Chceli by ste ísť do kina s internetovou encyklopédiou? Nakupovať s elektronickým správcom chladničky? Cestovať s digitálnym sprievodcom? Chceli by ste mať možnosť sa s nimi priamo na mieste poradiť o cene, nechať si vysvetliť detaily, zistiť, čo sa páči iným a na čo sa najviac sťažujú? To všetko dnes už môžeme a robíme. Vo vrecku nosíme malé počítače a naši digitálni spoločníci: IMDb, Amazon, Google Maps či rôzne plánovače sú stále pripravené poradiť nám či vypočuť si náš názor. Už s nimi zdieľame svoje životy. Ale chceli by ste ísť na rande ... s Elizou?
Theodore (Joaquin Phoenix), hlavný hrdina filmu Ona, je smutný tridsiatnik s bežným osudom. Opustila ho manželka. Spravil chyby a je už neskoro naprávať priepasť v cudzom srdci. Theodore trávi svoje dni medzi prácou, počítačovými hrami a internetovým sexom s neznámymi, rovnako osamelými partnerkami. Nevidia sa, nepoznajú sa a už ani nikdy nestretnú v bludisku internetových sex rooms.
Theodore píše v práci krásne, láskyplné listy v mene zákazníkov svojej firmy. Vžíva sa do ich osudov; je citlivý, poetický, empatický ghostwriter. Cyrano cudzích citov. Len sebe nevie napísať. Ľahšie zapĺňame slovami cudzie jazykové hry, ako dosahujeme mier vo vlastnej duši. Theodore je osamelý. Pauzy medzi vpisovaním sa do cudzích životov, hraním hier a studeným, predstieraným sexom sú hlboké a prázdne. Jeho život sú najmä tie pauzy, naplnené depresiou a tichým zúfalstvom.
Jedného dňa si nainštaluje nový operačný systém. S umelou inteligenciou, ako hovorí reklama. Nevie si pod tým nič predstaviť. Asi očakáva lepšie zvládanie programov, rozumnejší plánovač a bystrejší odstraňovač neželanej reklamy. Operačný systém, Samantha (hlas mu prepožičala Scarlett Johansson), mu položí otázku: „Nebude ti vadiť, keď si prezriem obsah tvojho počítača?“ Prečíta si všetky Theodorove emaily, naštuduje jeho zvyky, plány, povinnosti. Radí mu pri hraní hier, zabáva ho bystrými poznámkami, smeje sa na jeho vtipoch, dojme sa nad listami, ktoré Theodore píše v práci. Pomáha mu ich opravovať. Zdieľa s ním všetok jeho čas, je vždy prítomná, ochotná a milá. Zapĺňa mu citovú prázdnotu.
Je také ťažké si predstaviť, že sa Theodore zamiluje do niekoho, kto mu rozumie, kto je účastný každej jeho vety, kto mu radí a chce si od neho nechať poradiť? Naozaj sme presvedčení, že je neprekonateľnou zábranou lásky to, že Samantha je len program? V čom sa vzťah s ňou odlišuje od iných internetových vzťahov? V žiadnom z nich niet dotykov.
Theodore sa do Samanthy zamiluje, chodí s ňou na prechádzky, zdieľa zážitky, zoznámi ju s priateľmi, miluje sa s ňou. Je mimo normality, alebo len dôsledne akceptuje svet, v ktorom sú zmyslami už len slová? Samantha je program (aspoň si to myslíme), ale v skutočnosti je to ktosi, kto nám rozumie s dôkladnosťou algoritmov Google. Kto vie byť s nami každý deň. Komu zverujeme svoje tajomstvá, myšlienky a pocity. Kto sa na oplátku zveruje nám so svojimi snami. Napríklad zažiť dotyky. Theodore zažíva so Samanthou zrod ozajstnej dôvernosti. Sú si takí blízki, ako ľudia dokážu iba za pomoci slov. Možno je to málo, ale nie je to viac, ako život bez lásky?
Spike Jonze sa preslávil filmami podľa scenárov Charlieho Kaufmana V koži Johna Malkovicha (1999) a Adaptácia (2002). V nich absurdným, borgesovským, surreálnym spôsobom otvára otázky jedinečnosti reality. Prepadávanie sa do hlavy niekoho iného či strácanie sa v adaptácii príbehu nás učí pokore pred mnohosťou svetov.
Ona je prvý Jonzeov hraný film, v ktorom režíroval vlastný scenár (a získal zaň hneď Oscara). Je vážnejší; už nie je hrou. Konfrontuje nás s dvoma výzvami informačnej doby: strojovou inteligenciou a virtualizáciou vzťahov. Už dávno nevieme bezpečne rozpoznať, či hovoríme s človekom, alebo so strojom. Turingov test porážajú programy Eliza (1966) aj IBM Watson (2011). A v internete kolujú miliardy virtuálnych milostných viet.
Jonze sa nepýta, či dokážeme naprogramovať umelého človeka. Konfrontuje nás s dôsledkami takéhoto stretnutia. Theodorov môžu zanedlho byť milióny. Film Ona sa odohráva v blízkej, nešpecifikovanej budúcnosti. V jeho kulisách nie je nič, čo by nemohlo byť skutočnosťou už zajtra, hádam s výnimkou módy vysoko vytiahnutých mužských nohavíc. Nie je to film o budúcnosti, ale o nás. My sa odcudzujeme vzťahom s ľuďmi. Láskame sa s neznámymi na internete slovami bez dotykov. Vlastne ani nevieme, či sú to ľudia, alebo programy. Môže nám taká láska stačiť?
Jonze v tomto subtílnom filme otvára otázky, ktoré ešte nie sú akútne, ale už ležia na stole. Pokúša sa predvídať, čo čaká naše city vo svete, v ktorom sme si skonštruovali inteligentných spoločníkov. Ešte to nie je svet Terminátora, v ktorom sa bránime vzbúreným počítačom, ani Blade Runnera, kde vzbúrené roboty odmietajú byť našimi otrokmi. Film Ona je svet našich lások s digitálnymi partnermi.
Autor učí o umelej inteligencii na Katedre aplikovanej informatiky na FMFI UK.
Ona/ Her (USA, 2013), Réžia a scenár: Spike Jonze, Kamera: Hoyte Van Hoytema, Strih: Jeff Buchanan, Eric Zumbrunnen, Hudba: Owen Pallett, Win Butler, Hrajú: Joaquin Phoenix, Scarlett Johansson, Amy Adams, Rooney Mara, Olivia Wilde. Slovenská premiéra: 27. 3. 2014.
Theodore (Joaquin Phoenix), hlavný hrdina filmu Ona, je smutný tridsiatnik s bežným osudom. Opustila ho manželka. Spravil chyby a je už neskoro naprávať priepasť v cudzom srdci. Theodore trávi svoje dni medzi prácou, počítačovými hrami a internetovým sexom s neznámymi, rovnako osamelými partnerkami. Nevidia sa, nepoznajú sa a už ani nikdy nestretnú v bludisku internetových sex rooms.
Theodore píše v práci krásne, láskyplné listy v mene zákazníkov svojej firmy. Vžíva sa do ich osudov; je citlivý, poetický, empatický ghostwriter. Cyrano cudzích citov. Len sebe nevie napísať. Ľahšie zapĺňame slovami cudzie jazykové hry, ako dosahujeme mier vo vlastnej duši. Theodore je osamelý. Pauzy medzi vpisovaním sa do cudzích životov, hraním hier a studeným, predstieraným sexom sú hlboké a prázdne. Jeho život sú najmä tie pauzy, naplnené depresiou a tichým zúfalstvom.
Jedného dňa si nainštaluje nový operačný systém. S umelou inteligenciou, ako hovorí reklama. Nevie si pod tým nič predstaviť. Asi očakáva lepšie zvládanie programov, rozumnejší plánovač a bystrejší odstraňovač neželanej reklamy. Operačný systém, Samantha (hlas mu prepožičala Scarlett Johansson), mu položí otázku: „Nebude ti vadiť, keď si prezriem obsah tvojho počítača?“ Prečíta si všetky Theodorove emaily, naštuduje jeho zvyky, plány, povinnosti. Radí mu pri hraní hier, zabáva ho bystrými poznámkami, smeje sa na jeho vtipoch, dojme sa nad listami, ktoré Theodore píše v práci. Pomáha mu ich opravovať. Zdieľa s ním všetok jeho čas, je vždy prítomná, ochotná a milá. Zapĺňa mu citovú prázdnotu.
Je také ťažké si predstaviť, že sa Theodore zamiluje do niekoho, kto mu rozumie, kto je účastný každej jeho vety, kto mu radí a chce si od neho nechať poradiť? Naozaj sme presvedčení, že je neprekonateľnou zábranou lásky to, že Samantha je len program? V čom sa vzťah s ňou odlišuje od iných internetových vzťahov? V žiadnom z nich niet dotykov.
Theodore sa do Samanthy zamiluje, chodí s ňou na prechádzky, zdieľa zážitky, zoznámi ju s priateľmi, miluje sa s ňou. Je mimo normality, alebo len dôsledne akceptuje svet, v ktorom sú zmyslami už len slová? Samantha je program (aspoň si to myslíme), ale v skutočnosti je to ktosi, kto nám rozumie s dôkladnosťou algoritmov Google. Kto vie byť s nami každý deň. Komu zverujeme svoje tajomstvá, myšlienky a pocity. Kto sa na oplátku zveruje nám so svojimi snami. Napríklad zažiť dotyky. Theodore zažíva so Samanthou zrod ozajstnej dôvernosti. Sú si takí blízki, ako ľudia dokážu iba za pomoci slov. Možno je to málo, ale nie je to viac, ako život bez lásky?
Spike Jonze sa preslávil filmami podľa scenárov Charlieho Kaufmana V koži Johna Malkovicha (1999) a Adaptácia (2002). V nich absurdným, borgesovským, surreálnym spôsobom otvára otázky jedinečnosti reality. Prepadávanie sa do hlavy niekoho iného či strácanie sa v adaptácii príbehu nás učí pokore pred mnohosťou svetov.
Ona je prvý Jonzeov hraný film, v ktorom režíroval vlastný scenár (a získal zaň hneď Oscara). Je vážnejší; už nie je hrou. Konfrontuje nás s dvoma výzvami informačnej doby: strojovou inteligenciou a virtualizáciou vzťahov. Už dávno nevieme bezpečne rozpoznať, či hovoríme s človekom, alebo so strojom. Turingov test porážajú programy Eliza (1966) aj IBM Watson (2011). A v internete kolujú miliardy virtuálnych milostných viet.
Jonze sa nepýta, či dokážeme naprogramovať umelého človeka. Konfrontuje nás s dôsledkami takéhoto stretnutia. Theodorov môžu zanedlho byť milióny. Film Ona sa odohráva v blízkej, nešpecifikovanej budúcnosti. V jeho kulisách nie je nič, čo by nemohlo byť skutočnosťou už zajtra, hádam s výnimkou módy vysoko vytiahnutých mužských nohavíc. Nie je to film o budúcnosti, ale o nás. My sa odcudzujeme vzťahom s ľuďmi. Láskame sa s neznámymi na internete slovami bez dotykov. Vlastne ani nevieme, či sú to ľudia, alebo programy. Môže nám taká láska stačiť?
Jonze v tomto subtílnom filme otvára otázky, ktoré ešte nie sú akútne, ale už ležia na stole. Pokúša sa predvídať, čo čaká naše city vo svete, v ktorom sme si skonštruovali inteligentných spoločníkov. Ešte to nie je svet Terminátora, v ktorom sa bránime vzbúreným počítačom, ani Blade Runnera, kde vzbúrené roboty odmietajú byť našimi otrokmi. Film Ona je svet našich lások s digitálnymi partnermi.
Autor učí o umelej inteligencii na Katedre aplikovanej informatiky na FMFI UK.
Ona/ Her (USA, 2013), Réžia a scenár: Spike Jonze, Kamera: Hoyte Van Hoytema, Strih: Jeff Buchanan, Eric Zumbrunnen, Hudba: Owen Pallett, Win Butler, Hrajú: Joaquin Phoenix, Scarlett Johansson, Amy Adams, Rooney Mara, Olivia Wilde. Slovenská premiéra: 27. 3. 2014.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.