.ste zvolený, ale ešte neinaugurovaný prezident. Máme vám hovoriť pán Kiska, alebo už ste pán prezident?
Niektorí ma už oslovujú pán prezident, na čo sa vždy podvedome strhnem, či náhodou niekto za mnou nestojí. (Smiech.) Stále s tým nie som zžitý, takže pokojne povedzte: pán Kiska, smelo na to...
.pred dvoma mesiacmi naša kolegyňa Eva Čobejová o vás v profile napísala, že ste síce milý a zaujímavý človek, ale politika vám príliš nesedí. Napokon, vy sám ste v predvolebnom rozhovore pre .týždeň priznali, že sa na svoju prezidentskú kandidatúru pozeráte skôr z filantropicko-manažérskeho hľadiska. Už ste zvoleným prezidentom, takže čo teraz s týmto hľadiskom?
To si ponechám. (Úsmev.) Potrebujeme politikov, ktorí sa budú pozerať na našu spoločnosť cez ľudí, to je to filantropické hľadisko...
.lenže vy už nie ste filantrop, ale politik. Kedy si celkom zvyknete na túto novú identitu?
Za posledné mesiace som si trochu zvykol. Ale ako hovorím, to filantropické hľadisko, teda pohľad cez ľudí, aj to manažérske hľadisko, teda ako im pomôcť, si mienim zachovať aj ďalších päť rokov.
.rozmýšľate nad prvými krokmi, ktoré spravíte po 15. júni?
Hneď po mojej inaugurácii je zasadanie Vyšehradskej štvorky. Z pohľadu prezidentského úradu bude dôležité zabezpečiť jeho kontinuitu. Pracuje tam sto ľudí, tí musia mať istotu, že neprichádza žiadny revolucionár, ktorý tam ide všetko zbúrať, ale človek, ktorý chce využiť ich potenciál a dať úradu víziu.
.máme skôr na mysli kroky, ktoré si hneď všimne aj verejnosť: napríklad, či ako prezident pôjdete na jedno z najbližších rokovaní vlády Roberta Fica...
Nie. Samozrejme, občas sa zúčastním na rokovaní vlády, a to vtedy, keď sa tam bude preberať spoločensky dôležitý zákon. Ale určite nemienim zasahovať do bežnej operatívy vlády.
.ako bude vyzerať vaša občasná účasť na zasadaní vlády?
Ak by teda išlo o zákon, ktorý by sa mi zdal zásadný, rád by som si vypočul argumenty vo vláde a určite by som sa aj zapojil do diskusie.
.prídete čoskoro aj s prezidentskou správou o stave spoločnosti?
Túto správu pokladám za jeden z nosných dokumentov, ktoré môže prezident predniesť. Správa však nemá vypovedať len o stave spoločnosti, ale mala by hovoriť o vízii a smerovaní spoločnosti. Na to však budem potrebovať určite viac než prvých sto dní, pretože ju treba prediskutovať s mnohými ľuďmi. Musí to mať svoju váhu.
.po voľbách ste potvrdili, že sa vzdáte prezidentského platu a budete žiť z vlastných majetkových podielov. V Európe niet takéhoto politika, nie je to čudné?
Pokladám to za veľmi spravodlivé. Už keď som odišiel z podnikateľského sveta, povedal som si, že základom mojej ďalšej práce bude pomoc ľuďom, pretože som od života dostal veľmi veľa. Súčasťou splácania tohto môjho dlhu je aj vzdanie sa platu od štátu. Som zabezpečený človek, mojou povinnosťou je pomáhať ľuďom, ktorí majú existenčné problémy a štát sa o nich nevie postarať.
.tu však už nejde o peniaze zarobené podnikaním, ale o peniaze, ktorými sa vyjadruje váha štátnického úradu. Zrieknutie sa tohto platu môže preto z vašej strany pôsobiť aj ako populistický ťah, vďaka ktorému sa dá o päť rokov uchádzať o znovuzvolenie s heslom – milí občania, len sa pozrite, ja Andrej Kiska vás nestojím nič, na rozdiel od tradičných politikov, ktorí na vás len parazitujú. Nevysielate tým tento signál?
O to mi vôbec nejde. Určite sú politici, ktorí nemajú iný príjem a plne si zaslúžia svoj plat. Ale na druhej strane, ak je človek ako ja úplne finančne zabezpečený, zdá sa mi samozrejmé dať tie peniaze ľuďom.
.voľby ste vyhrali s obrovským náskokom nad úradujúcim premiérom Ficom, ktorý je stále najpopulárnejším politikom v krajine. Premiér v kampani hovoril, že ako prezident chce byť politickým lídrom krajiny. Necítite sa teraz vďaka tomuto mandátu ako nový politický líder?
Získal som 1,3 milióna hlasov, čo je nesmierna zodpovednosť. Ale neviem, či by prezident mal byť politickým lídrom, ak pod lídrom rozumieme človeka, ktorý riadi spoločnosť. Prezidenta vnímam skôr ako morálneho lídra. Mal by to byť človek, ktorý by mal pripomínať spoločnosti jej hodnoty, nastavovať nové pravidlá slušnosti a hovoriť, ako by mal štát vyzerať. Mal by teda vplývať na skutočných politických lídrov, aby robili to, čo je ich úlohou.
.váš bývalý protikandidát Radoslav Procházka vám v kampani s istým výsmechom vyčítal, že kandidujete s programom prvej dámy. To však nebol celkom presný bonmot. Keď som vás doteraz počúval, ako uvažujete o úrade prezidenta, skôr mi napadlo, či v skutočnosti nevnímate prezidenta ako akéhosi najvyššieho ombudsmana. Nie je toto vaša predstava – prezident ako ombudsman?
Nie, to určite nie. Dôvodom, pre ktorý som vošiel do politiky, boli dlhodobo neriešené problémy v spoločnosti. Bol som pätnásť rokov manažérom, som naučený, že keď problém vidím, skúšam ho nielen pomenovať, ale aj riešiť. Keď som videl problémy na onkológii, založili sme Dobrého anjela. Keď sme videli problémy s korupciou, spravili sme projekt Stop úplatkom v zdravotníctve. Keď som videl problémy v zdravotníctve, skúšal som postaviť nemocnicu. Určite nie som typ človeka, ktorý by problémy iba pomenúval. Aj ako prezident budem iniciatívne prichádzať s návrhmi, ako ich riešiť.
.ale to bude zrejme ten háčik vášho prezidentovania. Prezident má najpriamejší dosah na justíciu, vy však s najväčšou vášňou hovoríte o zdravotníctve a sociálnom systéme, teda o oblastiach, kde prezident okrem možnosti vrátenia zákonov či morálneho apelu nemá kompetenčný dosah. Ako chcete presvedčiť skeptika, že práve kvôli týmto oblastiam ste sa stali prezidentom?
V prvom rade, súdnictvo a korupcia sú zásadným problémom tejto spoločnosti. Iste, téma justície u mňa možno nevystupovala do popredia tak ako u kandidátov, z ktorých boli viacerí právnici. Ale justíciu vôbec nepodceňujem, naopak, bol som sa pozrieť na zasadnutí Súdnej rady, stretol som sa s viacerými sudcami vrátane sudcov Najvyššieho súdu. A prvým, ktorého som poprosil o spoluprácu, bol pán Ján Mazák (bývalý predseda Ústavného súdu a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ – pozn. red.). Súdnictvu prikladám veľmi vysokú prioritu.
.v kampani ste však hovorili najmä o ekonomike či zdravotníctve.
O súdnictve som takto špeciálne nehovoril aj preto, že je neoddeliteľnou súčasťou jeho právomocí. Napokon, prezident má a ja dúfam, že aj naďalej bude mať možnosť menovať troch členov Súdnej rady. Môj vklad je však práve v mojich troch prioritách: ekonomike, ktorá stagnuje a s ktorou je spojená nezamestnanosť a utekanie mladých do zahraničia. Ďalej je to vzdelávanie, ktoré dostatočne nepripravuje mladé generácie do pracovného života. A napokon zdravotníctvo, ktorého zlyhania som videl zblízka.
.sme opäť pri samotnom motíve vašej kandidatúry, ktorá vás doviedla do Prezidentského paláca. Ako chcete meniť tieto oblasti z pozície prezidenta?
Áno, prezident nemôže predkladať zákony ani rozpočet. Svoju úlohu však vidím vo vstupovaní do zákonov v čase ich tvorby. Ak bude v legislatívnom procese zlý zákon, sadnem si s príslušným ministrom a budem s ním o tom diskutovať. Ak to nepomôže, sadnem si s premiérom, a pokiaľ ani to nepomôže, je úlohou prezidenta vystúpiť pred verejnosťou a povedať, prečo zákon, ktorý schválila vláda a ide schváliť parlament, nie je správny. Máme však parlamentnú demokraciu, v konečnom dôsledku o všetkom rozhodne parlament. Ale prezident môže dovtedy vyvinúť účinný tlak. No viem si predstaviť ešte viac. Napríklad v oblasti zdravotníctva budem iniciovať okrúhle stoly za účasti najlepších odborníkov o vízii nášho zdravotníctva. Rád by som tým aj aktívne posúval vpred odbornú a verejnú debatu, ktorej výsledkom by mohli byť lepšie zákony.
.teda súčasný minister zdravotníctva, školstva či sociálnych vecí si budú musieť zvykať, že prezident Kiska im kedykoľvek zavolá a pozve ich do paláca, kde budú ich zákony čeliť oponentúre?
Prezident dbá o riadny chod ústavných orgánov, tak to znie v Ústave. Prezident má takisto právo pozvať si príslušného ministra či premiéra, a požiadať ich o informácie, ktoré potrebuje pre svoje rozhodovanie. Presne takto si predstavujem svoju činnosť. Takže pri zákone, na ktorom mi bude záležať, si určite zavolám príslušného ministra, budem s ním diskutovať a nebudem sa báť vyjadriť svoj názor.
.vy ste človek, ktorý keď mal v biznise plány, stačila mu vlastná vôľa, aby ich uskutočnil...
...no, až také jednoduché to nebolo (smiech.)
.ale teraz to bude oveľa zložitejšie. Vy, akčný človek z biznisu, sa zrazu ocitnete na čele úradu, v ktorom môžete mať veľa ambicióznych predstáv, ale ich uskutočnenie bude závisieť najmä od vôle a ochoty iných. Ak vás bude vláda viac či menej ignorovať, ostanú vám len morálne apely. Nebojíte sa, že vaša predstava skrachuje a vy budete obmedzeniami svojho úradu už iba trpieť?
(Úsmev.) Kľúčovým slovom pri mojom podnikaní aj v charite bola dôvera. Vždy som potreboval dôveru svojich partnerov, zákazníkov, rodín. A presne o dôveru sa chcem opierať aj v Prezidentskom paláci. Chcem, aby mi ľudia dôverovali, že konám v ich záujme, nie v záujme strán či finančných skupín. Naozaj verím tomu, že ak sa toto podarí, tak potom sa vytvorí spoločenský tlak, ktorý rozhýbe veci. Samozrejme, viem, že sa musím veľa naučiť. Obklopím sa špičkovými ľuďmi, ktorých budem počúvať.
.v týchto dňoch boli zvolení piati kandidáti na ústavných sudcov, z ktorých si vyberie ústavných sudcov možno ešte dosluhujúci prezident Ivan Gašparovič. Keď ste si čítali ich mená, aký ste mali pocit?
Prepáčte, k tomuto sa v tejto chvíli nebudem vyjadrovať.
.meno Štefana Harabina bolo zaklínadlom prezidentskej kampane. Ak by Harabin opätovne kandidoval za predsedu Najvyššieho súdu a Súdna rada by ho zvolila, je tiež možné, že by ho stihol vymenovať Ivan Gašparovič. Budete sa v tom špeciálne angažovať ešte pred vašou inauguráciou?
S pánom prezidentom sa mám stretnúť v najbližších dňoch, nerád by som si s ním vymieňal odkazy cez médiá.
.mienite na neho apelovať, aby tak nespravil?
Poviem to diplomaticky: budeme diskutovať o všetkých otázkach našej spoločnosti (úsmev.)
.vráťme sa ešte trochu dozadu: mnohí sa zhodujú, že táto predvolebná kampaň bola najšpinavšia od roku 1998. Čo ste sa, ako človek z celkom iného prostredia, dozvedeli o slovenskej politike?
Dnes už viem, že človek musí mať nesmierne silnú motiváciu, aby išiel do politiky a aby stadiaľ nevyšiel rozbitý na márne kúsky. Bývalá premiérka Iveta Radičová raz povedala, že keď bola vo vrcholnej politike, tak si po každom útoku musela sadnúť a tú rozbitú osobnosť zase dať po malých čriepkoch dokopy, aby mohla ísť ďalej. Tento pocit som tiež zažil viackrát.
.kedy napríklad?
Po útokoch súpera alebo pri spolupráci s inými kandidátmi. Viackrát som si musel zopakovať, prečo som do toho išiel. Ale moja motivácia bola, našťastie, obrovská. Po tom, čo som bol zvolený, moja prvá cesta viedla na detskú onkológiu, pretože tam bol začiatok motivácie vstúpiť do politiky.
.čo bola vaša najkrízovejšia chvíľa v kampani?
Ťažko bolo odolávať útokom z oboch strán, nielen od premiéra, ale aj od ďalších kandidátov. Zvlášť v jednej diskusii som sa ocitol pod paľbou z viacerých strán, na čo som nebol dostatočne pripravený.
.rado Baťo sa vyjadril, že v skutočnosti to nebolo tak, že vaši poradcovia vás museli upokojovať, ale naopak, vy ste museli upokojovať ich. Naozaj?
Som človek, ktorý verí v to najlepšie, ale je pripravený na to najhoršie. V tom mi osobne veľmi pomohla práca v Dobrom anjelovi, keď som videl, že hoci mnohé rodiny bojujú, rok-dva aj viac rokov robia všetko, čo vedia, svoj zápas často prehrajú. Ale aj to najhoršie, čo sa vám môže stať v politike, je len malou nepríjemnou epizódou oproti skutočným životným drámam.
.takouto epizódkou bola aj vaša spoločná tlačovka s Procházkom a Kňažkom, ktorý napokon neprišiel. Čo sa vlastne stalo?
Veľmi sa mi páčil nadpis v jednom denníku, kde stálo: Andrej, vitaj v politike! (Smiech.) Áno, tlačovka nevyšla, bola viac než zvláštna, ale nebudem o tom viac špekulovať.
.ľudia často hovoria, že politika je špinavosť. Je viac špinavá alebo viac vzrušujúca?
Politika je politika, oba tieto prívlastky k nej patria. Áno, prináša vedrá špiny, ale aj veľkú dávku satisfakcie, keď cítite podporu navôkol. Je tam veľa vzrušenia, máte vlastné plány, ale nikdy neviete, čo sa stane. Ale samotná kampaň a príprava, to všetko bola normálna, poctivá práca, keď som šiel za svojím cieľom. A teraz je tu úplne nový pocit obrovskej zodpovednosti. Často akoby som nad sebou videl zraky tých 1,3 milióna ľudí, ktorí mi dali dôveru, a teraz skúmavo na mňa hľadia. Nemôžem ich sklamať.
.s Robertom Ficom ste absolvovali po prvom kole šesť diskusií, čo bol dosť neuveriteľný počet, a v nich ste obaja hrali svoju presne premyslenú rolu. Boli ste to ešte vy, alebo to už bola vaša karikatúra?
Bol som to stále ja. Na ľuďoch v mojom tíme som si vážil, že ma nechali, aby som bol svoj a oni česali isté nedostatky. Tiež mi pomohli, aby som sa dostal von z defenzívy. Ale ani to mi nebolo proti srsti, keďže som bojovný typ. Keď som zacítil útok, nebál som sa ho vrátiť.
.tá štvrtá, piata, šiesta diskusia, kde ste opakovali nielen tie isté argumenty, ale aj vety, vám nepripadali až absurdné?
Nie, vôbec nie. Chápem, že vám novinárom to pripadalo absurdné a asi vás to dosť nudilo, za čo sa týmto ospravedlňujem (smiech.). Ale ja som to pokladal za úplne normálne. Treba si totiž uvedomiť, že drvivá väčšina voličov vidí politika v tej debate prvý- či druhýkrát. Vždy som teda videl pred sebou človeka, ktorý ma počuje po prvý raz. Iste, mohol som používať aj iné argumenty a príklady, ale používal som to, čo som mal vžité.
.dopustili ste sa nejakej vážnej chyby, ktorú by neskôr využil váš súper?
(Dlhé ticho.) Nič mi nenapadá.
.neoľutovali ste, že pri otázke denníka SME, či ste za registrované partnerstvá, ste zaškrtli možnosť áno?
Tam sme sa nechali dotlačiť denníkom k stene, keďže v tej ankete vyžadovali jasnú odpoveď áno-nie, pričom nie vždy som chcel odpovedať takto vyhranene. Výsledkom bolo 500 bilbordov po celom Slovensku, že som za registrované partnerstvá.
.nijaký slovenský politik pred vami nečelil takejto intenzívnej konfrontácii s Robertom Ficom. Čím vás prekvapil?
V diskusiách je podstatne lepší manipulátor než som si myslel. Do jednej vety dokázal vložiť jedno klamstvo, dve poloklamstvá aj jednu pravdu, takže na záver to vyznelo, že hádam hovorí aj pravdu. Keď som sa dostal k slovu, ani som nevedel, či reagovať na klamstvo, alebo poloklamstvá (smiech.). Doteraz som ho videl diskutovať s inými, ale až teraz som si uvedomil, aký je nesmierne schopný manipulátor.
.takže ste si za dva týždne prešli vysokou školou politiky...
(Úsmev.) Bolo to pre mňa prekvapením, na vlastnej koži som pocítil, ako ťažko sa tomu čelí. Debatujete o téme ekonomika, pán Fico však najskôr začne scientológiou, prejde na úžerníkov, potom povie pár slov k ekonomike a zakončí to bezpečnostným rizikom Kiskom. Na to mu stačí pár viet v rámci témy ekonomika a vy uvažujete, či idete reagovať rad za radom, alebo máte naozaj hovoriť o ekonomike.
.niečím vás aj pozitívne inšpiroval, čo by ste si chceli od neho vziať?
Nie.
.vo vašom tíme sa vo volebnú sobotu tvárili najskôr veľmi skepticky. Prečo vám neverili?
To je ten rozdielny uhol pohľadu na svet (smiech.) Samozrejme, boli obavy, netušili sme, ako to ovplyvnila antikampaň. Môj tím si zo mňa robil žarty, pretože som v sobotu poobede zaspal, zobudil ma až budík. Som naučený odolávať stresom, bral som to tak, že všetko je už mimo mojej kontroly. Jednoducho som vedel, že som dal do toho úplne všetko, čo vo mne bolo, takže načo sa zbytočne trápiť. Podstatne väčší stres som mal pred volebnými diskusiami, lebo tam to všetko bolo v mojich rukách.
.robert Fico vám po sobote osobne blahoželal?
Nie. Mal som síce veľa zmeškaných neprijatých hovorov, ale neviem o tom, že by mi volal.
.ako sa vám bude spolupracovať s premiérom, o ktorom hovoríte, že vás v kampani nepríjemne prekvapil?
Začíname na čistom stole. Prichádzam s ponukou férového prístupu, nechcem vyvolávať konflikty ani rozpory. Budem sa pozerať, ako bude ku mne pristupovať, a čo sa bude diať vo vláde a v parlamente.
.aké správanie očakávate od vlády?
Nemám zatiaľ žiadne signály ani pocity.
.akú emóciu teraz cítite? Ešte stále je to eufória?
Mal som teraz pár dní dovolenku s rodinou a trochu ma mrzí, že sa na nich začína poľovačka. Novinári z bulváru nabehli do školy, kam chodí dcéra, to nie je nič príjemné. Chcel som sa už plne sústrediť na politickú prípravu a na zápasy o justíciu, ktoré ma čakajú. Ale v týchto prvých dňoch musím do veľkej miery chrániť svoju rodinu.
.tento rozhovor robíme v Prahe blízko Václavského námestia. Václava Havla ste označili za svoj prezidentský vzor, v čom by ste ho chceli napodobniť?
Je pre mňa vzorom z morálno-filozofického hľadiska, ako človek, ktorý uznával základné hodnoty ako slušnosť a pravdu. Klobúk dolu pred ním.
Andrej Kiska/
Narodil sa v roku 1963 v Poprade Spišskej Sobote. Študoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, v roku 1990 odišiel za prácou do Spojených štátov amerických, neskôr sa vrátil späť na Slovensko. Založil úspešné firmy, ktoré sa venovali splátkovému predaju, v roku 2005 ich predal Všeobecnej úverovej banke. V roku 2006 založil charitu Dobrý anjel a stal sa manažérom roka podľa časopisu Trend. Je autorom knihy Cesta manažéra z pekla. V apríli 2012 ohlásil svoju kandidatúru na prezidenta, o dva roky bol za neho v druhom kole zvolený. Je druhýkrát ženatý, má štyri deti.
Niektorí ma už oslovujú pán prezident, na čo sa vždy podvedome strhnem, či náhodou niekto za mnou nestojí. (Smiech.) Stále s tým nie som zžitý, takže pokojne povedzte: pán Kiska, smelo na to...
.pred dvoma mesiacmi naša kolegyňa Eva Čobejová o vás v profile napísala, že ste síce milý a zaujímavý človek, ale politika vám príliš nesedí. Napokon, vy sám ste v predvolebnom rozhovore pre .týždeň priznali, že sa na svoju prezidentskú kandidatúru pozeráte skôr z filantropicko-manažérskeho hľadiska. Už ste zvoleným prezidentom, takže čo teraz s týmto hľadiskom?
To si ponechám. (Úsmev.) Potrebujeme politikov, ktorí sa budú pozerať na našu spoločnosť cez ľudí, to je to filantropické hľadisko...
.lenže vy už nie ste filantrop, ale politik. Kedy si celkom zvyknete na túto novú identitu?
Za posledné mesiace som si trochu zvykol. Ale ako hovorím, to filantropické hľadisko, teda pohľad cez ľudí, aj to manažérske hľadisko, teda ako im pomôcť, si mienim zachovať aj ďalších päť rokov.
.rozmýšľate nad prvými krokmi, ktoré spravíte po 15. júni?
Hneď po mojej inaugurácii je zasadanie Vyšehradskej štvorky. Z pohľadu prezidentského úradu bude dôležité zabezpečiť jeho kontinuitu. Pracuje tam sto ľudí, tí musia mať istotu, že neprichádza žiadny revolucionár, ktorý tam ide všetko zbúrať, ale človek, ktorý chce využiť ich potenciál a dať úradu víziu.
.máme skôr na mysli kroky, ktoré si hneď všimne aj verejnosť: napríklad, či ako prezident pôjdete na jedno z najbližších rokovaní vlády Roberta Fica...
Nie. Samozrejme, občas sa zúčastním na rokovaní vlády, a to vtedy, keď sa tam bude preberať spoločensky dôležitý zákon. Ale určite nemienim zasahovať do bežnej operatívy vlády.
.ako bude vyzerať vaša občasná účasť na zasadaní vlády?
Ak by teda išlo o zákon, ktorý by sa mi zdal zásadný, rád by som si vypočul argumenty vo vláde a určite by som sa aj zapojil do diskusie.
.prídete čoskoro aj s prezidentskou správou o stave spoločnosti?
Túto správu pokladám za jeden z nosných dokumentov, ktoré môže prezident predniesť. Správa však nemá vypovedať len o stave spoločnosti, ale mala by hovoriť o vízii a smerovaní spoločnosti. Na to však budem potrebovať určite viac než prvých sto dní, pretože ju treba prediskutovať s mnohými ľuďmi. Musí to mať svoju váhu.
.po voľbách ste potvrdili, že sa vzdáte prezidentského platu a budete žiť z vlastných majetkových podielov. V Európe niet takéhoto politika, nie je to čudné?
Pokladám to za veľmi spravodlivé. Už keď som odišiel z podnikateľského sveta, povedal som si, že základom mojej ďalšej práce bude pomoc ľuďom, pretože som od života dostal veľmi veľa. Súčasťou splácania tohto môjho dlhu je aj vzdanie sa platu od štátu. Som zabezpečený človek, mojou povinnosťou je pomáhať ľuďom, ktorí majú existenčné problémy a štát sa o nich nevie postarať.
.tu však už nejde o peniaze zarobené podnikaním, ale o peniaze, ktorými sa vyjadruje váha štátnického úradu. Zrieknutie sa tohto platu môže preto z vašej strany pôsobiť aj ako populistický ťah, vďaka ktorému sa dá o päť rokov uchádzať o znovuzvolenie s heslom – milí občania, len sa pozrite, ja Andrej Kiska vás nestojím nič, na rozdiel od tradičných politikov, ktorí na vás len parazitujú. Nevysielate tým tento signál?
O to mi vôbec nejde. Určite sú politici, ktorí nemajú iný príjem a plne si zaslúžia svoj plat. Ale na druhej strane, ak je človek ako ja úplne finančne zabezpečený, zdá sa mi samozrejmé dať tie peniaze ľuďom.
.voľby ste vyhrali s obrovským náskokom nad úradujúcim premiérom Ficom, ktorý je stále najpopulárnejším politikom v krajine. Premiér v kampani hovoril, že ako prezident chce byť politickým lídrom krajiny. Necítite sa teraz vďaka tomuto mandátu ako nový politický líder?
Získal som 1,3 milióna hlasov, čo je nesmierna zodpovednosť. Ale neviem, či by prezident mal byť politickým lídrom, ak pod lídrom rozumieme človeka, ktorý riadi spoločnosť. Prezidenta vnímam skôr ako morálneho lídra. Mal by to byť človek, ktorý by mal pripomínať spoločnosti jej hodnoty, nastavovať nové pravidlá slušnosti a hovoriť, ako by mal štát vyzerať. Mal by teda vplývať na skutočných politických lídrov, aby robili to, čo je ich úlohou.
.váš bývalý protikandidát Radoslav Procházka vám v kampani s istým výsmechom vyčítal, že kandidujete s programom prvej dámy. To však nebol celkom presný bonmot. Keď som vás doteraz počúval, ako uvažujete o úrade prezidenta, skôr mi napadlo, či v skutočnosti nevnímate prezidenta ako akéhosi najvyššieho ombudsmana. Nie je toto vaša predstava – prezident ako ombudsman?
Nie, to určite nie. Dôvodom, pre ktorý som vošiel do politiky, boli dlhodobo neriešené problémy v spoločnosti. Bol som pätnásť rokov manažérom, som naučený, že keď problém vidím, skúšam ho nielen pomenovať, ale aj riešiť. Keď som videl problémy na onkológii, založili sme Dobrého anjela. Keď sme videli problémy s korupciou, spravili sme projekt Stop úplatkom v zdravotníctve. Keď som videl problémy v zdravotníctve, skúšal som postaviť nemocnicu. Určite nie som typ človeka, ktorý by problémy iba pomenúval. Aj ako prezident budem iniciatívne prichádzať s návrhmi, ako ich riešiť.
.ale to bude zrejme ten háčik vášho prezidentovania. Prezident má najpriamejší dosah na justíciu, vy však s najväčšou vášňou hovoríte o zdravotníctve a sociálnom systéme, teda o oblastiach, kde prezident okrem možnosti vrátenia zákonov či morálneho apelu nemá kompetenčný dosah. Ako chcete presvedčiť skeptika, že práve kvôli týmto oblastiam ste sa stali prezidentom?
V prvom rade, súdnictvo a korupcia sú zásadným problémom tejto spoločnosti. Iste, téma justície u mňa možno nevystupovala do popredia tak ako u kandidátov, z ktorých boli viacerí právnici. Ale justíciu vôbec nepodceňujem, naopak, bol som sa pozrieť na zasadnutí Súdnej rady, stretol som sa s viacerými sudcami vrátane sudcov Najvyššieho súdu. A prvým, ktorého som poprosil o spoluprácu, bol pán Ján Mazák (bývalý predseda Ústavného súdu a bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ – pozn. red.). Súdnictvu prikladám veľmi vysokú prioritu.
.v kampani ste však hovorili najmä o ekonomike či zdravotníctve.
O súdnictve som takto špeciálne nehovoril aj preto, že je neoddeliteľnou súčasťou jeho právomocí. Napokon, prezident má a ja dúfam, že aj naďalej bude mať možnosť menovať troch členov Súdnej rady. Môj vklad je však práve v mojich troch prioritách: ekonomike, ktorá stagnuje a s ktorou je spojená nezamestnanosť a utekanie mladých do zahraničia. Ďalej je to vzdelávanie, ktoré dostatočne nepripravuje mladé generácie do pracovného života. A napokon zdravotníctvo, ktorého zlyhania som videl zblízka.
.sme opäť pri samotnom motíve vašej kandidatúry, ktorá vás doviedla do Prezidentského paláca. Ako chcete meniť tieto oblasti z pozície prezidenta?
Áno, prezident nemôže predkladať zákony ani rozpočet. Svoju úlohu však vidím vo vstupovaní do zákonov v čase ich tvorby. Ak bude v legislatívnom procese zlý zákon, sadnem si s príslušným ministrom a budem s ním o tom diskutovať. Ak to nepomôže, sadnem si s premiérom, a pokiaľ ani to nepomôže, je úlohou prezidenta vystúpiť pred verejnosťou a povedať, prečo zákon, ktorý schválila vláda a ide schváliť parlament, nie je správny. Máme však parlamentnú demokraciu, v konečnom dôsledku o všetkom rozhodne parlament. Ale prezident môže dovtedy vyvinúť účinný tlak. No viem si predstaviť ešte viac. Napríklad v oblasti zdravotníctva budem iniciovať okrúhle stoly za účasti najlepších odborníkov o vízii nášho zdravotníctva. Rád by som tým aj aktívne posúval vpred odbornú a verejnú debatu, ktorej výsledkom by mohli byť lepšie zákony.
.teda súčasný minister zdravotníctva, školstva či sociálnych vecí si budú musieť zvykať, že prezident Kiska im kedykoľvek zavolá a pozve ich do paláca, kde budú ich zákony čeliť oponentúre?
Prezident dbá o riadny chod ústavných orgánov, tak to znie v Ústave. Prezident má takisto právo pozvať si príslušného ministra či premiéra, a požiadať ich o informácie, ktoré potrebuje pre svoje rozhodovanie. Presne takto si predstavujem svoju činnosť. Takže pri zákone, na ktorom mi bude záležať, si určite zavolám príslušného ministra, budem s ním diskutovať a nebudem sa báť vyjadriť svoj názor.
.vy ste človek, ktorý keď mal v biznise plány, stačila mu vlastná vôľa, aby ich uskutočnil...
...no, až také jednoduché to nebolo (smiech.)
.ale teraz to bude oveľa zložitejšie. Vy, akčný človek z biznisu, sa zrazu ocitnete na čele úradu, v ktorom môžete mať veľa ambicióznych predstáv, ale ich uskutočnenie bude závisieť najmä od vôle a ochoty iných. Ak vás bude vláda viac či menej ignorovať, ostanú vám len morálne apely. Nebojíte sa, že vaša predstava skrachuje a vy budete obmedzeniami svojho úradu už iba trpieť?
(Úsmev.) Kľúčovým slovom pri mojom podnikaní aj v charite bola dôvera. Vždy som potreboval dôveru svojich partnerov, zákazníkov, rodín. A presne o dôveru sa chcem opierať aj v Prezidentskom paláci. Chcem, aby mi ľudia dôverovali, že konám v ich záujme, nie v záujme strán či finančných skupín. Naozaj verím tomu, že ak sa toto podarí, tak potom sa vytvorí spoločenský tlak, ktorý rozhýbe veci. Samozrejme, viem, že sa musím veľa naučiť. Obklopím sa špičkovými ľuďmi, ktorých budem počúvať.
.v týchto dňoch boli zvolení piati kandidáti na ústavných sudcov, z ktorých si vyberie ústavných sudcov možno ešte dosluhujúci prezident Ivan Gašparovič. Keď ste si čítali ich mená, aký ste mali pocit?
Prepáčte, k tomuto sa v tejto chvíli nebudem vyjadrovať.
.meno Štefana Harabina bolo zaklínadlom prezidentskej kampane. Ak by Harabin opätovne kandidoval za predsedu Najvyššieho súdu a Súdna rada by ho zvolila, je tiež možné, že by ho stihol vymenovať Ivan Gašparovič. Budete sa v tom špeciálne angažovať ešte pred vašou inauguráciou?
S pánom prezidentom sa mám stretnúť v najbližších dňoch, nerád by som si s ním vymieňal odkazy cez médiá.
.mienite na neho apelovať, aby tak nespravil?
Poviem to diplomaticky: budeme diskutovať o všetkých otázkach našej spoločnosti (úsmev.)
.vráťme sa ešte trochu dozadu: mnohí sa zhodujú, že táto predvolebná kampaň bola najšpinavšia od roku 1998. Čo ste sa, ako človek z celkom iného prostredia, dozvedeli o slovenskej politike?
Dnes už viem, že človek musí mať nesmierne silnú motiváciu, aby išiel do politiky a aby stadiaľ nevyšiel rozbitý na márne kúsky. Bývalá premiérka Iveta Radičová raz povedala, že keď bola vo vrcholnej politike, tak si po každom útoku musela sadnúť a tú rozbitú osobnosť zase dať po malých čriepkoch dokopy, aby mohla ísť ďalej. Tento pocit som tiež zažil viackrát.
.kedy napríklad?
Po útokoch súpera alebo pri spolupráci s inými kandidátmi. Viackrát som si musel zopakovať, prečo som do toho išiel. Ale moja motivácia bola, našťastie, obrovská. Po tom, čo som bol zvolený, moja prvá cesta viedla na detskú onkológiu, pretože tam bol začiatok motivácie vstúpiť do politiky.
.čo bola vaša najkrízovejšia chvíľa v kampani?
Ťažko bolo odolávať útokom z oboch strán, nielen od premiéra, ale aj od ďalších kandidátov. Zvlášť v jednej diskusii som sa ocitol pod paľbou z viacerých strán, na čo som nebol dostatočne pripravený.
.rado Baťo sa vyjadril, že v skutočnosti to nebolo tak, že vaši poradcovia vás museli upokojovať, ale naopak, vy ste museli upokojovať ich. Naozaj?
Som človek, ktorý verí v to najlepšie, ale je pripravený na to najhoršie. V tom mi osobne veľmi pomohla práca v Dobrom anjelovi, keď som videl, že hoci mnohé rodiny bojujú, rok-dva aj viac rokov robia všetko, čo vedia, svoj zápas často prehrajú. Ale aj to najhoršie, čo sa vám môže stať v politike, je len malou nepríjemnou epizódou oproti skutočným životným drámam.
.takouto epizódkou bola aj vaša spoločná tlačovka s Procházkom a Kňažkom, ktorý napokon neprišiel. Čo sa vlastne stalo?
Veľmi sa mi páčil nadpis v jednom denníku, kde stálo: Andrej, vitaj v politike! (Smiech.) Áno, tlačovka nevyšla, bola viac než zvláštna, ale nebudem o tom viac špekulovať.
.ľudia často hovoria, že politika je špinavosť. Je viac špinavá alebo viac vzrušujúca?
Politika je politika, oba tieto prívlastky k nej patria. Áno, prináša vedrá špiny, ale aj veľkú dávku satisfakcie, keď cítite podporu navôkol. Je tam veľa vzrušenia, máte vlastné plány, ale nikdy neviete, čo sa stane. Ale samotná kampaň a príprava, to všetko bola normálna, poctivá práca, keď som šiel za svojím cieľom. A teraz je tu úplne nový pocit obrovskej zodpovednosti. Často akoby som nad sebou videl zraky tých 1,3 milióna ľudí, ktorí mi dali dôveru, a teraz skúmavo na mňa hľadia. Nemôžem ich sklamať.
.s Robertom Ficom ste absolvovali po prvom kole šesť diskusií, čo bol dosť neuveriteľný počet, a v nich ste obaja hrali svoju presne premyslenú rolu. Boli ste to ešte vy, alebo to už bola vaša karikatúra?
Bol som to stále ja. Na ľuďoch v mojom tíme som si vážil, že ma nechali, aby som bol svoj a oni česali isté nedostatky. Tiež mi pomohli, aby som sa dostal von z defenzívy. Ale ani to mi nebolo proti srsti, keďže som bojovný typ. Keď som zacítil útok, nebál som sa ho vrátiť.
.tá štvrtá, piata, šiesta diskusia, kde ste opakovali nielen tie isté argumenty, ale aj vety, vám nepripadali až absurdné?
Nie, vôbec nie. Chápem, že vám novinárom to pripadalo absurdné a asi vás to dosť nudilo, za čo sa týmto ospravedlňujem (smiech.). Ale ja som to pokladal za úplne normálne. Treba si totiž uvedomiť, že drvivá väčšina voličov vidí politika v tej debate prvý- či druhýkrát. Vždy som teda videl pred sebou človeka, ktorý ma počuje po prvý raz. Iste, mohol som používať aj iné argumenty a príklady, ale používal som to, čo som mal vžité.
.dopustili ste sa nejakej vážnej chyby, ktorú by neskôr využil váš súper?
(Dlhé ticho.) Nič mi nenapadá.
.neoľutovali ste, že pri otázke denníka SME, či ste za registrované partnerstvá, ste zaškrtli možnosť áno?
Tam sme sa nechali dotlačiť denníkom k stene, keďže v tej ankete vyžadovali jasnú odpoveď áno-nie, pričom nie vždy som chcel odpovedať takto vyhranene. Výsledkom bolo 500 bilbordov po celom Slovensku, že som za registrované partnerstvá.
.nijaký slovenský politik pred vami nečelil takejto intenzívnej konfrontácii s Robertom Ficom. Čím vás prekvapil?
V diskusiách je podstatne lepší manipulátor než som si myslel. Do jednej vety dokázal vložiť jedno klamstvo, dve poloklamstvá aj jednu pravdu, takže na záver to vyznelo, že hádam hovorí aj pravdu. Keď som sa dostal k slovu, ani som nevedel, či reagovať na klamstvo, alebo poloklamstvá (smiech.). Doteraz som ho videl diskutovať s inými, ale až teraz som si uvedomil, aký je nesmierne schopný manipulátor.
.takže ste si za dva týždne prešli vysokou školou politiky...
(Úsmev.) Bolo to pre mňa prekvapením, na vlastnej koži som pocítil, ako ťažko sa tomu čelí. Debatujete o téme ekonomika, pán Fico však najskôr začne scientológiou, prejde na úžerníkov, potom povie pár slov k ekonomike a zakončí to bezpečnostným rizikom Kiskom. Na to mu stačí pár viet v rámci témy ekonomika a vy uvažujete, či idete reagovať rad za radom, alebo máte naozaj hovoriť o ekonomike.
.niečím vás aj pozitívne inšpiroval, čo by ste si chceli od neho vziať?
Nie.
.vo vašom tíme sa vo volebnú sobotu tvárili najskôr veľmi skepticky. Prečo vám neverili?
To je ten rozdielny uhol pohľadu na svet (smiech.) Samozrejme, boli obavy, netušili sme, ako to ovplyvnila antikampaň. Môj tím si zo mňa robil žarty, pretože som v sobotu poobede zaspal, zobudil ma až budík. Som naučený odolávať stresom, bral som to tak, že všetko je už mimo mojej kontroly. Jednoducho som vedel, že som dal do toho úplne všetko, čo vo mne bolo, takže načo sa zbytočne trápiť. Podstatne väčší stres som mal pred volebnými diskusiami, lebo tam to všetko bolo v mojich rukách.
.robert Fico vám po sobote osobne blahoželal?
Nie. Mal som síce veľa zmeškaných neprijatých hovorov, ale neviem o tom, že by mi volal.
.ako sa vám bude spolupracovať s premiérom, o ktorom hovoríte, že vás v kampani nepríjemne prekvapil?
Začíname na čistom stole. Prichádzam s ponukou férového prístupu, nechcem vyvolávať konflikty ani rozpory. Budem sa pozerať, ako bude ku mne pristupovať, a čo sa bude diať vo vláde a v parlamente.
.aké správanie očakávate od vlády?
Nemám zatiaľ žiadne signály ani pocity.
.akú emóciu teraz cítite? Ešte stále je to eufória?
Mal som teraz pár dní dovolenku s rodinou a trochu ma mrzí, že sa na nich začína poľovačka. Novinári z bulváru nabehli do školy, kam chodí dcéra, to nie je nič príjemné. Chcel som sa už plne sústrediť na politickú prípravu a na zápasy o justíciu, ktoré ma čakajú. Ale v týchto prvých dňoch musím do veľkej miery chrániť svoju rodinu.
.tento rozhovor robíme v Prahe blízko Václavského námestia. Václava Havla ste označili za svoj prezidentský vzor, v čom by ste ho chceli napodobniť?
Je pre mňa vzorom z morálno-filozofického hľadiska, ako človek, ktorý uznával základné hodnoty ako slušnosť a pravdu. Klobúk dolu pred ním.
Andrej Kiska/
Narodil sa v roku 1963 v Poprade Spišskej Sobote. Študoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, v roku 1990 odišiel za prácou do Spojených štátov amerických, neskôr sa vrátil späť na Slovensko. Založil úspešné firmy, ktoré sa venovali splátkovému predaju, v roku 2005 ich predal Všeobecnej úverovej banke. V roku 2006 založil charitu Dobrý anjel a stal sa manažérom roka podľa časopisu Trend. Je autorom knihy Cesta manažéra z pekla. V apríli 2012 ohlásil svoju kandidatúru na prezidenta, o dva roky bol za neho v druhom kole zvolený. Je druhýkrát ženatý, má štyri deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.