Takto si pekne cestujete, hltáte jedno šitake za druhým a neviete sa tej zvláštnej ázijskej hubky dojesť. Potom prídete do Európy, ryžu už síce nechcete vidieť najbližšie dva mesiace, no nejaké to šitake by ste si predsa len dali. A čo nezazriete ako prvé v našich supermarketoch? Začali už konečne predávať tieto huby živé, a nielen sušené. Nemusíte za nimi cestovať, nemusíte ich pokútne zháňať.
Splnený sen všetkých gurmánov, pretože ako to už pri hubách a hríboch chodí, zásadne inak chutia čerstvé ako sušené a je dobré mať doma vždy obe verzie. Nedá sa totiž povedať, ktorá chuť je lepšia, chutia jednoducho inak a pri šitake to platí dvojnásobne. Zatiaľ čo naživo sú tieto pružné klobúčiky krásne šťavnaté s jemným kyselkavým doťahom lesných húb, v sušenej podobe sa šitake vytiahnu do intenzívnej sladkokyslej chuti, ktorá vám nádherne zdôrazní akýkoľvek vývar či omáčku. Ak však chcete urobiť z húb šalát, môžete sa so sušenými trápiť, koľko chcete, medzi čerstvú zeleninu jednoducho nepatria.
.zakopnutie o večnú mladosť
Húževnatec jedlý pochádza z Východnej Ázie a za jeho kultiváciu môžu Číňania a Japonci. Túto hubu s krásnym, pružným klobúčikom a trochu tvrdšou stonkou si ázijskí lekári a hladoši všimli už pred peknými šiestimi tisíckami rokov. Zakopli zrejme pri prechádzke lesom o odumretý konár či koreň stromu ši a našli na ňom rašiť niečo, čo sa nedalo len požuť, ale dokonca aj vychutnať. No a keďže sa nachádzame na konci sveta, kde všetko, čo vložíte do úst, sa považuje za liek, začali sa títo konzumenti aj navzájom po požití pozorovať. Čo to len s nimi takáto drevokazná a jemne nevábna hubka urobí.
A vykonala teda mnoho, lebo intenzívnym pozorovaním starí Číňania a Japonci prišli na to, že po jej pravidelnom pridávaní do stravy žijú nejako podozrivo dlhšie. Začali si to medzi sebou šuškať, až sa napokon rozchýrilo, že táto huba spôsobuje večnú mladosť. Nechýbalo veľa a z húževnatca sa stal neodvolateľne symbol dlhovekosti a zdravia.
.rozprúdenie energie čchi
Tisícročnú skúsenosť čínskej medicíny najnovšie potvrdzujú aj moderné výskumy, ktoré hube šitake prisudzujú zaujímavé vlastnosti, najmä čo sa týka obranyschopnosti organizmu. Ak chcete do seba dostať čo najviac železa, selénu, horčíka či vitamínu D, treba sa chopiť húževnatca a len tak sa ho nepustiť. Čínski lekári už od jedenásteho storočia šitake a vývary z neho predpisovali na choroby horných dýchacích ciest, na ťažké dušnosti, na problémy s krvným tlakom, s pečeňou, na vyčerpanie a slabosť, ktorej my dnes už inak nepovieme, ako stres a „nemá tu niekto, prosím vás, Xanax“.
Kto sa zaoberá orientálnymi záležitosťami profesionálne – napríklad v ošiali preskupuje nábytky podľa tisícročných smerníc a hovorí tomu pred návštevami feng šuej – toho určite poteší fakt, že šitake dokážu poriadne rozprúdiť životnú energiu čchi. Tvrdí to deväť z desiatich doktorov žijúcich počas vlády dynastie Ming.
Najväčším pestovateľom húževnatca je Japonsko, ktoré ho až do roku 1984 pestovalo výhradne tradične, bez podpory akýchkoľvek moderných technológií. Až v deväťdesiatych rokoch sa na nejaké to šitake rodoľubstvo rezignovalo a húževnatec sa vyrútil do sveta, teda predovšetkým za hranice Ázie.
Dnes sušené šitake nájdeme skoro v kažom dobrom supermarkete a čerstvé na niektorých miestach, kde sa predávajú orientálne pochutiny a exotické ovocie. Chutí fantasticky a je len otázkou času, keď sa ho prestanú báť aj notorickí vyznávači domácich halušiek, rezňov a perkeltu.
Autor je scenárista.
Ako na šitake/
K šitake sa nemusíme správať príliš zdvorilo, sú to síce cudzinci, no z odolného rodu. Môžeme byť dokonca trochu tvrdší ako k ostatným hubám, pretože sú naozaj húževnaté a nedrobia sa. Pokiaľ ich máme surové, môžeme ich použiť aj so stonkami, ktoré sú niekedy tvrdé. Ľahučko ich premyjeme, no nikdy ich nenechávame vo vode dlho, pretože nám nasajú vodu a zmľandravejú. Potom ich stačí len pekne zostra orestovať na masle, olivovom či kokosovom oleji, dochutiť korením, nechať trochu vychladnúť a podávať v hociktorom šaláte. Klobúčiky nemusíme zvlášť krájať, nádherne vyniknú ako milé malé orientálne slnečníky. Ak používame šitake sušené, tu musíme rátať s trošku dlhšou prípravou. Na druhej strane sa nám však huby odmenia omnoho intenzívnejšou chuťou. Šitake vyberieme a namočíme do teplej vody. Necháme ich tak pučať približne pol hodiny. Potom ich vyžmýkame, odrežeme stonky, ktoré sú v sušenej podobe nepožívateľné. Potom klobúčiky nakrájame na štvrtinky a používame pod mäso alebo do orientálnych polievok. Na prípravu dusením potrebujú približne desať minút. V kombinácii s ryžovým octom, ustricovou omáčou, limetkou a koriandrom je šitake mocný pán. Vyskúšať sa ju však oplatí aj v našej klasickej kuchyni.
Splnený sen všetkých gurmánov, pretože ako to už pri hubách a hríboch chodí, zásadne inak chutia čerstvé ako sušené a je dobré mať doma vždy obe verzie. Nedá sa totiž povedať, ktorá chuť je lepšia, chutia jednoducho inak a pri šitake to platí dvojnásobne. Zatiaľ čo naživo sú tieto pružné klobúčiky krásne šťavnaté s jemným kyselkavým doťahom lesných húb, v sušenej podobe sa šitake vytiahnu do intenzívnej sladkokyslej chuti, ktorá vám nádherne zdôrazní akýkoľvek vývar či omáčku. Ak však chcete urobiť z húb šalát, môžete sa so sušenými trápiť, koľko chcete, medzi čerstvú zeleninu jednoducho nepatria.
.zakopnutie o večnú mladosť
Húževnatec jedlý pochádza z Východnej Ázie a za jeho kultiváciu môžu Číňania a Japonci. Túto hubu s krásnym, pružným klobúčikom a trochu tvrdšou stonkou si ázijskí lekári a hladoši všimli už pred peknými šiestimi tisíckami rokov. Zakopli zrejme pri prechádzke lesom o odumretý konár či koreň stromu ši a našli na ňom rašiť niečo, čo sa nedalo len požuť, ale dokonca aj vychutnať. No a keďže sa nachádzame na konci sveta, kde všetko, čo vložíte do úst, sa považuje za liek, začali sa títo konzumenti aj navzájom po požití pozorovať. Čo to len s nimi takáto drevokazná a jemne nevábna hubka urobí.
A vykonala teda mnoho, lebo intenzívnym pozorovaním starí Číňania a Japonci prišli na to, že po jej pravidelnom pridávaní do stravy žijú nejako podozrivo dlhšie. Začali si to medzi sebou šuškať, až sa napokon rozchýrilo, že táto huba spôsobuje večnú mladosť. Nechýbalo veľa a z húževnatca sa stal neodvolateľne symbol dlhovekosti a zdravia.
.rozprúdenie energie čchi
Tisícročnú skúsenosť čínskej medicíny najnovšie potvrdzujú aj moderné výskumy, ktoré hube šitake prisudzujú zaujímavé vlastnosti, najmä čo sa týka obranyschopnosti organizmu. Ak chcete do seba dostať čo najviac železa, selénu, horčíka či vitamínu D, treba sa chopiť húževnatca a len tak sa ho nepustiť. Čínski lekári už od jedenásteho storočia šitake a vývary z neho predpisovali na choroby horných dýchacích ciest, na ťažké dušnosti, na problémy s krvným tlakom, s pečeňou, na vyčerpanie a slabosť, ktorej my dnes už inak nepovieme, ako stres a „nemá tu niekto, prosím vás, Xanax“.
Kto sa zaoberá orientálnymi záležitosťami profesionálne – napríklad v ošiali preskupuje nábytky podľa tisícročných smerníc a hovorí tomu pred návštevami feng šuej – toho určite poteší fakt, že šitake dokážu poriadne rozprúdiť životnú energiu čchi. Tvrdí to deväť z desiatich doktorov žijúcich počas vlády dynastie Ming.
Najväčším pestovateľom húževnatca je Japonsko, ktoré ho až do roku 1984 pestovalo výhradne tradične, bez podpory akýchkoľvek moderných technológií. Až v deväťdesiatych rokoch sa na nejaké to šitake rodoľubstvo rezignovalo a húževnatec sa vyrútil do sveta, teda predovšetkým za hranice Ázie.
Dnes sušené šitake nájdeme skoro v kažom dobrom supermarkete a čerstvé na niektorých miestach, kde sa predávajú orientálne pochutiny a exotické ovocie. Chutí fantasticky a je len otázkou času, keď sa ho prestanú báť aj notorickí vyznávači domácich halušiek, rezňov a perkeltu.
Autor je scenárista.
Ako na šitake/
K šitake sa nemusíme správať príliš zdvorilo, sú to síce cudzinci, no z odolného rodu. Môžeme byť dokonca trochu tvrdší ako k ostatným hubám, pretože sú naozaj húževnaté a nedrobia sa. Pokiaľ ich máme surové, môžeme ich použiť aj so stonkami, ktoré sú niekedy tvrdé. Ľahučko ich premyjeme, no nikdy ich nenechávame vo vode dlho, pretože nám nasajú vodu a zmľandravejú. Potom ich stačí len pekne zostra orestovať na masle, olivovom či kokosovom oleji, dochutiť korením, nechať trochu vychladnúť a podávať v hociktorom šaláte. Klobúčiky nemusíme zvlášť krájať, nádherne vyniknú ako milé malé orientálne slnečníky. Ak používame šitake sušené, tu musíme rátať s trošku dlhšou prípravou. Na druhej strane sa nám však huby odmenia omnoho intenzívnejšou chuťou. Šitake vyberieme a namočíme do teplej vody. Necháme ich tak pučať približne pol hodiny. Potom ich vyžmýkame, odrežeme stonky, ktoré sú v sušenej podobe nepožívateľné. Potom klobúčiky nakrájame na štvrtinky a používame pod mäso alebo do orientálnych polievok. Na prípravu dusením potrebujú približne desať minút. V kombinácii s ryžovým octom, ustricovou omáčou, limetkou a koriandrom je šitake mocný pán. Vyskúšať sa ju však oplatí aj v našej klasickej kuchyni.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.