Andreja Kisku som v sobotu nevolil ako menšie zlo. Rozhodol som sa pre neho už pred prvým kolom ako pre najlepšieho kandidáta. A rozhodol som sa rád. Popri ambícii preraziť preukázal aj praktickú schopnosť riadiť a ochotu pomáhať. Nepotreboval som viac.
Teraz je Andrej Kiska prezidentom Slovenskej republiky. A hoci to nie je Václav Havel s jeho odvážnym príbehom, formulačným talentom a schopnosťou vidieť za roh, po dlhých 23 rokoch som znovu na svoju hlavu štátu hrdý.
Znovu ma bude zaujímať, čo si môj prezident o niečom myslí, oprášim tiež zabudnutý zvyk čítať a počúvať prejavy hlavy štátu, prípadne s nimi s úctou polemizovať. A od soboty je pre mňa Slovenská republika o trochu viac miestom, ktorému má zmysel venovať energiu a čas. Mám teraz na chvíľu radosť.
Ale zvolenie za prezidenta je iba začiatok. Teraz príde ten ťažší súboj, pretože bude potrebné naplniť znetvorený úrad hlavy štátu zmysluplným obsahom. A to je intelektuálne aj morálne ešte väčšia výzva, ako úspešná firma či fungujúca charita.
Vážený pán Kiska, milý Andrej, modlím sa, aby bola táto výzva postupne napĺňaná. Bude to chcieť veľa načúvania, zbor rozumných poradcov, prijatie politiky, autentickú pokoru, no aj veľkú odvahu ísť proti prúdu. Čo najskôr je tiež potrebné premyslieť a sformulovať, čím by v našom ústavnom systéme mohol byť prezident, aká veľká môže byť jeho neformálna autorita a akými krokmi k tomu možno dospieť. Na doterajšie pôsobenie slovenských prezidentov pri tomto hľadaní, prosím, všetci zabudnime. Ak bola vôbec niekedy užitočná diskontinuita a nový začiatok, tak to bolo v rokoch 1989, 1998, a – teraz v prezidentskom úrade.
Je chvíľu po volebnom súboji, a všetci sme v trochu inej krajine. Zdá sa mi, že v trochu lepšej.
Dobré ráno, pán prezident, a veľa šťastia.
Teraz je Andrej Kiska prezidentom Slovenskej republiky. A hoci to nie je Václav Havel s jeho odvážnym príbehom, formulačným talentom a schopnosťou vidieť za roh, po dlhých 23 rokoch som znovu na svoju hlavu štátu hrdý.
Znovu ma bude zaujímať, čo si môj prezident o niečom myslí, oprášim tiež zabudnutý zvyk čítať a počúvať prejavy hlavy štátu, prípadne s nimi s úctou polemizovať. A od soboty je pre mňa Slovenská republika o trochu viac miestom, ktorému má zmysel venovať energiu a čas. Mám teraz na chvíľu radosť.
Ale zvolenie za prezidenta je iba začiatok. Teraz príde ten ťažší súboj, pretože bude potrebné naplniť znetvorený úrad hlavy štátu zmysluplným obsahom. A to je intelektuálne aj morálne ešte väčšia výzva, ako úspešná firma či fungujúca charita.
Vážený pán Kiska, milý Andrej, modlím sa, aby bola táto výzva postupne napĺňaná. Bude to chcieť veľa načúvania, zbor rozumných poradcov, prijatie politiky, autentickú pokoru, no aj veľkú odvahu ísť proti prúdu. Čo najskôr je tiež potrebné premyslieť a sformulovať, čím by v našom ústavnom systéme mohol byť prezident, aká veľká môže byť jeho neformálna autorita a akými krokmi k tomu možno dospieť. Na doterajšie pôsobenie slovenských prezidentov pri tomto hľadaní, prosím, všetci zabudnime. Ak bola vôbec niekedy užitočná diskontinuita a nový začiatok, tak to bolo v rokoch 1989, 1998, a – teraz v prezidentskom úrade.
Je chvíľu po volebnom súboji, a všetci sme v trochu inej krajine. Zdá sa mi, že v trochu lepšej.
Dobré ráno, pán prezident, a veľa šťastia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.