Najprv zmeny: Volí sa už len jednokolovo, a volí sa takmer o polovicu menej poslancov (199), keďže zmenšenie parlamentu patrí medzi málo bodov programu Fidesz, ktorý bol do bodky splnený. Tretia zmena je volebné právo cezhraničných Maďarov, čo je tiež splnený bod programu.
Naopak, ani po štyroch rokoch sa nezmenila ústredná otázka volieb, teda či Fidesz-KDNP (za pomlčkou sú „príveskoví“ kresťanskí demokrati) vyhrá s ústavnou väčšinou, alebo sa bude musieť uspokojiť s obyčajnou, teda nadpolovičnou. To je reč všetkých prieskumov, z ktorých dva najčerstvejšie oceňujú Fidesz na 45, respektíve 43 percent hlasov, čo v maďarskom kombinovanom systéme môže naozaj stačiť na ústavnú väčšinu. Nemennosť rozloženia síl dokresľuje fakt, že pred tretím Jobbikom je ako druhé zoskupenie Zmena vlády, čo je rozprášená a znovu pozliepaná ľavica. Jej preferenčné ťažisko tvoria socialisti (MSZP), pričom 15-19 terajších percent „zmeny“ mali pred štyrmi rokmi oni sami. Všetko ostatné vrátane parlamentnej LMP (maďarskí zelení) je pod čiarou ponoru a rovnalo by sa menšiemu zázraku, keby to tak 5. apríla nezostalo.
Vysvetlení „anomálie Fidesz“, ktorou je opäť veľmi reálna možnosť ústavnej väčšiny jednej strany, je viacero. Už terajšia ústavná dominancia je pritom v demokratickej Európe bezprecedentná. Jej opakovanie je možné vďaka ovládnutiu kľúčovej infraštruktúry, ktorá formuje vedomie spoločnosti a cezeň aj volebné výsledky. O férovej politickej súťaži sa totiž v Maďarsku nedá hovoriť. Ale pozor: Povedať, že Fidesz je už štátostrana a v Maďarsku nie je informačná sloboda, by bolo prisilné. Už i vzhľadom na to, že máme – tí starší z nás aj osobne – vlastnú skúsenosť, čo je to štátostrana. V súručenstve so štátnym aparátom, verejnoprávnymi i straníckymi médiami, „pronárodným“ kultúrnym a intelektuálnym frontom a podnikateľskou klientelou Fideszu, ktorá zo štátnych zákaziek všetko financuje, však Orbán naozaj vytvoril čosi ako „centrálne silové pole“ (jeho vlastný výraz) jedného štátneho názoru. Nezávislé médiá, slobodný internet, hlas think-tankov, analytikov a osvietenejšej občianskej spoločnosti rovnocenným protihráčom tomuto poľu jednoducho nie sú.
Nie je to, samozrejme takmer informačný skoromonopol, aký má Putin v Rusku, ale je to dosť na to, aby sa Fidesz cítil bezpečne aj pred onakvejšou opozíciou, než je súčasná maďarská. Tá v mnohom pripomína slovenské náprotivky – po tom, čo dva roky strávila hľadaním samej seba (spájanie, zápas o lídra, čo týždeň, to šarvátka), ju mesiac pred voľbami zaľahol obrovský škandál. S 240-miliónovým tajným účtom v Rakúsku bol nachytaný podpredseda a „dvojka“ socialistov Gábor Simon. A zatiaľ čo jeho aféra a vyšetrovacia väzba tvoria v „centrálnom silovom poli“ skutočnú volebnú agendu, korupčné príbehy Fideszu, ako aj skutočnosť, že Maďarsko je hlboko rozdelenou spoločnosťou na neudržateľnej ekonomickej trajektórii, vegetujú v priestoroch s nižšou sledovanosťou.
Takto sa naozaj dá obhájiť ústavná väčšina.
Naopak, ani po štyroch rokoch sa nezmenila ústredná otázka volieb, teda či Fidesz-KDNP (za pomlčkou sú „príveskoví“ kresťanskí demokrati) vyhrá s ústavnou väčšinou, alebo sa bude musieť uspokojiť s obyčajnou, teda nadpolovičnou. To je reč všetkých prieskumov, z ktorých dva najčerstvejšie oceňujú Fidesz na 45, respektíve 43 percent hlasov, čo v maďarskom kombinovanom systéme môže naozaj stačiť na ústavnú väčšinu. Nemennosť rozloženia síl dokresľuje fakt, že pred tretím Jobbikom je ako druhé zoskupenie Zmena vlády, čo je rozprášená a znovu pozliepaná ľavica. Jej preferenčné ťažisko tvoria socialisti (MSZP), pričom 15-19 terajších percent „zmeny“ mali pred štyrmi rokmi oni sami. Všetko ostatné vrátane parlamentnej LMP (maďarskí zelení) je pod čiarou ponoru a rovnalo by sa menšiemu zázraku, keby to tak 5. apríla nezostalo.
Vysvetlení „anomálie Fidesz“, ktorou je opäť veľmi reálna možnosť ústavnej väčšiny jednej strany, je viacero. Už terajšia ústavná dominancia je pritom v demokratickej Európe bezprecedentná. Jej opakovanie je možné vďaka ovládnutiu kľúčovej infraštruktúry, ktorá formuje vedomie spoločnosti a cezeň aj volebné výsledky. O férovej politickej súťaži sa totiž v Maďarsku nedá hovoriť. Ale pozor: Povedať, že Fidesz je už štátostrana a v Maďarsku nie je informačná sloboda, by bolo prisilné. Už i vzhľadom na to, že máme – tí starší z nás aj osobne – vlastnú skúsenosť, čo je to štátostrana. V súručenstve so štátnym aparátom, verejnoprávnymi i straníckymi médiami, „pronárodným“ kultúrnym a intelektuálnym frontom a podnikateľskou klientelou Fideszu, ktorá zo štátnych zákaziek všetko financuje, však Orbán naozaj vytvoril čosi ako „centrálne silové pole“ (jeho vlastný výraz) jedného štátneho názoru. Nezávislé médiá, slobodný internet, hlas think-tankov, analytikov a osvietenejšej občianskej spoločnosti rovnocenným protihráčom tomuto poľu jednoducho nie sú.
Nie je to, samozrejme takmer informačný skoromonopol, aký má Putin v Rusku, ale je to dosť na to, aby sa Fidesz cítil bezpečne aj pred onakvejšou opozíciou, než je súčasná maďarská. Tá v mnohom pripomína slovenské náprotivky – po tom, čo dva roky strávila hľadaním samej seba (spájanie, zápas o lídra, čo týždeň, to šarvátka), ju mesiac pred voľbami zaľahol obrovský škandál. S 240-miliónovým tajným účtom v Rakúsku bol nachytaný podpredseda a „dvojka“ socialistov Gábor Simon. A zatiaľ čo jeho aféra a vyšetrovacia väzba tvoria v „centrálnom silovom poli“ skutočnú volebnú agendu, korupčné príbehy Fideszu, ako aj skutočnosť, že Maďarsko je hlboko rozdelenou spoločnosťou na neudržateľnej ekonomickej trajektórii, vegetujú v priestoroch s nižšou sledovanosťou.
Takto sa naozaj dá obhájiť ústavná väčšina.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.