Volebné rozdiely medzi Kysucami a Oravou boli aj v parlamentných voľbách. Na Kysuciach mávala úspech SNS, na Orave KDH. Zjednodušene sa zvykne hovoriť, že na Kysuciach sú ľavicoví katolíci, na Orave pravicoví katolíci.
Prečo dva susediace severné regióny Slovenska, v mnohých parametroch veľmi podobné (napríklad v počte nezamestnaných ľudí, religiozite, sobášnosti, v nízkom počte rozvodov a potratov), majú také odlišné volebné preferencie? Odpoveď už hľadali kolegovia Martin Hanus a Jozef Majchrák v rozsiahlej .téme, ktorú sme uverejnili minulý týždeň (Boj o katolícky sever, .týždeň 13/2014).
.negatívny pocit z Kysúc
Medzi Oravou a Kysucami sú okrem odlišnosti vo volebnom správaní ešte ďalšie rozdiely. Okres Námestovo je v rámci Slovenska tradične špičkou v plodnosti i v prirodzenom prírastku. V roku 2012 bol prirodzený prírastok obyvateľstva v Námestove 7,66 promile, ale aj ostatné oravské okresy sú na tom dobre: v Tvrdošíne 5,29 s v Dolnom Kubíne dosiahli 2,31 promile. Naopak, v Čadci to bolo iba 0,08 promile a v Kysuckom Novom Meste 0,39 promile.
Zaujímavé sú skúsenosti sociálnych pracovníkov, ktorí pôsobia v obidvoch regiónoch. Ivan Leitman, ktorý vedie v Žiline Detské krízové centrum Náruč, sa ani nemusí pozrieť do žiadnej štatistiky, aby mohol ihneď odpovedať na otázku, z ktorého regiónu má za svoje pätnásťročné pôsobenie najviac detí. „Samozrejme, z Kysúc. Z Oravy ich bolo vždy málo. Ten negatívny pocit z Kysúc bol vždy silný, vidíme tu nefunkčné rodiny aj alkoholizmus ako únik z frustrujúcej situácie.“
Milada Bohovicová pôsobí v žilinskom centre Návratu a venuje sa podpore a budovaniu náhradných rodín, a to aj na Orave a na Kysuciach. Tiež ju zaujal veľký rozdiel medzi oboma regiónmi. Rozdielna je tu i práca s náhradnými rodinami. Na Kysuciach sú náhradné rodiny zväčša z príbuzenského okruhu detí, ktorých rodičia zlyhali. Zvyčajne je dôvodom alkohol, a to aj alkohol matiek. Náhradné rodiny na Kysuciach tvoria zvyčajne starí rodičia, alebo tety či starší súrodenci. Ani tieto náhradné rodiny však často nefungujú dobre, sú rizikové a samy by nedokázali fungovať. Preto potrebujú rôzne druhy dlhodobej pomoci od štátu a sociálnych pracovníkov.
Na Orave je to inak. Oravské rodiny sú stabilnejšie a sú ochotné prijať aj cudzie deti. Orava je regiónom s veľkým počtom pestúnskych i profesionálnych rodín. „Ani si neviem spomenúť, kedy sme tu mali klientov z Kysúc, ktorých by sme pripravovali na prijatie cudzieho dieťaťa, no z Oravy ich tu máme vždy dosť,“ tvrdí Milada Bohovicová. Orava je výnimočná aj v tom, že je možné umiestniť tu do rodiny aj väčšie súrodenecké skupiny, o ktoré nebýva takmer žiadny záujem. „Aj nedávno si do pestúnstva vzala rodina z Oravy naraz tri deti a pritom mali štyri svoje deti. Máme tu aj pestúnske rodiny, ktoré postupne odchovali tri-štyri deti, a popritom mali aj svoje deti. Oravské rodiny zvyčajne nepotrebujú dieťa preto, že nemajú svoje deti, ale majú potrebu vychovať ešte ďalšie deti, najmä keď ich biologické deti už odrastú a ostane im prázdny dom,“ tvrdí Milada Bohovicová. Oravské ženy začínajú rodiť skoro a v štyridsiatke majú odrastené deti, ale stále dosť síl. Pestúnstvo, ale aj profesionálne rodičovstvo považujú preto za dobrý spôsob realizácie. „Pre ne je to veľmi zrozumiteľná cesta, často až ideálna. Výchova v oravských rodinách je možno rigidnejšia, ale funkčná,“ tvrdí Milada Bohovicová. Dlhoročné osvedčené profesionálne rodiny sú napríklad v obci Krivá, kde na takúto formu realizácie inšpiroval miestnych bývalý starosta Stanislav Blšák. Pestúnstvo sa zas uchytilo v obci Zákamenné.
.dva okresy
Sú však empirické skúsenosti dvoch ľudí relevantné? Porovnávací výskum rodinného správania na Orave a Kysuciach sa zatiaľ nerobil. Výskumník z Inštitútu pre výskum práce a rodiny Milan Fico skúmal udržateľnosť náhradného prostredia, no porovnával iba jednotlivé kraje Slovenska, takže nezachytil rozdiely medzi Oravou a Kysucami. No otázku tiež považuje za zaujímavú.
Porovnávať čísla medzi oboma regiónmi je náročné aj preto, že čísla o odobratí detí z rodín či zverovanie do náhradných rodín evidujú okresné úrady práce či okresné súdy a je prácne ich dávať dokopy. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nám poskytol aspoň o čísla z dvoch okresov – Čadce a Dolného Kubína. Musíme však zobrať do úvahy, že okres Dolný Kubín má až 2,3-násobne menší počet obyvateľov ako okres Čadca.
V roku 2012 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci musel riešiť zverenie 33 detí do inej rodiny (formou poručníctva, náhradnej osobnej starostlivosti či pestúnstva). Za ten istý rok riešil dolnokubínsky úrad len tri podobné prípady.
Máme údaj aj o počte detí umiestnených na základe rozhodnutia súdu v zariadeniach, ako sú detské domovy, krízové centrá, náhradné rodiny. V roku 2012 bolo v okrese Čadca takýchto detí 16, v okrese Dolný Kubín boli len 4. Ak by sme aj vynásobili toto číslo koeficientom 2,3, je to jasne v neprospech Čadce.
V rokoch 2011 až 2013 Okresný súd v Čadci uvoľnil do osvojenia 10 detí, no za to isté obdobie Okresný súd v Dolnom Kubíne rozhodoval o tom, že je dieťa právne voľné, aby sa mu mohli začať hľadať adoptívni rodičia, len jedenkrát.
Opačné konanie o osvojení, teda o adopcii dieťaťa – vyzerá takto: Za uvedené tri roky súd v Čadci rozhodol o tom, že si príbuzní alebo cudzie osoby osvoja 9 detí, v Dolnom Kubíne za to isté obdobie súd rozhodol o osvojení 10 detí. Ak by sme použili koeficient 2,3 – rozdiel je evidentnejší: 9:23 v prospech Dolného Kubína. Zjednodušene povedané: okres Čadca poskytuje viac detí pre iné rodiny, okres Dolný Kubín viac detí prijíma.
Kysuce a Orava teda nielen inak volia, ale aj ich rodinné stratégie sú rozdielne. Otázka, prečo to tak je, možno zaujme aj odborné tímy sociológov a dostaneme kvalifikovanú odpoveď.
Prečo dva susediace severné regióny Slovenska, v mnohých parametroch veľmi podobné (napríklad v počte nezamestnaných ľudí, religiozite, sobášnosti, v nízkom počte rozvodov a potratov), majú také odlišné volebné preferencie? Odpoveď už hľadali kolegovia Martin Hanus a Jozef Majchrák v rozsiahlej .téme, ktorú sme uverejnili minulý týždeň (Boj o katolícky sever, .týždeň 13/2014).
.negatívny pocit z Kysúc
Medzi Oravou a Kysucami sú okrem odlišnosti vo volebnom správaní ešte ďalšie rozdiely. Okres Námestovo je v rámci Slovenska tradične špičkou v plodnosti i v prirodzenom prírastku. V roku 2012 bol prirodzený prírastok obyvateľstva v Námestove 7,66 promile, ale aj ostatné oravské okresy sú na tom dobre: v Tvrdošíne 5,29 s v Dolnom Kubíne dosiahli 2,31 promile. Naopak, v Čadci to bolo iba 0,08 promile a v Kysuckom Novom Meste 0,39 promile.
Zaujímavé sú skúsenosti sociálnych pracovníkov, ktorí pôsobia v obidvoch regiónoch. Ivan Leitman, ktorý vedie v Žiline Detské krízové centrum Náruč, sa ani nemusí pozrieť do žiadnej štatistiky, aby mohol ihneď odpovedať na otázku, z ktorého regiónu má za svoje pätnásťročné pôsobenie najviac detí. „Samozrejme, z Kysúc. Z Oravy ich bolo vždy málo. Ten negatívny pocit z Kysúc bol vždy silný, vidíme tu nefunkčné rodiny aj alkoholizmus ako únik z frustrujúcej situácie.“
Milada Bohovicová pôsobí v žilinskom centre Návratu a venuje sa podpore a budovaniu náhradných rodín, a to aj na Orave a na Kysuciach. Tiež ju zaujal veľký rozdiel medzi oboma regiónmi. Rozdielna je tu i práca s náhradnými rodinami. Na Kysuciach sú náhradné rodiny zväčša z príbuzenského okruhu detí, ktorých rodičia zlyhali. Zvyčajne je dôvodom alkohol, a to aj alkohol matiek. Náhradné rodiny na Kysuciach tvoria zvyčajne starí rodičia, alebo tety či starší súrodenci. Ani tieto náhradné rodiny však často nefungujú dobre, sú rizikové a samy by nedokázali fungovať. Preto potrebujú rôzne druhy dlhodobej pomoci od štátu a sociálnych pracovníkov.
Na Orave je to inak. Oravské rodiny sú stabilnejšie a sú ochotné prijať aj cudzie deti. Orava je regiónom s veľkým počtom pestúnskych i profesionálnych rodín. „Ani si neviem spomenúť, kedy sme tu mali klientov z Kysúc, ktorých by sme pripravovali na prijatie cudzieho dieťaťa, no z Oravy ich tu máme vždy dosť,“ tvrdí Milada Bohovicová. Orava je výnimočná aj v tom, že je možné umiestniť tu do rodiny aj väčšie súrodenecké skupiny, o ktoré nebýva takmer žiadny záujem. „Aj nedávno si do pestúnstva vzala rodina z Oravy naraz tri deti a pritom mali štyri svoje deti. Máme tu aj pestúnske rodiny, ktoré postupne odchovali tri-štyri deti, a popritom mali aj svoje deti. Oravské rodiny zvyčajne nepotrebujú dieťa preto, že nemajú svoje deti, ale majú potrebu vychovať ešte ďalšie deti, najmä keď ich biologické deti už odrastú a ostane im prázdny dom,“ tvrdí Milada Bohovicová. Oravské ženy začínajú rodiť skoro a v štyridsiatke majú odrastené deti, ale stále dosť síl. Pestúnstvo, ale aj profesionálne rodičovstvo považujú preto za dobrý spôsob realizácie. „Pre ne je to veľmi zrozumiteľná cesta, často až ideálna. Výchova v oravských rodinách je možno rigidnejšia, ale funkčná,“ tvrdí Milada Bohovicová. Dlhoročné osvedčené profesionálne rodiny sú napríklad v obci Krivá, kde na takúto formu realizácie inšpiroval miestnych bývalý starosta Stanislav Blšák. Pestúnstvo sa zas uchytilo v obci Zákamenné.
.dva okresy
Sú však empirické skúsenosti dvoch ľudí relevantné? Porovnávací výskum rodinného správania na Orave a Kysuciach sa zatiaľ nerobil. Výskumník z Inštitútu pre výskum práce a rodiny Milan Fico skúmal udržateľnosť náhradného prostredia, no porovnával iba jednotlivé kraje Slovenska, takže nezachytil rozdiely medzi Oravou a Kysucami. No otázku tiež považuje za zaujímavú.
Porovnávať čísla medzi oboma regiónmi je náročné aj preto, že čísla o odobratí detí z rodín či zverovanie do náhradných rodín evidujú okresné úrady práce či okresné súdy a je prácne ich dávať dokopy. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nám poskytol aspoň o čísla z dvoch okresov – Čadce a Dolného Kubína. Musíme však zobrať do úvahy, že okres Dolný Kubín má až 2,3-násobne menší počet obyvateľov ako okres Čadca.
V roku 2012 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci musel riešiť zverenie 33 detí do inej rodiny (formou poručníctva, náhradnej osobnej starostlivosti či pestúnstva). Za ten istý rok riešil dolnokubínsky úrad len tri podobné prípady.
Máme údaj aj o počte detí umiestnených na základe rozhodnutia súdu v zariadeniach, ako sú detské domovy, krízové centrá, náhradné rodiny. V roku 2012 bolo v okrese Čadca takýchto detí 16, v okrese Dolný Kubín boli len 4. Ak by sme aj vynásobili toto číslo koeficientom 2,3, je to jasne v neprospech Čadce.
V rokoch 2011 až 2013 Okresný súd v Čadci uvoľnil do osvojenia 10 detí, no za to isté obdobie Okresný súd v Dolnom Kubíne rozhodoval o tom, že je dieťa právne voľné, aby sa mu mohli začať hľadať adoptívni rodičia, len jedenkrát.
Opačné konanie o osvojení, teda o adopcii dieťaťa – vyzerá takto: Za uvedené tri roky súd v Čadci rozhodol o tom, že si príbuzní alebo cudzie osoby osvoja 9 detí, v Dolnom Kubíne za to isté obdobie súd rozhodol o osvojení 10 detí. Ak by sme použili koeficient 2,3 – rozdiel je evidentnejší: 9:23 v prospech Dolného Kubína. Zjednodušene povedané: okres Čadca poskytuje viac detí pre iné rodiny, okres Dolný Kubín viac detí prijíma.
Kysuce a Orava teda nielen inak volia, ale aj ich rodinné stratégie sú rozdielne. Otázka, prečo to tak je, možno zaujme aj odborné tímy sociológov a dostaneme kvalifikovanú odpoveď.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.