V roku 1996 vydala Iva Bittová platňu Divná slečinka. Bol to prvý „release” vydavateľstva Pavian Records, ktoré práve založil Ivin (už vtedy) dlhoročný promotér a kamarát Paľo Maruščák.
.divná slečinka
Bol to zároveň prvý sólový album (už vtedy) známej, vynikajúcej a preto obdivovanej speváčky, huslistky a herečky. Za sebou mala nielen postavu Jolanky v Hanákových Ružových snoch, účinkovanie v Divadle na provázku a filmom zdokumentovanú Baladu pro banditu, ale aj koncerty a nahrávky s alternatívno-rockovým Dunajom (zachytené na výbornom albume Iva Bittova a Dunaj z roku 1989) a hlavne s jeho bubeníkom Pavlom Fajtom. A množstvo sólových vystúpení. Iva bola krásnou, obdivovanou, hranice prekračujúcou vílou československej nezávislej scény.
O osemnásť rokov neskôr je to podobné. Rozdiel je len v tom, že Iva Bittová je už pojmom a krásnym zjavom hudobnej alternatívy nielen československej, ale svetovej. Spolupracovala s džezovým kontrabasistom Georgom Mrazom a klaviristom Emilom Viklickým aj s elektronickým producentom Susumu Yokotom, s DJ-om Javasom aj s dievčatami z Lelekovíc. So špičkovým newyorským súborom Bang On A Can hrá súčasnú hudbu, so Solamente naturali nahrala krásny album Mater s hudbou Vladimíra Godára, so Škampovým kvartetom hrá a spieva Janáčka, s Gyanom Rileym a Evanom Ziporynom tvorí improvizovanú hudbu sveta. Doma je v New Yorku a v Lelekoviciach pri Brne, koncertuje po celom svete.
.preplieta
Minulý rok nahrávala Iva album pre prestížne mníchovské vydavateľstvo ECM (v jeho katalógu je už Godárova Mater s Bittovou a Solamente naturali, ktorá pôvodne vyšla v Pavian Records). „Keď sme sa stretli v štúdiu, Manfred Eicher (majiteľ vydavateľstva ECM – pozn. red.) mi povedal, že mám začať hrať. Za pol dňa som zahrala všetky sólové veci, ktoré som chcela zaznamenať. On nereagoval. Začala som uvažovať, čo sa deje,” povedala nám Iva Bittová v nedávnom rozhovore. „Potom som začala improvizovať. Manfred prišiel, poklepal mi na plece a povedal, že pôjdeme týmto smerom. Tak sme pre ECM nahrali album Fragments. Chcel, aby som sa prezentovala trochu inak, než sú na mňa poslucháči zvyknutí. Takže mi zostal celý materiál na ďalší album, na ktorom sme začali pracovať s Paľom Maruščákom a jeho vydavateľstvom Pavian Records.”
Album Entwine / Proplétám bol nahratý v Kostole sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore v Žďári nad Sázavou. „Zvukár Ivo Viktorín, ktorý na tomto albume urobil skvelú prácu, postavil v kostole pri mne dva úžasné mikrofóny a ďalšie dva dal do priestoru. A to bolo všetko,” hovorí Iva. Jej hlas a husle sa nesú priestorom prázdneho kostola, ktorý im dodáva jemný hal a nahrávka tak získava živosť a „pravdivosť”: jednoducho viete, že tá hudba predtým, než sa dostala do vašich slúchadiel, skutočne znela v magickom priestore, cítite (teda počujete), ako Iva chodí po kostole, jej hlas sa vzďaľuje, približuje, znie zblízka a následne doznieva do ticha.
Album tvorí sedem piesní a päť improvizácií, ktoré sú zvláštnym hudobným dialógom s chrámom, v ktorom vznikli. V piesňach aj improvizáciách sa Iva „preplieta” melódiami, zvukmi, slovami, náladami. Robí to s pokorou vlastnou skutočným majstrom. Už prvé tóny huslí v prvej piesni Sluje (na detsky čistý text Jana Skácela) naznačujú, – a všetky ďalšie tóny to potvrdzujú – že Iva prenikla v husľovej hre k nezyčajným hĺbkam. Plný, rovný zvuk akoby odkazoval na barok. Keď začne spievať, vznikajú medzi nástrojom a hlasom vzrušujúce napätia (jej intonačná istota pri hre aj speve je obdivuhodná), uvoľňované v pokojných harmóniách. V jednotlivých skladbách je Iva hravá a nežná (úvodné Sluje), vášnivá a divoká (po rómsky spievaná Ruža), sofistikovaná (skladba Farewell s textom anglického bubeníka, zakladateľa hnutia Rock in Oposition, Chrisa Cutlera) či tragicky drásajúca (pieseň Devleha s rómskym textom Růženy Danielovej, ktorá sa ako jediná zo svojej rodiny vrátila z Osvienčimu).
Jasne počuť folklórne (slovenké, rómske, moravské) korene, skúsenosť pôsobenia v prostredí rockovej alternatívy, vnímavosť voči súčasnej aj starej “vážnej”, písanej aj komponovanej hudbe. Album uzatvára skladba Entwine na text anglického novinára Kena Hunta, v ktorom sa hravo preplieta čeština s angličtinou, brnkané pizzicato pasáže s bláznivo pokrútenými melódiami a s priam divadelnou performance technicky dokonalej speváčky a huslistky, ktorá ani na svojom druhom sólovom albume nestratila zmysel pre humor.
Iva Bittová zjavne necíti potrebu šokovať poslucháča či prekvapovať ho exotikou. Len hrá a spieva. Sama. Je to čisté a hlboké. Dokonale vybrúsený diamant. Majsterštyk.
Iva Bittová: Entwine / Proplétám (Pavian Records, 2014).
.divná slečinka
Bol to zároveň prvý sólový album (už vtedy) známej, vynikajúcej a preto obdivovanej speváčky, huslistky a herečky. Za sebou mala nielen postavu Jolanky v Hanákových Ružových snoch, účinkovanie v Divadle na provázku a filmom zdokumentovanú Baladu pro banditu, ale aj koncerty a nahrávky s alternatívno-rockovým Dunajom (zachytené na výbornom albume Iva Bittova a Dunaj z roku 1989) a hlavne s jeho bubeníkom Pavlom Fajtom. A množstvo sólových vystúpení. Iva bola krásnou, obdivovanou, hranice prekračujúcou vílou československej nezávislej scény.
O osemnásť rokov neskôr je to podobné. Rozdiel je len v tom, že Iva Bittová je už pojmom a krásnym zjavom hudobnej alternatívy nielen československej, ale svetovej. Spolupracovala s džezovým kontrabasistom Georgom Mrazom a klaviristom Emilom Viklickým aj s elektronickým producentom Susumu Yokotom, s DJ-om Javasom aj s dievčatami z Lelekovíc. So špičkovým newyorským súborom Bang On A Can hrá súčasnú hudbu, so Solamente naturali nahrala krásny album Mater s hudbou Vladimíra Godára, so Škampovým kvartetom hrá a spieva Janáčka, s Gyanom Rileym a Evanom Ziporynom tvorí improvizovanú hudbu sveta. Doma je v New Yorku a v Lelekoviciach pri Brne, koncertuje po celom svete.
.preplieta
Minulý rok nahrávala Iva album pre prestížne mníchovské vydavateľstvo ECM (v jeho katalógu je už Godárova Mater s Bittovou a Solamente naturali, ktorá pôvodne vyšla v Pavian Records). „Keď sme sa stretli v štúdiu, Manfred Eicher (majiteľ vydavateľstva ECM – pozn. red.) mi povedal, že mám začať hrať. Za pol dňa som zahrala všetky sólové veci, ktoré som chcela zaznamenať. On nereagoval. Začala som uvažovať, čo sa deje,” povedala nám Iva Bittová v nedávnom rozhovore. „Potom som začala improvizovať. Manfred prišiel, poklepal mi na plece a povedal, že pôjdeme týmto smerom. Tak sme pre ECM nahrali album Fragments. Chcel, aby som sa prezentovala trochu inak, než sú na mňa poslucháči zvyknutí. Takže mi zostal celý materiál na ďalší album, na ktorom sme začali pracovať s Paľom Maruščákom a jeho vydavateľstvom Pavian Records.”
Album Entwine / Proplétám bol nahratý v Kostole sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore v Žďári nad Sázavou. „Zvukár Ivo Viktorín, ktorý na tomto albume urobil skvelú prácu, postavil v kostole pri mne dva úžasné mikrofóny a ďalšie dva dal do priestoru. A to bolo všetko,” hovorí Iva. Jej hlas a husle sa nesú priestorom prázdneho kostola, ktorý im dodáva jemný hal a nahrávka tak získava živosť a „pravdivosť”: jednoducho viete, že tá hudba predtým, než sa dostala do vašich slúchadiel, skutočne znela v magickom priestore, cítite (teda počujete), ako Iva chodí po kostole, jej hlas sa vzďaľuje, približuje, znie zblízka a následne doznieva do ticha.
Album tvorí sedem piesní a päť improvizácií, ktoré sú zvláštnym hudobným dialógom s chrámom, v ktorom vznikli. V piesňach aj improvizáciách sa Iva „preplieta” melódiami, zvukmi, slovami, náladami. Robí to s pokorou vlastnou skutočným majstrom. Už prvé tóny huslí v prvej piesni Sluje (na detsky čistý text Jana Skácela) naznačujú, – a všetky ďalšie tóny to potvrdzujú – že Iva prenikla v husľovej hre k nezyčajným hĺbkam. Plný, rovný zvuk akoby odkazoval na barok. Keď začne spievať, vznikajú medzi nástrojom a hlasom vzrušujúce napätia (jej intonačná istota pri hre aj speve je obdivuhodná), uvoľňované v pokojných harmóniách. V jednotlivých skladbách je Iva hravá a nežná (úvodné Sluje), vášnivá a divoká (po rómsky spievaná Ruža), sofistikovaná (skladba Farewell s textom anglického bubeníka, zakladateľa hnutia Rock in Oposition, Chrisa Cutlera) či tragicky drásajúca (pieseň Devleha s rómskym textom Růženy Danielovej, ktorá sa ako jediná zo svojej rodiny vrátila z Osvienčimu).
Jasne počuť folklórne (slovenké, rómske, moravské) korene, skúsenosť pôsobenia v prostredí rockovej alternatívy, vnímavosť voči súčasnej aj starej “vážnej”, písanej aj komponovanej hudbe. Album uzatvára skladba Entwine na text anglického novinára Kena Hunta, v ktorom sa hravo preplieta čeština s angličtinou, brnkané pizzicato pasáže s bláznivo pokrútenými melódiami a s priam divadelnou performance technicky dokonalej speváčky a huslistky, ktorá ani na svojom druhom sólovom albume nestratila zmysel pre humor.
Iva Bittová zjavne necíti potrebu šokovať poslucháča či prekvapovať ho exotikou. Len hrá a spieva. Sama. Je to čisté a hlboké. Dokonale vybrúsený diamant. Majsterštyk.
Iva Bittová: Entwine / Proplétám (Pavian Records, 2014).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.