Zaplatil som za používanie ciest. Bez účtenky. Zaplatil som za zdravotnú starostlivosť ľudí, čo nemali toľko šťastia ako ja a museli navštíviť lekára. Bez faktúry. Zaplatil som dôchodky súčasným dôchodcom. Bez dokladu. Zaplatil som pohodlný život poslancov na bratislavskom parlamentnom vŕšku. Nielenže bez bločku, ale aj bez úprimného „ďakujem“.
Teória fungovania demokracie je, že volič má svoj preferovaný mix toho, čo chce od štátu a vo voľbách vyberie politika, ktorý túto predstavu implementuje. Prax demokracie je však taká, že drvivá väčšina voličov nielenže netuší, čo všetko štát robí, ale nemá ani šajnu, koľko to všetko stojí a kto to platí. Práve nič netušiaci volič je vytúženým a ideálnym zamestnávateľom politika.
Jedným z cieľov reklamy je poskytovanie informácií o produktoch a poskytovaných službách. V tejto súvislosti je komická hysterická precitlivenosť ochrancov „obyčajných“ ľudí pred účinkami trhovej reklamy, pri totálnom ignorovaní zhubných vplyvov reklamy politickej. Ak prášok neperie tak oslnivo bielo ako v reklame, firma musí vysvetľovať, kde sa stala chyba. Ak nebankovka na letáku uvedie len týždenný, no už nie ročný úrok, má na krku súd. Aj neprehľadné bankové poplatky dvíhajú štátnym úradníkom tlak. Pritom oproti politickej reklame ide len o drobné vylomeninky – jeden politik sľubuje dvojnásobné platy, druhý zdravotníctvo zadarmo (!), istoty pre každého a zázraky na počkanie. Najšikovnejšieho demagóga však namiesto pokuty čaká často premiérska stolička. No inokedy vášniví kritici reklamy sa zrazu tvária, že je to normálne, a aj progresívni ochrancovia „asymetricky informovaných“ mlčia pri politickom zavádzaní ako hrob. Pritom politici disponujú rádovo väčšími sumami a vplyvom na naše životy než predajca sladkého bublinkového nápoja.
Aj preto sme sa vo firme rozhodli, že časť ťarchy informovania slovenských voličov položíme aj na naše plecia. Zrozumiteľné vyčíslenie toho, čo všetko štát robí a koľko nás to stojí v podobe účtu za služby štátu robíme namiesto zaneprázdnených štátnych úradníkov už 4 roky. A portál Cena štátu, kde vyčísľujeme všetky finančné vzťahy medzi občanom a štátom už 9 rokov. Trochu ako takí robotníci demokracie.
Najnovší bloček prišiel na svet práve v týždeň, keď sa podávajú daňové priznania. Aby ste vedeli koľko a za čo platíte. Cena za služby štátu prepočítaná na občana vyjde v roku 2014 na 4 811 eur. Je to o 107 eur viac ako v roku minulom. Dlh štátu, pripadajúci na každého obyvateľa, pritom medziročne poskočí o 624 eur, teda na 7 912 eur, čo prevyšuje rast vytvorenej hodnoty (HDP) na obyvateľa v tomto roku.
Celý bloček nájdete na stránke cenastatu.sk alebo sa poň vo fyzickej podobe môžete zastaviť u nás v kancelárii. Skúste ho prihlásiť aj do bločkovej lotérie. Kto však pošle finančnú kontrolu na samotný štát?
Autor pracuje v INESS.
Teória fungovania demokracie je, že volič má svoj preferovaný mix toho, čo chce od štátu a vo voľbách vyberie politika, ktorý túto predstavu implementuje. Prax demokracie je však taká, že drvivá väčšina voličov nielenže netuší, čo všetko štát robí, ale nemá ani šajnu, koľko to všetko stojí a kto to platí. Práve nič netušiaci volič je vytúženým a ideálnym zamestnávateľom politika.
Jedným z cieľov reklamy je poskytovanie informácií o produktoch a poskytovaných službách. V tejto súvislosti je komická hysterická precitlivenosť ochrancov „obyčajných“ ľudí pred účinkami trhovej reklamy, pri totálnom ignorovaní zhubných vplyvov reklamy politickej. Ak prášok neperie tak oslnivo bielo ako v reklame, firma musí vysvetľovať, kde sa stala chyba. Ak nebankovka na letáku uvedie len týždenný, no už nie ročný úrok, má na krku súd. Aj neprehľadné bankové poplatky dvíhajú štátnym úradníkom tlak. Pritom oproti politickej reklame ide len o drobné vylomeninky – jeden politik sľubuje dvojnásobné platy, druhý zdravotníctvo zadarmo (!), istoty pre každého a zázraky na počkanie. Najšikovnejšieho demagóga však namiesto pokuty čaká často premiérska stolička. No inokedy vášniví kritici reklamy sa zrazu tvária, že je to normálne, a aj progresívni ochrancovia „asymetricky informovaných“ mlčia pri politickom zavádzaní ako hrob. Pritom politici disponujú rádovo väčšími sumami a vplyvom na naše životy než predajca sladkého bublinkového nápoja.
Aj preto sme sa vo firme rozhodli, že časť ťarchy informovania slovenských voličov položíme aj na naše plecia. Zrozumiteľné vyčíslenie toho, čo všetko štát robí a koľko nás to stojí v podobe účtu za služby štátu robíme namiesto zaneprázdnených štátnych úradníkov už 4 roky. A portál Cena štátu, kde vyčísľujeme všetky finančné vzťahy medzi občanom a štátom už 9 rokov. Trochu ako takí robotníci demokracie.
Najnovší bloček prišiel na svet práve v týždeň, keď sa podávajú daňové priznania. Aby ste vedeli koľko a za čo platíte. Cena za služby štátu prepočítaná na občana vyjde v roku 2014 na 4 811 eur. Je to o 107 eur viac ako v roku minulom. Dlh štátu, pripadajúci na každého obyvateľa, pritom medziročne poskočí o 624 eur, teda na 7 912 eur, čo prevyšuje rast vytvorenej hodnoty (HDP) na obyvateľa v tomto roku.
Celý bloček nájdete na stránke cenastatu.sk alebo sa poň vo fyzickej podobe môžete zastaviť u nás v kancelárii. Skúste ho prihlásiť aj do bločkovej lotérie. Kto však pošle finančnú kontrolu na samotný štát?
Autor pracuje v INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.