Keď sa v roku 2009, po rusko-ukrajinskej plynovej kríze, náš vtedajší veľvyslanec v Kyjeve Urban Rusnák vrátil do Bratislavy, začal zisťovať, aké nástroje by Slovensko mohlo mať v budúcnosti k dispozícii, aby riešilo podobné situácie. „Jedným z problémov, ktorým sme vtedy čelili bolo, že nám vo vzťahu k Ukrajine chýbajú dvojstranné právne nástroje,“ hovorí 46-ročný diplomat pre .týždeň. „Naše zmluvy boli uzavreté s Gazpromom a ukrajinská strana v nich vôbec nefigurovala. Ukrajinský Naftohaz bol právne zaviazaný voči ruskej strane, ktorej poskytoval prepravné služby, nie voči nám.“
Po návrate na Slovensko Rusnák zistil, že existuje mnohostranná medzivládna technicko-politická organizácia, s mandátom riešiť energetickú bezpečnosť. Vzhľadom na utajenie však málokto v štátnej správe vôbec tušil, aký mandát a nástroje má k dispozícii. Išlo o Zmluvu o Energetickej charte. Od roku 2012 je Rusnák generálnym tajomníkom Energetickej charty a jedným z jeho prvých krokov bolo presvedčenie členských štátov, aby zverejnili prijaté rozhodnutia z jej konferencií.
.energetické tajomstvá
Zmluva o Energetickej charte je pre svoje členské štáty základným právnym rámcom pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetiky. Týka sa ochrany investícií, tranzitu energetických surovín, obchodu a environmentálnych aspektov. Jej dôležitou súčasťou sú procedúry riešenia sporov v energetike. Účelom Zmluvy o Energetickej charte, podpísanej začiatkom 90. rokov, bolo vytvoriť jednotné pravidlá, ktoré by spájali producentské, tranzitné i spotrebiteľské štáty v nových podmienkach po rozpade ZSSR. Keďže energetika bola vtedy výsostnou doménou národných štátov a považovala sa za citlivú strategickú oblasť, činnosť organizácie bola pred zrakmi verejnosti skrytá. Avšak Rusnák očakáva, že do dvoch-troch rokov sa vďaka odtajneniu jej výstupov stane známejšou medzi odborníkmi i širšou verejnosťou.
Konferencia Energetickej charty, ako sa organizácia oficiálne nazýva, združuje 54 signatárov (52 štátov, EÚ a Euratom) a 25 pozorovateľov. Súčasťou „Encharty“ je prísnejšia ochrana investícií, než v dvojstranných zmluvách. Zaujímavosťou je, že v tejto oblasti zmluva platí pre štát aj 20 rokov po tom ako zo zmluvy vystúpi. Energetika má totiž z ekonomických sektorov najdlhšiu návratnosť investícií. „Nepoznám iný podobný príklad,“ hovorí Rusnák. „Zmluva je unikátny nástroj, ktorý treba aktívne využívať.“ Začiatkom marca začala Energetická charta organizovať expertné stretnutia za účasti Ruska, EÚ, Ukajiny a Kazachstanu. „Cieľom preventívnej energetickej diplomacie je, aby toky energií nerušene pokračovali aj naďalej,“ hovorí Rusnák. „Zatiaľ všetky strany Energetickú chartu rešpektujú ako neutrálnu platformu.“ Situáciu komplikuje fakt, že Rusko doteraz neratifikovalo Zmluvu k Enrgetickej charte. Pochopiteľne, nikto nemá záujem zastaviť dodávky plynu. No výpadok by mohol byť aj nezamýšľaný. „Keďže v energetike máme dočinenia s veľmi komplexnými technickými systémami, reťaz zdanlivo nesúvisiacich politických rozhodnutí môže viesť k zastaveniu tranzitu plynu,“ upozorňuje Rusnák
.aby plyn prúdil
Je možné, že všetko bude pokračovať tak ako doteraz. No už v apríli by mohol nastať aj scenár, ktorý by Európe dokázal spôsobiť komplikácie, ak Ukrajinci pre vyššie ceny, vlastné dostatočné zásoby a vinou ich ťažkej finančnej situácie prestanú nakupovať ruský plyn. Ukrajinský systém plynovodov nebol vytvorený ako oddelený tranzitný systém, ale bol súčasťou distribučnej siete Sovietskeho zväzu. Zjednodušene možno povedať, že plyn, ktorý smeruje z Ruska na západ, sa priebežne spotrebúva v priemyselných centrách na východe Ukrajiny. Zvyšok prúdi ďalej a dopĺňa sa zo zásobníkov na západe Ukrajiny, odkiaľ putuje na územie Európskej únie. Technicky preto Ukrajinci musia odoberať plyn, ktorý smeruje pre Európu z Ruska, no dôležité je, aby po doplnení zo zásobníkov boli zachované rovnaké objemy na vstupe i výstupe.
Ukrajinci dnes vzhľadom na miernu zimu majú v zásobníkoch na západe krajiny pomerne veľké zásoby plynu. Majú tiež veľkú schopnosť nahradiť spotrebu zemného plynu uhlím. Ak Kyjev prestane odoberať ruský plyn, bude musieť svoj východ virtuálne zásobovať plynom zo svojich zásobníkov na západnej Ukrajine. Fyzické zásobovanie by totiž znemožnilo tranzit ruského plynu pre Európu cez Ukrajinu, ako sa stalo v januári 2009. Bolo to vtedy legitímne riešenie, ale s ťažkými dôsledkami pre krajiny ako Slovensko. Dnes je v Únii plynu nadbytok, no to iba dovtedy, kým bude cesta cez Ukrajinu otvorená. Dlhotrvajúca kríza medzi Ruskom a Ukrajinou by navyše ohrozila pozíciu Slovenska ako tranzitnej krajiny. Jednoducho, z dôvodu využitia alternatívnych trás nemusí byť čo premiestňovať po našom území.
„Encharta“ sa pod vedením Rusnáka momentálne snaží vytvoriť mechanizmus, ktorý by umožnil sledovať v reálnom čase denné objemy surovín, ktoré prichádzajú z Ruska na Ukrajinu a z Ukrajiny odchádzajú do Európskej únie. „Požiadal som zúčastnené krajiny, aby zvážili poskytovanie týchto informácií, skôr ako kríza prepukne. Ak už raz začnú Ukrajinci posielať svoj vlastný plyn zo západu na východ svojej vlasti, bude neskoro,“ uzatvára slovenský diplomat.
Po návrate na Slovensko Rusnák zistil, že existuje mnohostranná medzivládna technicko-politická organizácia, s mandátom riešiť energetickú bezpečnosť. Vzhľadom na utajenie však málokto v štátnej správe vôbec tušil, aký mandát a nástroje má k dispozícii. Išlo o Zmluvu o Energetickej charte. Od roku 2012 je Rusnák generálnym tajomníkom Energetickej charty a jedným z jeho prvých krokov bolo presvedčenie členských štátov, aby zverejnili prijaté rozhodnutia z jej konferencií.
.energetické tajomstvá
Zmluva o Energetickej charte je pre svoje členské štáty základným právnym rámcom pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetiky. Týka sa ochrany investícií, tranzitu energetických surovín, obchodu a environmentálnych aspektov. Jej dôležitou súčasťou sú procedúry riešenia sporov v energetike. Účelom Zmluvy o Energetickej charte, podpísanej začiatkom 90. rokov, bolo vytvoriť jednotné pravidlá, ktoré by spájali producentské, tranzitné i spotrebiteľské štáty v nových podmienkach po rozpade ZSSR. Keďže energetika bola vtedy výsostnou doménou národných štátov a považovala sa za citlivú strategickú oblasť, činnosť organizácie bola pred zrakmi verejnosti skrytá. Avšak Rusnák očakáva, že do dvoch-troch rokov sa vďaka odtajneniu jej výstupov stane známejšou medzi odborníkmi i širšou verejnosťou.
Konferencia Energetickej charty, ako sa organizácia oficiálne nazýva, združuje 54 signatárov (52 štátov, EÚ a Euratom) a 25 pozorovateľov. Súčasťou „Encharty“ je prísnejšia ochrana investícií, než v dvojstranných zmluvách. Zaujímavosťou je, že v tejto oblasti zmluva platí pre štát aj 20 rokov po tom ako zo zmluvy vystúpi. Energetika má totiž z ekonomických sektorov najdlhšiu návratnosť investícií. „Nepoznám iný podobný príklad,“ hovorí Rusnák. „Zmluva je unikátny nástroj, ktorý treba aktívne využívať.“ Začiatkom marca začala Energetická charta organizovať expertné stretnutia za účasti Ruska, EÚ, Ukajiny a Kazachstanu. „Cieľom preventívnej energetickej diplomacie je, aby toky energií nerušene pokračovali aj naďalej,“ hovorí Rusnák. „Zatiaľ všetky strany Energetickú chartu rešpektujú ako neutrálnu platformu.“ Situáciu komplikuje fakt, že Rusko doteraz neratifikovalo Zmluvu k Enrgetickej charte. Pochopiteľne, nikto nemá záujem zastaviť dodávky plynu. No výpadok by mohol byť aj nezamýšľaný. „Keďže v energetike máme dočinenia s veľmi komplexnými technickými systémami, reťaz zdanlivo nesúvisiacich politických rozhodnutí môže viesť k zastaveniu tranzitu plynu,“ upozorňuje Rusnák
.aby plyn prúdil
Je možné, že všetko bude pokračovať tak ako doteraz. No už v apríli by mohol nastať aj scenár, ktorý by Európe dokázal spôsobiť komplikácie, ak Ukrajinci pre vyššie ceny, vlastné dostatočné zásoby a vinou ich ťažkej finančnej situácie prestanú nakupovať ruský plyn. Ukrajinský systém plynovodov nebol vytvorený ako oddelený tranzitný systém, ale bol súčasťou distribučnej siete Sovietskeho zväzu. Zjednodušene možno povedať, že plyn, ktorý smeruje z Ruska na západ, sa priebežne spotrebúva v priemyselných centrách na východe Ukrajiny. Zvyšok prúdi ďalej a dopĺňa sa zo zásobníkov na západe Ukrajiny, odkiaľ putuje na územie Európskej únie. Technicky preto Ukrajinci musia odoberať plyn, ktorý smeruje pre Európu z Ruska, no dôležité je, aby po doplnení zo zásobníkov boli zachované rovnaké objemy na vstupe i výstupe.
Ukrajinci dnes vzhľadom na miernu zimu majú v zásobníkoch na západe krajiny pomerne veľké zásoby plynu. Majú tiež veľkú schopnosť nahradiť spotrebu zemného plynu uhlím. Ak Kyjev prestane odoberať ruský plyn, bude musieť svoj východ virtuálne zásobovať plynom zo svojich zásobníkov na západnej Ukrajine. Fyzické zásobovanie by totiž znemožnilo tranzit ruského plynu pre Európu cez Ukrajinu, ako sa stalo v januári 2009. Bolo to vtedy legitímne riešenie, ale s ťažkými dôsledkami pre krajiny ako Slovensko. Dnes je v Únii plynu nadbytok, no to iba dovtedy, kým bude cesta cez Ukrajinu otvorená. Dlhotrvajúca kríza medzi Ruskom a Ukrajinou by navyše ohrozila pozíciu Slovenska ako tranzitnej krajiny. Jednoducho, z dôvodu využitia alternatívnych trás nemusí byť čo premiestňovať po našom území.
„Encharta“ sa pod vedením Rusnáka momentálne snaží vytvoriť mechanizmus, ktorý by umožnil sledovať v reálnom čase denné objemy surovín, ktoré prichádzajú z Ruska na Ukrajinu a z Ukrajiny odchádzajú do Európskej únie. „Požiadal som zúčastnené krajiny, aby zvážili poskytovanie týchto informácií, skôr ako kríza prepukne. Ak už raz začnú Ukrajinci posielať svoj vlastný plyn zo západu na východ svojej vlasti, bude neskoro,“ uzatvára slovenský diplomat.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.