Sobota 29. marca 2014, deväť hodín večer. V bare hotela Devín, kde má centrálu Andrej Kiska, sedí kľúčový človek z jeho volebného štábu – Rado Baťo. Hodinu pred zatvorením volebných miestností v Kiskovo víťazstvo veľmi neverí. „Máme síce prieskum, v ktorom mu agentúra Focus namerala 59 percent, ale obávam sa, že vďaka antikampani a Ficovej mobilizácii to napokon prehráme.“ Baťo navyše upozorňuje, že za posledných desať rokov prehral Smer len raz – v roku 2010. „Čísla nepustia,“ dodá Baťo a po krátkom rozhovore sa stratí v útrobách hotela.
Krátko pred desiatou už novinári netrpezlivo očakávajú príchod Andreja Kisku. V tej chvíli totiž v jeho centrále nevidno žiadne známe tváre, s ktorými by mohli spraviť rozhovor. S výnimkou Toma Nicholsona, ktorý je, naopak, na roztrhanie – najskôr hovorí pre rádio Expres, potom pre RTVS a ďalšie médiá. Po chvíli sa objavia aj prví politici: Martin Fedor z SDKÚ a Martin Barto zo strany NOVA. Väčšiu pozornosť však nevzbudia. „Myslím, že nás čaká dlhá a napínavá noc,“ povie novinárom krátko po príchode Kiska. On sám však pôsobí až nezvyčajne uvoľnene.
.čo urobí Fico?
Aj jeho podporovatelia mu veria. „Antikampaň nezabrala, Fico prehrá,“ myslí si jeden z nich. A to aj napriek tomu, že v poslednej fáze boli nasadené bilbordy s textom, že Kiska podporuje registrované partnerstvá homosexuálov. „Čo urobí Fico, keď prehrá? Hodí si mašľu?“ spýta sa žartom druhý. „Keď to neurobí on, urobia to iní,“ dodá so smiechom tretí. Aj Daniel Lipšic je, na rozdiel od Rada Baťa, optimista. „Bude to tesné, ale myslím, že Andrej Kiska vyhrá. Ľudia sú už na Fica naštvaní.“ Podobný názor má aj jeho stranícka kolegyňa Jana Žitňanská, ktorú však prekvapil postoj viacerých kamarátov – mladých kresťanov, ktorí volili v prvom kole Radoslava Procházku. „Hovorili mi, že nebudú voliť Kisku, pretože nechcú voliť menšie zlo. Vraj to nie je ideálny kandidát.“
Kiskovi verí aj Miroslav Beblavý z SDKÚ, peniaze by však naňho nestavil. Medzitým sa stáva stredobodom pozornosti dcéra Andreja Kisku – sympatická, komunikatívna dievčina, ktorá trpezlivo pózuje desiatkam fotografov. Krátko po pol jedenástej sa ozýva prvý potlesk. Hoci sú spočítané len necelé dve percentá hlasov, Kiska má mierne navrch. „Asi to vyhráme, keď máme už prvé, menšie okresy. Ešte totiž príde Bratislava a väčšie mestá,“ prognózuje bývalý novinár Michal Račko, ktorý je tiež súčasťou Kiskovho štábu. Optimizmus vzbudzuje aj fakt, že Kiska predbežne vedie vo všetkých krajoch s výnimkou Trenčianskeho.
.ako na hokeji
Keď sa jeho náskok začína zvyšovať, v sále to začína burácať. „Ciki, caki, ciki, cak, hej, hej, hej! Prezident je Andrej Kiska, hej, hej, hej!“ kričia jeho priaznivci ako na hokejovom zápase. Po spočítaní 50 percent hlasov zavládne v Kiskovej centrále eufória. „To je výprask,“ kričia nadšene jeho podporovatelia. S Lipšicom sa vzápätí viacerí zhodujú, že Fico si prehru zaslúžil, pretože ako premiér neurobil nič, čo by stálo za reč. „Keď sa v jednej reportáži po oslavách MDŽ pýtali, čo urobil pozitívne pre Slovensko, tak ani staršie ženy, ktoré tam boli, si nevedeli na nič spomenúť. Hovorili len to, že Fico im je sympatický,“ pripomína Lipšic.
Aj Rado Baťo sa už usmieva, prstom si však pre istotu zakrýva ústa. „Ešte nechcem nič počuť, aby sme to nezakríkli.“ Krátko po jedenástej prichádza Radoslav Procházka. Kiska mu totiž napísal esemesku. „Povedal som mu, že keď ma žena pustí, rád prídem.“ V tej chvíli vedie Kiska nad Ficom v pomere 60:40, rozdiel je až 150-tisíc hlasov. Zdá, že prieskum Focusu bol presný. „Manželka mi ráno hovorila, že Andrej bude mať nad 60 percent. Ženy majú asi nejakú intuíciu. Keď sa to takto skončí, tak je to na demisiu premiéra,“ tvrdí Procházka.
.iná politika
O pol dvanástej sa už v Kiskovej centrále pripíja šampanským na víťazstvo. Keď sa však na televíznej obrazovke objaví Robert Fico a politici Smeru, v sále to nečakane stíchne. Všetci sú zvedaví, čo povie, aby si mohli vychutnať jeho porážku. Chvíľu je problém so zvukom, podstata však napokon nikomu neunikne: keď Kiskovi na diaľku zablahoželá aj predseda Smeru, nie je čo riešiť. Slovensko má nového prezidenta, ktorý získal o vyše 300-tisíc hlasov viac ako populárna Iveta Radičová v roku 2009. „Tak toto ma naozaj prekvapilo,“ hovorí ešte stále zaskočený Baťo.
Chvíľu si z neho uťahujeme, že teraz bude novým Marekom Trubačom – neslávne známym hovorcom prezidenta Gašparoviča. Baťo sa len uškrnie a nesúhlasne kýve hlavou. Krátko pred polnocou sa objaví dojatý Andrej Kiska. Niekoľko sekúnd pre ohlušujúci potlesk a nadšený piskot takmer nič nepočuť. Keď sa prediera za rečnícky pult, každý si s ním chce potriasť rukou. Kiska najskôr ďakuje svojim voličom a potom krátko zhrnie, čo by chcel vo funkcii robiť: „Slovensko je krajina úžasných ľudí, chcem, aby tu aj mladí ľudia ostali žiť. Budem stáť za každým slušným človekom, pokúsim sa poľudštiť politiku.“
Trochu patetické, ale v tejto atmosfére to nikomu neprekáža. Všetci prítomní fanúšikovia sa totiž tešia, že Robert Fico utrpel debakel. Unavený Kiska sa lúči, podľa vlastných slov si chce niekoľko dní oddýchnuť. Cestou zo sály ho zastaví herečka Anna Šišková, ktorá ho srdečne vystíska. Rovnaká scéna sa zopakuje aj s Elenou Vacvalovou. Mimochodom, Kisku prišli podporiť aj herci Peter Šimun a Lucia Lužinská či režisér Silvester Lavrík. „Čo budeme teraz robiť s takýmto veľkým víťazstvom?“ spýta sa polovážne jeden z prítomných. Dobrá otázka, na ktorú zrejme ešte neexistuje jasná odpoveď: od silného mandátu Andreja Kisku budú mať mnohí veľké očakávania.
.ticho pred búrkou
Centrála Smeru medzi ružinovskými panelákmi poskytla v sobotu večer svoj obvyklý volebný program. Verchuška Smeru je nepriestrelne oddelená od novinárov, pre ktorých vyčlenila dve malé miestnosti na prízemí. Znalci vedia, že dnu do útrob Smeru sa novinári dostanú len v prípade, ak sa tu dnes večer bude oslavovať víťazstvo. Len v tom prípade bude možné nafotiť si aj bujaré oslavy a zaznamenať prvé reakcie najbližšieho okolia Roberta Fica. V opačnom prípade sa stena medzi Smerom a novinármi neodstráni. Žiadne spoločné objímanie ako v Pošte pre teba sa tu v prípade nepriaznivého výsledku konať nebude. Stena nepôjde preč.
Na príchod činovníkov Smeru bolo treba čakať vonku pri zadnom vchode nevzhľadnej budovy, ktorá ani po nadstavbe a rekonštrukcii nenadobudla príjemnejšiu podobu a skôr zohyzdila vnútorný blok panelákov, ktoré tu namiesto parku či detského ihriska majú centrálu Smeru.
Čakajúc na volebného kandidáta bolo možné obdivovať impozantný vozový park s luxusnými značkami, ktorými prišli Ficovi spolustraníci. Krivkajúci premiér prichádza o štvrť na jedenásť na pick-upe – ten používal počas kampane. Povie pár slov, dokonca sa aj usmeje a vyzerá spokojne, až podozrivo spokojne, akoby už mal vo vrecku nejaké tajné výsledky, svedčiace o jeho výhre. Ale potom sa stratí v útrobách tej nevzhľadnej budovy a novinári sa vrátia do tých dvoch malých miestností. Dohliadajú tu na nich mlčanliví mladí muži v čiernych oblekoch s visačkami ORGANIZÁTOR a obsluhujú ich tri ženy za pultom. Všetky sú vynervované a nevedia sa dočkať, ako sa to skončí. Obávajú sa, že ich šéf prehrá.
.vo svete umelej hmoty
V sále, určenej na tlačové konferencie, je aspoň klimatizácia, no v druhej miestnosti, kde je zapnutý televízor, je vydýchaný vzduch. A keď sa tri panie spoza pultu rozhodnú, že dozrel čas aj na výdatnejšie pohostenie, je to ešte horšie. Obložené chleby a štrúdľu totiž nahradia vyprážané rezne a majonézový šalát. V tej chvíli sa celá miestnosť zmení na putiku tretej cenovej, kde všetko preráža pach vyprážaného mäsa. K tomu si treba ešte domyslieť umelohmotné tácky, umelohmotné poháre, umelohmotné hrnčeky na kávu a umelohmotné príbory.
Miesta je tu málo. Prišli aj novinári z Česka, počuť angličtinu, nemčinu a nechýba ani novinár z Číny. Novinári sa o seba potkýnajú, niektorí sa opierajú o stenu, sedí sa dokonca aj na zemi. Wifi funguje mizerne a je tu jediná televízna obrazovka, na ktorej musíme sledovať TA3. Po proteste reportérky Markízy sa podarí tete od pultu naladiť RTVS. Nič však poriadne nepočuť. Keď chcú novinári pridať zvuk, pani zrazu vyhlási, že už nemá ovládač.
Vyzerá to tu ako v nejakej chudobnej krajine, kde sa konajú prvé slobodné voľby a tak volebný štáb ešte celkom nemá predstavu o tom, ako také volebné noci vyzerajú. A ešte im nikto nepovedal, že by tu mal byť prítomný volebný tím, podporovatelia, rodina a občas by malo byť možné položiť otázku aj samotnému kandidátovi.
.naradostení novinári
No tu v centrále Smeru sú v miestnosti s novinármi len tí mlčiaci mocní chlapi v čiernych oblekoch a tri vystresované tety za pultom. Smer za tie dlhé roky, čo je vo vrcholnej politike, nič nezabudol a nič sa nenaučil. Nedostatok vkusu a dobrej výchovy stále bije do očí aj irituje. Ani prezidentské voľby neprinútili kandidáta Smeru, aby zdvihol úroveň o level vyššie a dal tomuto večeru dôstojnejší punc. Nie div, že keď sa ukážu prvé výsledky, poukazujúce na víťazstvo Andreja Kisku, zopár novinárov sa nezdrží a s neprofesionálnou spontánnosťou vyjadrí radosť.
Keď je zrátaná ešte len polovica hlasov, príde prekvapujúca správa, že bude tlačovka. Všetky oči a všetky kamery sa zaostria na dvere, spoza ktorých má vyjsť premiér, ktorý nebude prezidentom. No najprv sú novinári upozornení, že to bude iba krátke vyhlásenie, bez otázok. A už vchádzajú – Kaliňák, Paška, Fico, Maďarič. V tmavších oblekoch vyzerajú trochu ako na kare. Veľmi sa snažia pôsobiť profesionálne – akože nič sa nedeje, život ide ďalej. Robert Fico zablahoželá víťazovi a oznamuje, že si berie pár dní voľna, aby si oddýchol a doliečil si nohu. Pôsobí ľudsky, normálne, dokonca veľmi profesionálne – ako človek, ktorý ani v krízovej situácii nepodlieha emóciám. Zvláda to lepšie ako po prvom kole. Ale na otázky novinárov už síl nemá. Všetky zrejme minul pri tom blahoželaní Andrejovi Kiskovi. Takže štvorica sa mlčky zvrtne doľava a bez slova odchádza. „Ty vole!“ uľaví si český novinár, neveriac, že už nič iné nebude.
.eufória na ulici
Čo sa asi deje za zatvorenými dverami? Nepočuť nič a je jasné, že novinári môžu ísť domov. Zopár ľudí ešte tlačí do hlavy tie vyprážané rezne na umelohmotných tanieroch. Aby nálada ešte trošku vygradovala, pred bránou čaká mestský policajt, pretože veľa ľudí tu vraj zle parkuje. Nálada je tu na Súmračnej pod psa. No stačí prejsť pár stoviek metrov a na jednej z hlavných tepien Bratislavy o polnoci vytrubuje auto a nejaký nadšenec z okna vášnivo máva slovenskou vlajkou. „Víťazstvo!“ počuť euforické výkriky v nočnej ulici – a človek si náhle uvedomí, že dnes predsa slovenskí hokejisti nehrali o žiadnu medailu a ani Slovan nemal žiadny kľúčový zápas. Žeby čistá radosť z politického víťazstva scientológa a úžerníka bez politických skúseností?
Krátko pred desiatou už novinári netrpezlivo očakávajú príchod Andreja Kisku. V tej chvíli totiž v jeho centrále nevidno žiadne známe tváre, s ktorými by mohli spraviť rozhovor. S výnimkou Toma Nicholsona, ktorý je, naopak, na roztrhanie – najskôr hovorí pre rádio Expres, potom pre RTVS a ďalšie médiá. Po chvíli sa objavia aj prví politici: Martin Fedor z SDKÚ a Martin Barto zo strany NOVA. Väčšiu pozornosť však nevzbudia. „Myslím, že nás čaká dlhá a napínavá noc,“ povie novinárom krátko po príchode Kiska. On sám však pôsobí až nezvyčajne uvoľnene.
.čo urobí Fico?
Aj jeho podporovatelia mu veria. „Antikampaň nezabrala, Fico prehrá,“ myslí si jeden z nich. A to aj napriek tomu, že v poslednej fáze boli nasadené bilbordy s textom, že Kiska podporuje registrované partnerstvá homosexuálov. „Čo urobí Fico, keď prehrá? Hodí si mašľu?“ spýta sa žartom druhý. „Keď to neurobí on, urobia to iní,“ dodá so smiechom tretí. Aj Daniel Lipšic je, na rozdiel od Rada Baťa, optimista. „Bude to tesné, ale myslím, že Andrej Kiska vyhrá. Ľudia sú už na Fica naštvaní.“ Podobný názor má aj jeho stranícka kolegyňa Jana Žitňanská, ktorú však prekvapil postoj viacerých kamarátov – mladých kresťanov, ktorí volili v prvom kole Radoslava Procházku. „Hovorili mi, že nebudú voliť Kisku, pretože nechcú voliť menšie zlo. Vraj to nie je ideálny kandidát.“
Kiskovi verí aj Miroslav Beblavý z SDKÚ, peniaze by však naňho nestavil. Medzitým sa stáva stredobodom pozornosti dcéra Andreja Kisku – sympatická, komunikatívna dievčina, ktorá trpezlivo pózuje desiatkam fotografov. Krátko po pol jedenástej sa ozýva prvý potlesk. Hoci sú spočítané len necelé dve percentá hlasov, Kiska má mierne navrch. „Asi to vyhráme, keď máme už prvé, menšie okresy. Ešte totiž príde Bratislava a väčšie mestá,“ prognózuje bývalý novinár Michal Račko, ktorý je tiež súčasťou Kiskovho štábu. Optimizmus vzbudzuje aj fakt, že Kiska predbežne vedie vo všetkých krajoch s výnimkou Trenčianskeho.
.ako na hokeji
Keď sa jeho náskok začína zvyšovať, v sále to začína burácať. „Ciki, caki, ciki, cak, hej, hej, hej! Prezident je Andrej Kiska, hej, hej, hej!“ kričia jeho priaznivci ako na hokejovom zápase. Po spočítaní 50 percent hlasov zavládne v Kiskovej centrále eufória. „To je výprask,“ kričia nadšene jeho podporovatelia. S Lipšicom sa vzápätí viacerí zhodujú, že Fico si prehru zaslúžil, pretože ako premiér neurobil nič, čo by stálo za reč. „Keď sa v jednej reportáži po oslavách MDŽ pýtali, čo urobil pozitívne pre Slovensko, tak ani staršie ženy, ktoré tam boli, si nevedeli na nič spomenúť. Hovorili len to, že Fico im je sympatický,“ pripomína Lipšic.
Aj Rado Baťo sa už usmieva, prstom si však pre istotu zakrýva ústa. „Ešte nechcem nič počuť, aby sme to nezakríkli.“ Krátko po jedenástej prichádza Radoslav Procházka. Kiska mu totiž napísal esemesku. „Povedal som mu, že keď ma žena pustí, rád prídem.“ V tej chvíli vedie Kiska nad Ficom v pomere 60:40, rozdiel je až 150-tisíc hlasov. Zdá, že prieskum Focusu bol presný. „Manželka mi ráno hovorila, že Andrej bude mať nad 60 percent. Ženy majú asi nejakú intuíciu. Keď sa to takto skončí, tak je to na demisiu premiéra,“ tvrdí Procházka.
.iná politika
O pol dvanástej sa už v Kiskovej centrále pripíja šampanským na víťazstvo. Keď sa však na televíznej obrazovke objaví Robert Fico a politici Smeru, v sále to nečakane stíchne. Všetci sú zvedaví, čo povie, aby si mohli vychutnať jeho porážku. Chvíľu je problém so zvukom, podstata však napokon nikomu neunikne: keď Kiskovi na diaľku zablahoželá aj predseda Smeru, nie je čo riešiť. Slovensko má nového prezidenta, ktorý získal o vyše 300-tisíc hlasov viac ako populárna Iveta Radičová v roku 2009. „Tak toto ma naozaj prekvapilo,“ hovorí ešte stále zaskočený Baťo.
Chvíľu si z neho uťahujeme, že teraz bude novým Marekom Trubačom – neslávne známym hovorcom prezidenta Gašparoviča. Baťo sa len uškrnie a nesúhlasne kýve hlavou. Krátko pred polnocou sa objaví dojatý Andrej Kiska. Niekoľko sekúnd pre ohlušujúci potlesk a nadšený piskot takmer nič nepočuť. Keď sa prediera za rečnícky pult, každý si s ním chce potriasť rukou. Kiska najskôr ďakuje svojim voličom a potom krátko zhrnie, čo by chcel vo funkcii robiť: „Slovensko je krajina úžasných ľudí, chcem, aby tu aj mladí ľudia ostali žiť. Budem stáť za každým slušným človekom, pokúsim sa poľudštiť politiku.“
Trochu patetické, ale v tejto atmosfére to nikomu neprekáža. Všetci prítomní fanúšikovia sa totiž tešia, že Robert Fico utrpel debakel. Unavený Kiska sa lúči, podľa vlastných slov si chce niekoľko dní oddýchnuť. Cestou zo sály ho zastaví herečka Anna Šišková, ktorá ho srdečne vystíska. Rovnaká scéna sa zopakuje aj s Elenou Vacvalovou. Mimochodom, Kisku prišli podporiť aj herci Peter Šimun a Lucia Lužinská či režisér Silvester Lavrík. „Čo budeme teraz robiť s takýmto veľkým víťazstvom?“ spýta sa polovážne jeden z prítomných. Dobrá otázka, na ktorú zrejme ešte neexistuje jasná odpoveď: od silného mandátu Andreja Kisku budú mať mnohí veľké očakávania.
.ticho pred búrkou
Centrála Smeru medzi ružinovskými panelákmi poskytla v sobotu večer svoj obvyklý volebný program. Verchuška Smeru je nepriestrelne oddelená od novinárov, pre ktorých vyčlenila dve malé miestnosti na prízemí. Znalci vedia, že dnu do útrob Smeru sa novinári dostanú len v prípade, ak sa tu dnes večer bude oslavovať víťazstvo. Len v tom prípade bude možné nafotiť si aj bujaré oslavy a zaznamenať prvé reakcie najbližšieho okolia Roberta Fica. V opačnom prípade sa stena medzi Smerom a novinármi neodstráni. Žiadne spoločné objímanie ako v Pošte pre teba sa tu v prípade nepriaznivého výsledku konať nebude. Stena nepôjde preč.
Na príchod činovníkov Smeru bolo treba čakať vonku pri zadnom vchode nevzhľadnej budovy, ktorá ani po nadstavbe a rekonštrukcii nenadobudla príjemnejšiu podobu a skôr zohyzdila vnútorný blok panelákov, ktoré tu namiesto parku či detského ihriska majú centrálu Smeru.
Čakajúc na volebného kandidáta bolo možné obdivovať impozantný vozový park s luxusnými značkami, ktorými prišli Ficovi spolustraníci. Krivkajúci premiér prichádza o štvrť na jedenásť na pick-upe – ten používal počas kampane. Povie pár slov, dokonca sa aj usmeje a vyzerá spokojne, až podozrivo spokojne, akoby už mal vo vrecku nejaké tajné výsledky, svedčiace o jeho výhre. Ale potom sa stratí v útrobách tej nevzhľadnej budovy a novinári sa vrátia do tých dvoch malých miestností. Dohliadajú tu na nich mlčanliví mladí muži v čiernych oblekoch s visačkami ORGANIZÁTOR a obsluhujú ich tri ženy za pultom. Všetky sú vynervované a nevedia sa dočkať, ako sa to skončí. Obávajú sa, že ich šéf prehrá.
.vo svete umelej hmoty
V sále, určenej na tlačové konferencie, je aspoň klimatizácia, no v druhej miestnosti, kde je zapnutý televízor, je vydýchaný vzduch. A keď sa tri panie spoza pultu rozhodnú, že dozrel čas aj na výdatnejšie pohostenie, je to ešte horšie. Obložené chleby a štrúdľu totiž nahradia vyprážané rezne a majonézový šalát. V tej chvíli sa celá miestnosť zmení na putiku tretej cenovej, kde všetko preráža pach vyprážaného mäsa. K tomu si treba ešte domyslieť umelohmotné tácky, umelohmotné poháre, umelohmotné hrnčeky na kávu a umelohmotné príbory.
Miesta je tu málo. Prišli aj novinári z Česka, počuť angličtinu, nemčinu a nechýba ani novinár z Číny. Novinári sa o seba potkýnajú, niektorí sa opierajú o stenu, sedí sa dokonca aj na zemi. Wifi funguje mizerne a je tu jediná televízna obrazovka, na ktorej musíme sledovať TA3. Po proteste reportérky Markízy sa podarí tete od pultu naladiť RTVS. Nič však poriadne nepočuť. Keď chcú novinári pridať zvuk, pani zrazu vyhlási, že už nemá ovládač.
Vyzerá to tu ako v nejakej chudobnej krajine, kde sa konajú prvé slobodné voľby a tak volebný štáb ešte celkom nemá predstavu o tom, ako také volebné noci vyzerajú. A ešte im nikto nepovedal, že by tu mal byť prítomný volebný tím, podporovatelia, rodina a občas by malo byť možné položiť otázku aj samotnému kandidátovi.
.naradostení novinári
No tu v centrále Smeru sú v miestnosti s novinármi len tí mlčiaci mocní chlapi v čiernych oblekoch a tri vystresované tety za pultom. Smer za tie dlhé roky, čo je vo vrcholnej politike, nič nezabudol a nič sa nenaučil. Nedostatok vkusu a dobrej výchovy stále bije do očí aj irituje. Ani prezidentské voľby neprinútili kandidáta Smeru, aby zdvihol úroveň o level vyššie a dal tomuto večeru dôstojnejší punc. Nie div, že keď sa ukážu prvé výsledky, poukazujúce na víťazstvo Andreja Kisku, zopár novinárov sa nezdrží a s neprofesionálnou spontánnosťou vyjadrí radosť.
Keď je zrátaná ešte len polovica hlasov, príde prekvapujúca správa, že bude tlačovka. Všetky oči a všetky kamery sa zaostria na dvere, spoza ktorých má vyjsť premiér, ktorý nebude prezidentom. No najprv sú novinári upozornení, že to bude iba krátke vyhlásenie, bez otázok. A už vchádzajú – Kaliňák, Paška, Fico, Maďarič. V tmavších oblekoch vyzerajú trochu ako na kare. Veľmi sa snažia pôsobiť profesionálne – akože nič sa nedeje, život ide ďalej. Robert Fico zablahoželá víťazovi a oznamuje, že si berie pár dní voľna, aby si oddýchol a doliečil si nohu. Pôsobí ľudsky, normálne, dokonca veľmi profesionálne – ako človek, ktorý ani v krízovej situácii nepodlieha emóciám. Zvláda to lepšie ako po prvom kole. Ale na otázky novinárov už síl nemá. Všetky zrejme minul pri tom blahoželaní Andrejovi Kiskovi. Takže štvorica sa mlčky zvrtne doľava a bez slova odchádza. „Ty vole!“ uľaví si český novinár, neveriac, že už nič iné nebude.
.eufória na ulici
Čo sa asi deje za zatvorenými dverami? Nepočuť nič a je jasné, že novinári môžu ísť domov. Zopár ľudí ešte tlačí do hlavy tie vyprážané rezne na umelohmotných tanieroch. Aby nálada ešte trošku vygradovala, pred bránou čaká mestský policajt, pretože veľa ľudí tu vraj zle parkuje. Nálada je tu na Súmračnej pod psa. No stačí prejsť pár stoviek metrov a na jednej z hlavných tepien Bratislavy o polnoci vytrubuje auto a nejaký nadšenec z okna vášnivo máva slovenskou vlajkou. „Víťazstvo!“ počuť euforické výkriky v nočnej ulici – a človek si náhle uvedomí, že dnes predsa slovenskí hokejisti nehrali o žiadnu medailu a ani Slovan nemal žiadny kľúčový zápas. Žeby čistá radosť z politického víťazstva scientológa a úžerníka bez politických skúseností?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.