Tento bodrý chlapík pozná spôsob, ako z „neprispôsobivého Cigáňa“ vypestovať zodpovedného pracanta. Jeho príbeh ukazuje, že aj malá vzorka podobných podnikateľov či angažovaných rómskych elít by dokázala byť štartérom premeny zanedbávanej menšiny.
.z kováčskej dielne
Patkaň sa narodil v rómskej osade Haršalovka pri Bardejove do rodiny, v ktorej sa po mnoho generácií dedilo kováčske remeslo. Remeselná zručnosť preslávila jeho otca v širokom okolí, dokonca mu zachránila život: Nemci ho cez vojnu ako Róma a partizána deportovali do koncentračného tábora v Dachau, no napokon ho ako kováča presunuli do Hamburgu, kde vyrábal pásy do tankov. „Pamätám sa, ako robil pre roľníkov pluhy, sekery a vozy,“ spomína Patkaň na svojich rodičov. „Mamka bola v domácnosti, ale pracovala aj ako robotníčka. Nemala vzdelanie, no mala úžasnú pamäť.“
Rodine s deviatimi deťmi sa podarilo z rómskej osady vymaniť. Keď mal Jozef Patkaň dva roky, presťahovali sa do Bardejova. „Otec za ušetrené peniaze odkúpil rodinný domček a kováčsku dielňu.“ Jozef Patkaň a jeho súrodenci sa zrejme nemohli sťažovať na málo podnetné rodinné prostredie: až siedmi z nich skončili vysokú školu. V rodine majú inžinierov, lekárov či profesorov. „Otec nás viedol k vzdelaniu a k tomu, aby sme niečo v živote dosiahli.“ Paradoxne to bola práve jeho generácia, ktorá prerušila rodinnú remeselnú históriu. Tristoročné kováčske kladivo s nákovou dnes ako symbol visí „na klinci“ v jeho dome, kde čaká, kým sa ho niekto opäť raz nechopí.
Absolvoval strednú priemyslovku a stavebnú fakultu v Bratislave, neskôr si doplnil postgraduál z hospodárskeho práva. Pracoval v národnom výbore v Bardejove, kde neskôr ako šéf mestského stavebného podniku manažoval výstavbu nových obecných budov. Keď po roku 1989 podnik stratil zákazky, dal sa so súrodencami na podnikanie. Otec mu požičal pol milióna korún. „V podnikaní som videl určitý druh slobody a možnosť presadzovať svoje myšlienky,“ vysvetľuje dôvod, pre ktorý sa dal na biznis.
Začínal skromne na zbúranisku pri bardejovskej autobusovej stanici, no už po pár rokoch jeho firma Obnova zamestnávala stovky ľudí. Okrem stavebných zákaziek vyrábali drevené hračky – hojdacích koníkov. „Mesačne sme do Rakúska a Nemecka vyviezli dva kamióny,“ spomína. Postupne sa firma rozšírila: dnes má štyri píly, krajčírsku dielňu a vyrábajú aj okná a dvere. Od skrachovanej obuvníckej fabriky Jas Bardejov odkúpili priemyselné haly, kde vyrábajú káble pre automobilky. Stavebné čaty Patkaň posiela aj do Slovinska, Belgicka či Írska, kde pracujú na stavbách či rekonštrukciách domov. V Obnove zamestnancov pribúdalo, až kým nezačala vystrkovať rožky hospodárska kríza. V roku 2007 mala Obnova 800 pracovníkov, dnes ich je „len“ 250.
.pomoc komunite
V súčasnosti v Obnove pracuje takmer 50 Rómov. Podnikatelia ako Patkaň sú dôležití pri budovaní bežných návykov, nevyhnutných pre sociálnu integráciu a stabilné zamestnanie, ktoré našim Rómom často chýbajú. Aký je jeho recept? „Rómovia vedia pracovať, no treba ich riadiť a usmerňovať, vyžadovať pracovnú disciplínu,“ vraví. „Tým dosiahnete autoritu, s ktorou vás akceptujú.“ No pri zamestnávaní im prednosť nedáva, naopak, zaraďuje ich medzi bielych, aby mali vzory. „Mnohých Rómov sme aj preškolili alebo im pomohli k zvládaniu remesiel, ktoré potrebujeme – murári, tesári, stolári či krajčíri. Sú medzi nimi aj takí, čo majú vysokú školu,“ opisuje Patkaň. Uznáva však, že približne tretina Rómov je „neprerobiteľných“. Aké odporučenia by dal politikom? „Predovšetkým podporujme vzdelávanie Rómov, najmä internátne školy, kde z týchto detí vyrastajú vzdelaní a schopní ľudia. Napríklad gymnázium v Kremnici.“ Patkaň kedysi založil aj neziskovku Rómska Obnova Horného Šariša, kde pomocou rekvalifikácie pomáhal chudobným Rómom umiestniť sa na pracovnom trhu.
Zavše sa mu stane, že mu ľudia dajú nepríjemne najavo jeho etnický pôvod. „Beriem to ako reálnu vec,“ tvrdí Patkaň, ktorému na stene v pracovni visí obraz Zefirína Jiméneza Mallu, blahoslaveného patróna Rómov. „Radšej sa svojou prácou snažím vynútiť zmenu pohľadu na Róma. Rómovia to však majú pri dosiahnutí kariéry ťažšie ako majorita. Spoločnosť ťažko prijíma medzi seba aj vzdelaných Rómov.“ Presne to učí aj svoje štyri deti: ak chcete byť rovnocenní bielym, musíte makať oveľa viac ako oni. Jeho dvaja synovia a dvaja zaťovia sú dnes vo firme konateľmi.
Patkaňova firma stále pomáha aj rómskym komunitám, najmä na rómskom sídlisku Poštárka v Bardejove. Do obnovy svojho okolia investoval desiatky miliónov korún, napríklad do rómskej kultúry či rómskeho kostola, zasväteného práve Rómovi Jiménezovi Mallovi. „Poskytujeme im autobusy na rôzne akcie a pomáhame aj našim saleziánom, ktorí tam pracujú s Rómami.“ Patkaňovu prácu s rómskou menšinou si vážia aj bieli: „Je dobré, keď úspešní Rómovia ťahajú ,svojich´,“ uznanlivo o ňom hovorí miestny podnikateľ Ján Pecuch. Šesťdesiattriročný Jozef Patkaň však už dnes veľké plány nerozvíja: „Firmu chcem odovzdať svojim deťom a naďalej im už len pomáhať svojimi skúsenosťami pri jej riadení.“
.z kováčskej dielne
Patkaň sa narodil v rómskej osade Haršalovka pri Bardejove do rodiny, v ktorej sa po mnoho generácií dedilo kováčske remeslo. Remeselná zručnosť preslávila jeho otca v širokom okolí, dokonca mu zachránila život: Nemci ho cez vojnu ako Róma a partizána deportovali do koncentračného tábora v Dachau, no napokon ho ako kováča presunuli do Hamburgu, kde vyrábal pásy do tankov. „Pamätám sa, ako robil pre roľníkov pluhy, sekery a vozy,“ spomína Patkaň na svojich rodičov. „Mamka bola v domácnosti, ale pracovala aj ako robotníčka. Nemala vzdelanie, no mala úžasnú pamäť.“
Rodine s deviatimi deťmi sa podarilo z rómskej osady vymaniť. Keď mal Jozef Patkaň dva roky, presťahovali sa do Bardejova. „Otec za ušetrené peniaze odkúpil rodinný domček a kováčsku dielňu.“ Jozef Patkaň a jeho súrodenci sa zrejme nemohli sťažovať na málo podnetné rodinné prostredie: až siedmi z nich skončili vysokú školu. V rodine majú inžinierov, lekárov či profesorov. „Otec nás viedol k vzdelaniu a k tomu, aby sme niečo v živote dosiahli.“ Paradoxne to bola práve jeho generácia, ktorá prerušila rodinnú remeselnú históriu. Tristoročné kováčske kladivo s nákovou dnes ako symbol visí „na klinci“ v jeho dome, kde čaká, kým sa ho niekto opäť raz nechopí.
Absolvoval strednú priemyslovku a stavebnú fakultu v Bratislave, neskôr si doplnil postgraduál z hospodárskeho práva. Pracoval v národnom výbore v Bardejove, kde neskôr ako šéf mestského stavebného podniku manažoval výstavbu nových obecných budov. Keď po roku 1989 podnik stratil zákazky, dal sa so súrodencami na podnikanie. Otec mu požičal pol milióna korún. „V podnikaní som videl určitý druh slobody a možnosť presadzovať svoje myšlienky,“ vysvetľuje dôvod, pre ktorý sa dal na biznis.
Začínal skromne na zbúranisku pri bardejovskej autobusovej stanici, no už po pár rokoch jeho firma Obnova zamestnávala stovky ľudí. Okrem stavebných zákaziek vyrábali drevené hračky – hojdacích koníkov. „Mesačne sme do Rakúska a Nemecka vyviezli dva kamióny,“ spomína. Postupne sa firma rozšírila: dnes má štyri píly, krajčírsku dielňu a vyrábajú aj okná a dvere. Od skrachovanej obuvníckej fabriky Jas Bardejov odkúpili priemyselné haly, kde vyrábajú káble pre automobilky. Stavebné čaty Patkaň posiela aj do Slovinska, Belgicka či Írska, kde pracujú na stavbách či rekonštrukciách domov. V Obnove zamestnancov pribúdalo, až kým nezačala vystrkovať rožky hospodárska kríza. V roku 2007 mala Obnova 800 pracovníkov, dnes ich je „len“ 250.
.pomoc komunite
V súčasnosti v Obnove pracuje takmer 50 Rómov. Podnikatelia ako Patkaň sú dôležití pri budovaní bežných návykov, nevyhnutných pre sociálnu integráciu a stabilné zamestnanie, ktoré našim Rómom často chýbajú. Aký je jeho recept? „Rómovia vedia pracovať, no treba ich riadiť a usmerňovať, vyžadovať pracovnú disciplínu,“ vraví. „Tým dosiahnete autoritu, s ktorou vás akceptujú.“ No pri zamestnávaní im prednosť nedáva, naopak, zaraďuje ich medzi bielych, aby mali vzory. „Mnohých Rómov sme aj preškolili alebo im pomohli k zvládaniu remesiel, ktoré potrebujeme – murári, tesári, stolári či krajčíri. Sú medzi nimi aj takí, čo majú vysokú školu,“ opisuje Patkaň. Uznáva však, že približne tretina Rómov je „neprerobiteľných“. Aké odporučenia by dal politikom? „Predovšetkým podporujme vzdelávanie Rómov, najmä internátne školy, kde z týchto detí vyrastajú vzdelaní a schopní ľudia. Napríklad gymnázium v Kremnici.“ Patkaň kedysi založil aj neziskovku Rómska Obnova Horného Šariša, kde pomocou rekvalifikácie pomáhal chudobným Rómom umiestniť sa na pracovnom trhu.
Zavše sa mu stane, že mu ľudia dajú nepríjemne najavo jeho etnický pôvod. „Beriem to ako reálnu vec,“ tvrdí Patkaň, ktorému na stene v pracovni visí obraz Zefirína Jiméneza Mallu, blahoslaveného patróna Rómov. „Radšej sa svojou prácou snažím vynútiť zmenu pohľadu na Róma. Rómovia to však majú pri dosiahnutí kariéry ťažšie ako majorita. Spoločnosť ťažko prijíma medzi seba aj vzdelaných Rómov.“ Presne to učí aj svoje štyri deti: ak chcete byť rovnocenní bielym, musíte makať oveľa viac ako oni. Jeho dvaja synovia a dvaja zaťovia sú dnes vo firme konateľmi.
Patkaňova firma stále pomáha aj rómskym komunitám, najmä na rómskom sídlisku Poštárka v Bardejove. Do obnovy svojho okolia investoval desiatky miliónov korún, napríklad do rómskej kultúry či rómskeho kostola, zasväteného práve Rómovi Jiménezovi Mallovi. „Poskytujeme im autobusy na rôzne akcie a pomáhame aj našim saleziánom, ktorí tam pracujú s Rómami.“ Patkaňovu prácu s rómskou menšinou si vážia aj bieli: „Je dobré, keď úspešní Rómovia ťahajú ,svojich´,“ uznanlivo o ňom hovorí miestny podnikateľ Ján Pecuch. Šesťdesiattriročný Jozef Patkaň však už dnes veľké plány nerozvíja: „Firmu chcem odovzdať svojim deťom a naďalej im už len pomáhať svojimi skúsenosťami pri jej riadení.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.