Znova som raz bol v hlavnom meste, znova som si uchlipkával na viacerých recepciách. So mnou aj ten nešťastný úradník EÚ Jacek, ktorý už počíta dni, kým dosiahne nárok na európsky dôchodok, aby sa ešte v ten istý deň mohol vrátiť nazad do Poľska. Z Európskeho parlamentu sme vyšli na tmavé námestie. „Place de Lux“ bolo prázdne. Vtedy sa vynoril prízrak, načerveno žiariaci v daždivej noci, zjavenie vlastného štýlu. Klasické čierne topánky a sivočierne prúžkované sako tlmili farebnú dynamiku ružovej károvanej košele, pestrofarebnej kravaty – a menčestrákov v naozaj pekelnej červenej. Tie nohavice ma hypnotizovali.
Jacek ho oslovil ako „Sherlocka Holmesa“, čo statného Angličana potešilo. Jazva na jeho líci mi pripomenula buršenšafty, v ktorých sa vedú súboje mečmi. Postihnutý mal však lepšie vysvetlenie: A prostitute bottled me. Prostitútka mu ponúkala sex za 20 libier, a keď ju vysmial, tresla ho rozbitou fľašou.
Prechádzal sa sám a zjavne sa cítil v pohode. O to viac ma prekvapilo, že patrí do najužšieho kruhu UKIP, britskej strany, usilujúcej sa o nezávislosť. „Mám rád Brusel, mám rád cudzinu, ale má zostať cudzinou.“ UKIP – namierená proti prisťahovalcom a za vystúpenie Británie z EÚ – je momentálne najpopulárnejšou britskou stranou. Muž v červených menčestrákoch si vychutnával, že karikuje obraz tradičného ostrovného džentlmena. Kým jeho stranícky šéf, predseda strany Nigel Farage, nazval predsedu Komisie Barossa „oklamaným idiotom“ a „komunistom, ktorý podporoval predsedu Maa,“ jeho bruselský spolubojovník sa vyjadruje rozumnejšie. „Porovnávať EÚ so Sovietskym zväzom je blbosť. EÚ je nedemokratická, ale svojím spôsobom. Je to liberálna autokracia.“ Bol som ohúrený. Počas svojich prieskumov bruselskej eurobubliny som nestretol takmer nijakého politicky mysliaceho Brita, ale zato veľmi často britských lobistov.
Navrhol som im ísť do môjho obľúbeného baru „Callebasse,“ ktorý navštevujú najmä muži z Konga. Bývalý novinár chválil Václava Klausa, nazval sám seba „libertariánom,“ „Bavorákom,“ a „väčšinovo veriacim.“ Ukázal nám fotky svojej rodiny a užíval si môj úžas: jeho žena bola Indka, trikrát musela emigrovať, „ale vždy v rámci Commonwealthu!“
Má dobré šance dostať sa v máji do Európskeho parlamentu. A nebude mu to ľúto, keď by sa po vystúpení svojej krajiny z EÚ musel čoskoro sťahovať? Frivolný rajský vták, ktorý ako svoj životný cieľ uvádza have fun, a teda nie je žiadny typický káder hospodársko-liberálnej a pravicovo-populistickej UKIP, sa spokojne zasmial. To by bolo predsa skvelé. Nie, ako príslušník „Upper Middle-Class” si nerobí žiadne starosti o svoju budúcnosť.
Príslušník „Upper Middle-Class” študoval filozofiu. Problém kontinentálnej Európy vysvetľoval ako problém s idealizmom, „ktorý si predstavuje dokonalého človeka.” Odtiaľ pochádza to všetko krviprelievanie na kontinente, pre jakobínov boli ich protivníci „menej než ľudia.” „Toto v Británii nebolo. My vieme, že človek nie je dokonalý.”
Položil som mu poslednú otázku: prečo nebojovať v celej Európe za to, čo on v súzvuku lásky k slobode nazval liberty and freedom? Vzdychol si: „To by bolo správne, ale ja na to nemám čas.“ Úloha Veľkej Británie je zvonku pôsobiť ako vzor „národnej demokracie.”
A týmto sa začína samotný príbeh. Ďalší deň ráno som sa vybral poobzerať sa po takých nohaviciach. Jedny som našiel. Bolo na nich napísané: „Omladia vašu postavu.” Zrkadlo dalo tomuto prísľubu za pravdu, ale boli drahé. Váhal som, srdce mi búšilo. Nakoniec som za ne dal svoje posledné peniaze. Teraz ich mám oblečené. Žiaria a dodávajú mi lesk. Vďaka, Anglicko, prv než nás opustíš, za túto inšpiráciu!
Jacek ho oslovil ako „Sherlocka Holmesa“, čo statného Angličana potešilo. Jazva na jeho líci mi pripomenula buršenšafty, v ktorých sa vedú súboje mečmi. Postihnutý mal však lepšie vysvetlenie: A prostitute bottled me. Prostitútka mu ponúkala sex za 20 libier, a keď ju vysmial, tresla ho rozbitou fľašou.
Prechádzal sa sám a zjavne sa cítil v pohode. O to viac ma prekvapilo, že patrí do najužšieho kruhu UKIP, britskej strany, usilujúcej sa o nezávislosť. „Mám rád Brusel, mám rád cudzinu, ale má zostať cudzinou.“ UKIP – namierená proti prisťahovalcom a za vystúpenie Británie z EÚ – je momentálne najpopulárnejšou britskou stranou. Muž v červených menčestrákoch si vychutnával, že karikuje obraz tradičného ostrovného džentlmena. Kým jeho stranícky šéf, predseda strany Nigel Farage, nazval predsedu Komisie Barossa „oklamaným idiotom“ a „komunistom, ktorý podporoval predsedu Maa,“ jeho bruselský spolubojovník sa vyjadruje rozumnejšie. „Porovnávať EÚ so Sovietskym zväzom je blbosť. EÚ je nedemokratická, ale svojím spôsobom. Je to liberálna autokracia.“ Bol som ohúrený. Počas svojich prieskumov bruselskej eurobubliny som nestretol takmer nijakého politicky mysliaceho Brita, ale zato veľmi často britských lobistov.
Navrhol som im ísť do môjho obľúbeného baru „Callebasse,“ ktorý navštevujú najmä muži z Konga. Bývalý novinár chválil Václava Klausa, nazval sám seba „libertariánom,“ „Bavorákom,“ a „väčšinovo veriacim.“ Ukázal nám fotky svojej rodiny a užíval si môj úžas: jeho žena bola Indka, trikrát musela emigrovať, „ale vždy v rámci Commonwealthu!“
Má dobré šance dostať sa v máji do Európskeho parlamentu. A nebude mu to ľúto, keď by sa po vystúpení svojej krajiny z EÚ musel čoskoro sťahovať? Frivolný rajský vták, ktorý ako svoj životný cieľ uvádza have fun, a teda nie je žiadny typický káder hospodársko-liberálnej a pravicovo-populistickej UKIP, sa spokojne zasmial. To by bolo predsa skvelé. Nie, ako príslušník „Upper Middle-Class” si nerobí žiadne starosti o svoju budúcnosť.
Príslušník „Upper Middle-Class” študoval filozofiu. Problém kontinentálnej Európy vysvetľoval ako problém s idealizmom, „ktorý si predstavuje dokonalého človeka.” Odtiaľ pochádza to všetko krviprelievanie na kontinente, pre jakobínov boli ich protivníci „menej než ľudia.” „Toto v Británii nebolo. My vieme, že človek nie je dokonalý.”
Položil som mu poslednú otázku: prečo nebojovať v celej Európe za to, čo on v súzvuku lásky k slobode nazval liberty and freedom? Vzdychol si: „To by bolo správne, ale ja na to nemám čas.“ Úloha Veľkej Británie je zvonku pôsobiť ako vzor „národnej demokracie.”
A týmto sa začína samotný príbeh. Ďalší deň ráno som sa vybral poobzerať sa po takých nohaviciach. Jedny som našiel. Bolo na nich napísané: „Omladia vašu postavu.” Zrkadlo dalo tomuto prísľubu za pravdu, ale boli drahé. Váhal som, srdce mi búšilo. Nakoniec som za ne dal svoje posledné peniaze. Teraz ich mám oblečené. Žiaria a dodávajú mi lesk. Vďaka, Anglicko, prv než nás opustíš, za túto inšpiráciu!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.