Severná časť Londýna, upršaná nedeľa. Vychádzame z metra na stanici Seven Sisters a kráčame k legendárnemu štadiónu White Hart Line. Chystá sa ďalší dôležitý zápas pre Tottenham Hotspur, ktorý chce hrať znovu Ligu majstrov. O chvíľu sa začne ďalšie z galapredstavení jednej z troch najlepších líg sveta. Do začiatku je ešte hodina, pred zápasom však treba vyzdvihnúť pri štadióne lístky, objednané cez internet.
Tottenham je najchudobnejšia časť Londýna – a poznať to aj na okolí. Štadión už nie je najmodernejší, ale pre fanúšika Tottenhamu je to, samozrejme, ten najkrajší „kotol” na svete. Najprv sa, samozrejme, treba zastaviť v predajni so suvenírmi, kde treba doplniť a zaktualizovať zásoby. Nie je asi náhoda, že kluby menia svoje dresy v každej sezóne, je to veľký biznis. Jeden z vôbec najväčších. Možno podobný, ako predaj vstupeniek, hoci tie len tak ľahko nekúpite. V Tottenhame musíte byť členom klubu, ako autor tohto textu, ale ani v tom prípade nemáte garanciu, že lístky na konkrétny zápas kúpite.
V obchode je ako vždy plno, ale na lístky dlho nečakáme, takisto ako pri vstupe na štadión. Konečne vnútri. Pivo pred zápasom, prísne vyhradené iba na chodbu, kde tak máme čas pozrieť si na dobre umiestnených televízoroch zostavy mužstiev. Postupne husto už je všade, stretávajú sa kamaráti, rodinky, staré panie, každý vo farbe svojho obľúbeného klubu. Až sem sa už dostanete iba vo „farbách” Tottenhamu, iní fanúšikovia sú prísne oddelení.
Pred zápasom je Hotspur piaty, hoci pred sezónou sme mali veľké oči. Píšem „sme”, lebo pre mňa Spurs znamená veľa (nižšie vysvetlím). Predali sme síce najlepšieho hráča na svete Garetha Balea do Realu Madrid, ale za získané peniaze sme nakúpili kvalitu: Soldado, Paulinho, Ericksen, Lamela, Chadli... Okrem Balea sa káder nezmenil, takže očakávania boli namieste. Dokonca sa hovorilo aj o titule. Ja som to bral s rezervou, mne by stačilo, keby sme hrali rovnako atraktívny futbal, ako v minulej sezóne, za ktorý sme mohli byť vďační trénerovi Villasovi Boasovi. Dnes je už bývalý, lebo tímu nevyšiel štart do novej sezóny, lepšie povedané, viac sa darilo mužstvám ako Southampton, Everton, Newcastle, a samozrejme, tým najväčším, takže šéf klubu Dany Levy si myslel, ze Hotspur potrebuje zmenu. Koncom minulého roka Boasa vystriedal Tim Sherwood – a Hotspur je stále v hre o Ligu majstrov.
Klub má naozaj bohatú históriu. Bol založený v roku 1882 ešte pod názvom Hotspur FC. Názov Hotspur pochádza zo Shakespearovej hry Henrich IV., kde postavu Henryho Percyho nazývali Hotspur (prchlivec), meno z mestskej časti Londýna, ktorou hrdý Tottenham je. Fanúšikovia Tottenhamu Hotspur často nazývajú svôj klub ako Spurs (ostrohy) – toto pomenovanie zasa pochádza z klubového erbu s kohútom. Len pre základnú informáciu: klub vyhral dvakrát anglický titul, 8-krát anglický pohár, dvakrát pohár UEFA a raz pohár víťazov pohárov.
White Hart Line má kapacitu 36 310 divákov a každý zápas je vypredaný, ale tak to v Anglicku býva. Neďaleko od White Harte Lane je ďalší známy futbalový klub a večný nepriateľ Tottenhamu, Rosického Arsenal. Rivalita má hlboké korene: do poslednej sezóny pred 1. svetovou vojnou hral Tottenham v najvyššej anglickej lige, keď skončili na poslednom mieste, ale vtedy sa liga mala rozširovať z 20 na 22 mužstiev. Postúpili dve mužstvá z druhej ligy, presnejšie z Premier Division: Derby a Preston, no o ďalšie dve miesta sa hlásili Tottenham a Chelsea. Proti Tottenhamu tvrdo protestoval prezident Arsenalu, žiaľ, úšpesne. A odvtedy sú tieto dva kluby najväčšími rivalmi.
Ako sa niekto zo Slovenska stane fanúšikom Spurs? Môže za to vynikajúci anglický hráč, ktorý je v dnešnej dobe, žiaľ, slávny hlavne tým, ako bojuje s alkoholom. Volá sa Paul Gasgoigne. Keď som hral dorasteneckú ligu za moju rodnú dedinu, Trhovú Hradskú (malá poznámka, futbalový klub Trhovej Hradskej má skratku podobne ako Tottenham Hotspur, teda THFC), videl som hrať tohto hráča na majstrovstvách sveta 1990. Vtedy som ho začal sledovať, zbierať informácie, články a aj jeho poster, ktorý bol u mňa v izbe umiestnený hneď vedľa Samanthy Fox. A keďže Paul hral za Tottenham, do jeho mužstva som sa okamžite zamiloval – a ostala to láska na celý život. Dodnes nosím tričká, tepláky, košele s logom, na ktorých je slávny kohút. Dokonca aj vianočné gule mám od Spurs (mali veľký úspech u nás v redakcii).
A zápas? Tušil som, čo ma čaká, ale vždy, keď som na White Hart Lane, mám zimomriavky. Takže mi znovu vôbec neprekáža, že nám nevyšiel posledný ligový zápas, hráčom je vždy všetko prepáčené.
A oni sa nám odvďačili. Vyhrali sme 1:0.
Cesta do Londýna vznikla v spolupráci s cestovnou kanceláriou Exit Travel Club
Tottenham je najchudobnejšia časť Londýna – a poznať to aj na okolí. Štadión už nie je najmodernejší, ale pre fanúšika Tottenhamu je to, samozrejme, ten najkrajší „kotol” na svete. Najprv sa, samozrejme, treba zastaviť v predajni so suvenírmi, kde treba doplniť a zaktualizovať zásoby. Nie je asi náhoda, že kluby menia svoje dresy v každej sezóne, je to veľký biznis. Jeden z vôbec najväčších. Možno podobný, ako predaj vstupeniek, hoci tie len tak ľahko nekúpite. V Tottenhame musíte byť členom klubu, ako autor tohto textu, ale ani v tom prípade nemáte garanciu, že lístky na konkrétny zápas kúpite.
V obchode je ako vždy plno, ale na lístky dlho nečakáme, takisto ako pri vstupe na štadión. Konečne vnútri. Pivo pred zápasom, prísne vyhradené iba na chodbu, kde tak máme čas pozrieť si na dobre umiestnených televízoroch zostavy mužstiev. Postupne husto už je všade, stretávajú sa kamaráti, rodinky, staré panie, každý vo farbe svojho obľúbeného klubu. Až sem sa už dostanete iba vo „farbách” Tottenhamu, iní fanúšikovia sú prísne oddelení.
Pred zápasom je Hotspur piaty, hoci pred sezónou sme mali veľké oči. Píšem „sme”, lebo pre mňa Spurs znamená veľa (nižšie vysvetlím). Predali sme síce najlepšieho hráča na svete Garetha Balea do Realu Madrid, ale za získané peniaze sme nakúpili kvalitu: Soldado, Paulinho, Ericksen, Lamela, Chadli... Okrem Balea sa káder nezmenil, takže očakávania boli namieste. Dokonca sa hovorilo aj o titule. Ja som to bral s rezervou, mne by stačilo, keby sme hrali rovnako atraktívny futbal, ako v minulej sezóne, za ktorý sme mohli byť vďační trénerovi Villasovi Boasovi. Dnes je už bývalý, lebo tímu nevyšiel štart do novej sezóny, lepšie povedané, viac sa darilo mužstvám ako Southampton, Everton, Newcastle, a samozrejme, tým najväčším, takže šéf klubu Dany Levy si myslel, ze Hotspur potrebuje zmenu. Koncom minulého roka Boasa vystriedal Tim Sherwood – a Hotspur je stále v hre o Ligu majstrov.
Klub má naozaj bohatú históriu. Bol založený v roku 1882 ešte pod názvom Hotspur FC. Názov Hotspur pochádza zo Shakespearovej hry Henrich IV., kde postavu Henryho Percyho nazývali Hotspur (prchlivec), meno z mestskej časti Londýna, ktorou hrdý Tottenham je. Fanúšikovia Tottenhamu Hotspur často nazývajú svôj klub ako Spurs (ostrohy) – toto pomenovanie zasa pochádza z klubového erbu s kohútom. Len pre základnú informáciu: klub vyhral dvakrát anglický titul, 8-krát anglický pohár, dvakrát pohár UEFA a raz pohár víťazov pohárov.
White Hart Line má kapacitu 36 310 divákov a každý zápas je vypredaný, ale tak to v Anglicku býva. Neďaleko od White Harte Lane je ďalší známy futbalový klub a večný nepriateľ Tottenhamu, Rosického Arsenal. Rivalita má hlboké korene: do poslednej sezóny pred 1. svetovou vojnou hral Tottenham v najvyššej anglickej lige, keď skončili na poslednom mieste, ale vtedy sa liga mala rozširovať z 20 na 22 mužstiev. Postúpili dve mužstvá z druhej ligy, presnejšie z Premier Division: Derby a Preston, no o ďalšie dve miesta sa hlásili Tottenham a Chelsea. Proti Tottenhamu tvrdo protestoval prezident Arsenalu, žiaľ, úšpesne. A odvtedy sú tieto dva kluby najväčšími rivalmi.
Ako sa niekto zo Slovenska stane fanúšikom Spurs? Môže za to vynikajúci anglický hráč, ktorý je v dnešnej dobe, žiaľ, slávny hlavne tým, ako bojuje s alkoholom. Volá sa Paul Gasgoigne. Keď som hral dorasteneckú ligu za moju rodnú dedinu, Trhovú Hradskú (malá poznámka, futbalový klub Trhovej Hradskej má skratku podobne ako Tottenham Hotspur, teda THFC), videl som hrať tohto hráča na majstrovstvách sveta 1990. Vtedy som ho začal sledovať, zbierať informácie, články a aj jeho poster, ktorý bol u mňa v izbe umiestnený hneď vedľa Samanthy Fox. A keďže Paul hral za Tottenham, do jeho mužstva som sa okamžite zamiloval – a ostala to láska na celý život. Dodnes nosím tričká, tepláky, košele s logom, na ktorých je slávny kohút. Dokonca aj vianočné gule mám od Spurs (mali veľký úspech u nás v redakcii).
A zápas? Tušil som, čo ma čaká, ale vždy, keď som na White Hart Lane, mám zimomriavky. Takže mi znovu vôbec neprekáža, že nám nevyšiel posledný ligový zápas, hráčom je vždy všetko prepáčené.
A oni sa nám odvďačili. Vyhrali sme 1:0.
Cesta do Londýna vznikla v spolupráci s cestovnou kanceláriou Exit Travel Club
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.