V práci toho v ten deň nedokázala veľa spraviť. Riaditeľka do roboty neprišla, pretože opatrovateľka, čo sa jej stará o dieťa, sa nedostavila. Niečo podobné sa stalo vedúcej. Neprišla, lebo jej ruská lada mala defekt a opravár v susedstve mal otvorené iba predpoludním.
Počas obednej prestávky to pokračovalo. Tácky s jedlom boli také prázdne, až mala pocit, že si k stolu nesie iba samotnú tácku. Predavač, ktorý má v ponuke zeleninu a zemiaky, u ktorého si zvykla prikúpiť niečo k obedu, sa tiež neukázal. Šéf PR oddelenia mal nervový záchvat, pretože sa mu nedali vytlačiť fotografie, ktoré potreboval doložiť k žiadosti o víza. Na dverách, ktoré mali byť jeho poslednou záchranou, bolo napísané „Dnes zatvorené“, takže jeho cestovateľské plány stroskotali.
Rozhodla sa, že domov pôjde peši, aby nemusela na nikoho a na nič čakať. Keď prišla domov, syn chcel zjesť niečo malé, ale nemali dokopy nič. Muž s prenikavým hlasom, čo roznáša pečivo, dnes nechodil, maličké kiosky s pizzou boli zavreté a farmári z trhu už všetci odišli domov, zostali po nich len prázdne stánky. Večeru uvarila z toho, čo našla doma. Riad vydrhla starým tričkom, lebo nemala vecheť. A aby toho všetkého nebolo dosť, pokazil sa im ventilátor a opravár nebol vo svojej dielni.
Ľahla si do postele spotená a unavená. Dúfala, že keď zajtra ráno vstane, do jej života sa vrátia všetci tí drobní ľudia, ktorí zamestnávajú sami seba. Bez nich nedokáže žiť.
Počas obednej prestávky to pokračovalo. Tácky s jedlom boli také prázdne, až mala pocit, že si k stolu nesie iba samotnú tácku. Predavač, ktorý má v ponuke zeleninu a zemiaky, u ktorého si zvykla prikúpiť niečo k obedu, sa tiež neukázal. Šéf PR oddelenia mal nervový záchvat, pretože sa mu nedali vytlačiť fotografie, ktoré potreboval doložiť k žiadosti o víza. Na dverách, ktoré mali byť jeho poslednou záchranou, bolo napísané „Dnes zatvorené“, takže jeho cestovateľské plány stroskotali.
Rozhodla sa, že domov pôjde peši, aby nemusela na nikoho a na nič čakať. Keď prišla domov, syn chcel zjesť niečo malé, ale nemali dokopy nič. Muž s prenikavým hlasom, čo roznáša pečivo, dnes nechodil, maličké kiosky s pizzou boli zavreté a farmári z trhu už všetci odišli domov, zostali po nich len prázdne stánky. Večeru uvarila z toho, čo našla doma. Riad vydrhla starým tričkom, lebo nemala vecheť. A aby toho všetkého nebolo dosť, pokazil sa im ventilátor a opravár nebol vo svojej dielni.
Ľahla si do postele spotená a unavená. Dúfala, že keď zajtra ráno vstane, do jej života sa vrátia všetci tí drobní ľudia, ktorí zamestnávajú sami seba. Bez nich nedokáže žiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.