Otázka pripomína starý vtip o komunizme a peniazoch. Odpoveď tiež – niekde áno a niekde nie.
Ak sa pozrieme na Slovensko ako celok, tak to vyzerá, že netreba mať obavy. Situácia sa však dramaticky zmení, ak začneme posudzovať zásoby pitnej vody a ich obnoviteľnosť podľa dostupnosti zdrojov pre odberateľov.
Typickým príkladom regiónu, kde v strednodobom horizonte hrozí nedostatok vody, je východné Slovensko. Nepoužiteľnosť miestnych zdrojov a náročnosť ich úpravy viedli v 60. rokoch minulého storočia k rozhodnutiu vybudovať neďaleko Sniny vodnú nádrž, ktorá by zabezpečila Košice a prakticky celé juhovýchodné Slovensko. Vodná nádrž Starina v súčasnosti postačuje na zásobovanie všetkých pripojených obcí, ako aj obcí, ktoré sa budú v najbližšej budúcnosti pripájať na vodovodnú sústavu. Ale...
Napriek relatívne veľkému poklesu spotreby vody v 90. rokoch minulého storočia dochádza v súvislosti s ekonomickým rastom opäť postupne aj k rastu spotreby. Tento rast je síce pomalý, ale aj veľmi triezve odhady hovoria, že ak sa nevybuduje ďalšia vodárenská nádrž, bude na východnom Slovensku po roku 2015 vážny nedostatok pitnej vody.
Problémom pri budovaní takejto nádrže sú, samozrejme, najmä financie. Náklady na jej výstavbu vysoko prekračujú možnosti ktorejkoľvek vodárenskej spoločnosti, preto je otázkou, či sa nájde vláda, ktorá sa tohto technického problému ujme bez toho, aby z neho urobila politikum.
Zďaleka by nemuselo ísť len o čisto štátnu investíciu, možné sú najrôznejšie modely, od PPP (private-public-partnership) cez zapojenie VÚC a obcí až po čisto súkromnú investíciu. Dôležité je tiež uvedomiť si, že ak nebude vodné hospodárstvo ziskové, nebude vytvárať zdroje na spolufinancovanie podobných projektov. Ak bude vláda tlačiť na znižovanie cien vody, priamym dôsledkom bude nedostatok financií na takéto projekty. Lacná voda je totiž v skutočnosti rovnako drahá ako rožky za 20 halierov. Skôr či neskôr tú vynútenú nízku cenu zaplatíme s ešte oveľa vyššími nákladmi.
.juraj Petrovič
Autor pracuje vo vodnom hospodárstve.
Ak sa pozrieme na Slovensko ako celok, tak to vyzerá, že netreba mať obavy. Situácia sa však dramaticky zmení, ak začneme posudzovať zásoby pitnej vody a ich obnoviteľnosť podľa dostupnosti zdrojov pre odberateľov.
Typickým príkladom regiónu, kde v strednodobom horizonte hrozí nedostatok vody, je východné Slovensko. Nepoužiteľnosť miestnych zdrojov a náročnosť ich úpravy viedli v 60. rokoch minulého storočia k rozhodnutiu vybudovať neďaleko Sniny vodnú nádrž, ktorá by zabezpečila Košice a prakticky celé juhovýchodné Slovensko. Vodná nádrž Starina v súčasnosti postačuje na zásobovanie všetkých pripojených obcí, ako aj obcí, ktoré sa budú v najbližšej budúcnosti pripájať na vodovodnú sústavu. Ale...
Napriek relatívne veľkému poklesu spotreby vody v 90. rokoch minulého storočia dochádza v súvislosti s ekonomickým rastom opäť postupne aj k rastu spotreby. Tento rast je síce pomalý, ale aj veľmi triezve odhady hovoria, že ak sa nevybuduje ďalšia vodárenská nádrž, bude na východnom Slovensku po roku 2015 vážny nedostatok pitnej vody.
Problémom pri budovaní takejto nádrže sú, samozrejme, najmä financie. Náklady na jej výstavbu vysoko prekračujú možnosti ktorejkoľvek vodárenskej spoločnosti, preto je otázkou, či sa nájde vláda, ktorá sa tohto technického problému ujme bez toho, aby z neho urobila politikum.
Zďaleka by nemuselo ísť len o čisto štátnu investíciu, možné sú najrôznejšie modely, od PPP (private-public-partnership) cez zapojenie VÚC a obcí až po čisto súkromnú investíciu. Dôležité je tiež uvedomiť si, že ak nebude vodné hospodárstvo ziskové, nebude vytvárať zdroje na spolufinancovanie podobných projektov. Ak bude vláda tlačiť na znižovanie cien vody, priamym dôsledkom bude nedostatok financií na takéto projekty. Lacná voda je totiž v skutočnosti rovnako drahá ako rožky za 20 halierov. Skôr či neskôr tú vynútenú nízku cenu zaplatíme s ešte oveľa vyššími nákladmi.
.juraj Petrovič
Autor pracuje vo vodnom hospodárstve.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.