, kde sa vzali voliči ANO 2011, tak prišli odvšadiaľ, zišli sa z rôznych strán. A keď sa pozriete na zloženie voličov Andreja Kisku podľa analýzy toho istého Gregora, tak sú z liberálov, z KDH, z SaS, zo Smeru. Veľmi pestrá zmeska, zatiaľ čo Fico oslovil iba voličov Smeru. Procházka oslovil voličov KDH, ale aj výraznú časť voličov, ktorí hlasovali za Smer. A v tom je tá podobnosť – pri vnímanej kríze tradičných strán sa môže vynoriť politik odinakiaľ, ktorý má dostatočné zázemie, aby spravil jednorazovú kampaň alebo má na dlhodobejšie budovanie strany, a môže prevziať prelietavých voličov. V tomto je veľká podobnosť medzi nami.
.nová generácia nastupujúcich politikov, na Slovensku najmä Lipšic a teraz Procházka, sa ti javí ako?
Budem zdržanlivý, lebo by som ich musel viac pozorovať pri práci. Dvakrát som robil rozhovor s Lipšicom a k nemu je pomerne ťažké preniknúť. Má hrubú šupku, ktorou si chráni to, čo v ňom je. Takže tie rozhovory boli veľmi kožené a nepodarili sa. S Radom Procházkom sme si písali, ale nikdy sme sa nestretli tvárou v tvár. Takže neviem úplne presne, čo je on zač.
.v Česku aj na Slovensku sa objavili vo vrcholnej politike dvaja podnikatelia. Vieš týmto ľuďom dôverovať, keď sa rozhodli prestúpiť z biznisu do verejnej služby?
Volali sme po tom vy aj my v novinách. Vždy sme chceli, aby vstúpili do politiky ľudia, ktorí zbohatli, sú hmotne nezávislí a v tomto zmysle chránení proti pokušeniu lacného úplatku. Môžu tiež vytvoriť nejaké ohnisko, ktoré je chránené od tradičných centier moci. To nie je zlá vec. Obidvaja sú vo veku, keď aj miliardár cíti svoju smrteľnosť a začína rozmýšľať, čo po ňom ostane. Ich rozhodnutie ísť do verejného života mi nepripadá zavrhnutiahodné. Nikto sa nepýta, či máme dôverovať napríklad lekárom v politike, hoci sú to často oveľa nekvalifikovanejší ľudia. Takže prečo nie? Podnikateľ tohto typu je prinajmenšom človek, ktorý preukázal schopnosť riadiť veľké financie a veľkú spoločnosť. To ho môže kvalifikovať do istej miery aj na riadenie veľkého úradu. Ale... Andrej Babiš sa ocitol v monumentálnom konflikte záujmov na ministerstve financií. Toto však nie je prípad Andreja Kisku, ktorý vníma prezidentský úrad skôr ako predĺženie Dobrého anjela.
.my sme tu mali mečiarizmus, potom obdobie dôležitých reforiem. Dnešné Slovensko je podľa teba o čom?
Ja stále čakám, na čo využije Robert Fico obrovskú moc, ktorú zhromaždil. A čakám márne.
.a jeho kritici?
Slovenská pravica prechádzala takým drobením a štiepením na prvočinitele a základné činitele, že to môžeme nazvať obdobím popola, ktorým musí každý v živote prejsť. Aj v kolektívnom živote politických strán taký čas prichádza. A buď potom z toho popola znovu vzlietneš, alebo sa ti to nepodarí a v prach sa obrátiš.
.percentá pre Procházku – vidíš v tom nejaké znaky vstávania z popola?
Áno, nepochybne, no priame prezidentské voľby je one-man-show. Tam sa dá zhromaždiť pozitívny náboj do jedného okamihu. Karel Schwarzenberg sa doteraz potýka s tým, ako má naložiť s očakávaniami, ktoré boli doňho vložené. Viac ako dva milióny hlasov v prezidentskej voľbe, to je už veľká časť populácie, ktorá si priala, aby bol prezidentom. Mal by s tým niečo robiť, no on úplne nevie čo. Je trochu bezradný, v aký čin by sa to očakávanie malo zmeniť.
.to sa môže stať aj Procházkovi?
Len to, že sa vám podarí v jednom momente zhromaždiť masu ľudí, neznamená, že za vami budú stáť vždy. Procházka zostáva stále len tou alfou, nie je tam vidieť beta, gama, delta...
.vy máte prezidenta Zemana, my budeme mať Fica alebo Kisku. Kto bude mať lepšieho prezidenta?
(Dlhé ticho.) Rozdelím si to: Fico – Zeman. Paradoxne, lepšieho prezidenta bude mať asi Slovensko. Aj Fico, aj Zeman sú pomstychtiví ľudia, ale Miloš Zeman predsa len žije dlhšie a pamätá si dlhšie obdobie, a to trochu komplikuje politickú prevádzku, keďže o mnohých ľuďoch hovorí, že sú krysy alebo zradcovia. Zeman dostal trochu lekciu, keď sa mu nepodarila v roku 2013 expanzia, ktorú plánoval, takže teraz je trochu v škatuli. Môže z nej zase vyliezť, ale zatiaľ sa podarilo natlačiť džina do fľaše. V tomto zmysle by Robert Fico nekomplikoval vládnutie, pretože ho chce jemne manažovať a je rešpektovaný ako autorita.
.a kombinácia Kiska – Zeman?
Rád by som povedal, že na tom bude Slovensko tiež lepšie. Ale až keď si bude pán Kiska ohmatávať výkon moci, až potom sa uvidí, či jeho snaha a dobrá vôľa prinesú viac úžitku.
.a pritom hovoríš, že by si ho v druhom kole volil.
Áno, volil. Naozaj kľúčová otázka dnešného Slovenska je justícia a jej preobsadenie – a to je doména prezidenta. Chápu to kandidáti? Čo sa týka Kisku, potrebujem ho vidieť v nejakej konfliktnej situácii.
.od Novembra prešlo takmer 25 rokov, zažili sme divergentné pohyby našich krajín aj tie opačné. Dnes je to ako?
Stále sme prepojení ako manželia po rozvode. Je pozoruhodné, ako sa v tých dvoch spoločnostiach dejú podobné trendy. Akoby sme boli jednovaječné dvojčatá. Podnikatelia v politike, odchod starších politikov, úpadok tradičných strán, dokonca niekedy na seba reagujeme – čo chýba u nás, objaví sa u vás a naopak.
.u nás rezonovala téma tradičnej rodiny. V Česku by toto asi nebola silná téma kampane.
Na druhej strane: presadeniu homosexuálnych registrovaných partnerstiev v Česku predchádzala dlhodobá diskusia, lebo to nie je to triviálna otázka. Mňa veľmi nezaujíma nejaký ústavný dodatok o tradičnej rodine, to je skôr smiešne. Ale Francis Fukuyama v knižke Veľký rozvrat píše, že štatisticky najbezpečnejším prostredím pre dieťa je jeho biologická rodina. Tvorcovia politík majú rozmýšľať nad tým, čo urobiť, aby ľudia vstupovali do manželstva a vydržali tam čo najdlhšie. Hoci je to niekedy veľmi ťažké. Toto je zaujímavá otázka a na ňu by som rád počul odpoveď. My Slováci aj Česi stále spájame šťastie výrazne so založením rodiny, ktorá bude fungovať. Sú národy, ktoré to spájajú najmä s kariérou či s materiálnym úspechom. Svojim americkým študentom občas hovorím, aby sa pozreli na mapu religiozity – podľa nej by Česi mali byť ako Švédi, napríklad v počte nemanželských detí. Ale nie sme ako Švédi. Z nejakého dôvodu sú Česi stále prorodinní. Stále je tu snaha ten zväzok mať, pretože to človeka robí šťastným.
.čo je v tvojich očiach hlavná prednosť dnešného Slovenska?
To, že je malé. Vďaka tomu možno veľa zmien presadiť relatívne rýchlo, pretože aj počty protivníkov sú malé. Prečo sa Čechom nepodarili niektoré veľké reformy? Pretože v Česku je spoločnosť komplikovanejšia, štruktúrovanejšia, sú zorganizované profesné skupiny, je tu širšia verejná debata, je tu viac médií. Slovensko je malé kyvadlo, ktoré rýchlo kmitá.
.hlavná slabina Slovenska?
Žijeme v dramatickej dobe a jediné, čo vás zaujíma, sú prezidentské voľby. Je to charakteristické, ste zahľadení do seba. Českí politici boli schopní – čo sa týka anexie Krymu a Ukrajiny – dávať hlasitejšie stanoviská, cestovali tam, boli ich viac vidieť, cítili viac zodpovednosť.
.hlavná prednosť súčasného Česka?
Peroutka napísal, že Česko má sklon ku koaličnému vládnutiu. Nikomu z ľudí v koalícii by som jednotlivo neveril, ale keď sú spolu a navzájom sa kontrolujú, tak to môže fungovať. Česi celkom radi diverzifikujú moc a dokážu celkom dobre nastaviť rovnováhy a balansy. Preto máme dvojkomorový parlament a pomerne silný Ústavný súd, ktorý je zaujímavo obsadzovaný. Česko je pomalšie, ale má lepšie poistky proti zneužitiu a koncentrácii moci.
.najväčšia slabina Česka?
Stratilo ambíciu. Všetci sa s tým od vstupu do EÚ trápime. Príliš skoro sa nám splnili sny. Dnes nemáme sen. Ani vy. No trošku si myslím, že tí vaši mladí chlapci niečo také prinesú. Chcel by som napríklad Procházku počúvať viac, zdá sa mi, že sa tam rodí niečo ako slovenský sen. U nás to dnes nie je.
Tomáš Němeček (1973)/
Vyštudoval žurnalistiku a právo na Karlovej univerzite. Pracoval ako redaktor časopisu Mladý svět, neskôr prešiel do týždenníka Respekt, ktorý v rokoch 2003 – 2005 viedol. Bol tiež šéfkomentátorom Hospodářských novín, odkiaľ prešiel do Lidových novín, kde viedol rubriku Právo a justice. Po tom, čo noviny získal Andrej Babiš, z LN odišiel. Od roku 2013 pracuje ako právnik v Psychiatrickej nemocnici v pražských Bohniciach. Je držiteľom Ceny Ferdinanda Peroutku. S manželkou má tri dcéry.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.