Írsky pesničkár Paul Casey poslal pred pár rokmi svojmu idolu Chrisovi Reovi demo. Rea na ňom spoznal vlastný hudobný odkaz. Casey už onedlho vystupoval ako špeciálny hosť jeho koncertného programu a na vlastných krídlach sa rozletel do sveta.
.aká hudba s tebou dokáže pohnúť?
Snažím sa počúvať toľko hudby, koľko sa len dá, a byť pritom otvorený čomukoľvek. Niekedy sú najlepšie tie veci, o ktorých sa podľa zavedených predstáv nedá predpokladať, že by mohli byť dobré.
.hudba, ktorú vnímame už v detstve, nás môže ovplyvňovať po celý život. Máš takú skúsenosť aj ty?
Vyrastal som s hudbou môjho otca. U nás doma znel Chris Rea, Eric Clapton a podobne, takže najpravdepodobnejším nástrojom, na akom by som mohol začať hrať, bola pre mňa gitara. Keď som chodil do školy, môj hudobný záber nebol príliš „cool“, pretože všetci uznávali kapely ako Nirvana či Metallica, len ja som počúval to, čo počúval aj otec každého spolužiaka.
.väčšinou ťa prirovnávajú k známejším pesničkárom ako David Gray, Damien Rice, Dave Matthews, Ben Harper alebo Ryan Adams. Čím sa však od nich odlišuješ?
Mám veľmi rád všetkých týchto spevákov, tak nečudo, že občas podvedome prefiltrujem aj niektoré prvky z ich hudby. Vždy som to však cítil tak, že ako individualitu ťa môžu vnímať hlavne vďaka vlastným pesničkám a hlasu. Čím sú moje veci svojrázne? Azda tým, že píšem najmä o vlastných skúsenostiach.
.skúsiš nejako definovať svoj štýl hry na gitare?
V súčasnosti hrám hlavne na otvorených ladeniach. Väčšinou preto, že často vystupujem sólovo a vďaka otvorenému ladeniu má gitara akoby väčší zvuk a znie zaujímavejšie. Mám rád, keď je gitara naladená do akordu Ddur: D A D f# a d. Došlo to tak ďaleko, že teraz sa už pri štandardnom ladení cítim na hmatníku ako stratený.
.podobný pocit neistoty spomínal aj Chris Rea, ktorý hráva nielen technikou slide, ale aj bežné sóla na gitarách ladených do Edur. Vďaka čomu ďalšiemu s ním cítiš spriaznenosť?
Odjakživa som bol jeho veľký fanúšik, takže keď som dostal šancu pracovať s ním, bolo to ako sen. On však stojí takmer pri všetkom pevne na zemi a dokáže byť aj oporou. Vďaka nemu vnímam svoju hudobnú kariéru ako čosi veľmi prirodzené.
.zo Severného Írska prichádza silná generácia pesničkárov ako Damien Rice, Glen Hansard alebo Gemma Hayes. Koho zo svojich vrstovníkov by si vyzdvihol?
Áno, so spevákmi/pesničkármi akoby sa tu roztrhlo vrece. Veľmi rád vidím, keď niekto hrá rovnako dobre, ako aj skladá pesničky a spieva. Bronagh Gallagher je výborná herečka, ale je to aj ohromná pesničkárka/speváčka/bubeníčka. Jej album je brilantnou poctou soulovej hudbe. Bronagh vyrástla na soule, takže to z nej prirodzene tryská.
.mnoho írskych pesničkárov si k sebe na pódium aj do štúdia priberá hráčov na violončele. Prečo je tento nástroj u vás taký populárny?
Je to veľmi emotívny nástroj a jeho zvuk si vie ľahko nájsť miesto v pesničkách, ktoré rozprávajú príbehy o stratách, túžbach... Súhlasím, že niekedy je toho priveľa, ale keď je čelo správne použité, výsledok môže vyrážať dych.
.aký máš názor na elektronických pesničkárov, ktorí pracujú s programovaním alebo half-playbackom?
Majú moju plnú podporu. Opäť to však závisí viac od spôsobu použitia než od formy. Aké fantastické pesničky môžu byť postavené na produkcii s použitím elektroniky a samplov, dokázal napríklad David Gray na albume White Ladder.
.prednedávnom si aj ty vydal nový album. Čo by si nám o ňom povedal?
Volá sa Blow Away The Clouds. Pri jeho príprave som sa vrátil tam, kde sa to celé pre mňa začalo. Dôraz je na dianí v reálnom čase. Ešte predtým, než som vôbec pomyslel na nahrávanie, záležalo mi na tom, aby každá pesnička bola zaujímavá akusticky. Nahrávanie prebehlo veľmi živým spôsobom so zámerom zachytiť prirodzenú odozvu a ruchy priestoru, v ktorom sa nahrávalo.
.ako si sa dostal k hraniu na Slovensku?
Vlani v novembri ma pozvali na jeden bluesový festival do Čiech. Spriatelil som sa tam s istým promotérom, ktorému sa zapáčila moja hudba a ponúkol mi niekoľko ďalších predstavení na okolí. Samozrejme, že som pristal. Rád cestujem a hrám. Na Slovensku budem prvýkrát, a tak sa na to veľmi teším.
.v akej forme si budú môcť slovenskí diváci vypočuť tvoje piesne?
Tentoraz budem vystupovať sólovo. Plánujem hrať hlavne veci z nového albumu. Naživo sa pesničky neustále vyvíjajú a menia, vďaka čomu sú stále čerstvé.
.tvoji predchodcovia si zvyčajne pripravili základnú slovnú zásobu ako: Dobrý večer, Ďakujem, Ďalšia pesnička sa volá... Ktoré slovo by si chcel ešte vedieť povedať po slovensky ty?
Beer!
.aká hudba s tebou dokáže pohnúť?
Snažím sa počúvať toľko hudby, koľko sa len dá, a byť pritom otvorený čomukoľvek. Niekedy sú najlepšie tie veci, o ktorých sa podľa zavedených predstáv nedá predpokladať, že by mohli byť dobré.
.hudba, ktorú vnímame už v detstve, nás môže ovplyvňovať po celý život. Máš takú skúsenosť aj ty?
Vyrastal som s hudbou môjho otca. U nás doma znel Chris Rea, Eric Clapton a podobne, takže najpravdepodobnejším nástrojom, na akom by som mohol začať hrať, bola pre mňa gitara. Keď som chodil do školy, môj hudobný záber nebol príliš „cool“, pretože všetci uznávali kapely ako Nirvana či Metallica, len ja som počúval to, čo počúval aj otec každého spolužiaka.
.väčšinou ťa prirovnávajú k známejším pesničkárom ako David Gray, Damien Rice, Dave Matthews, Ben Harper alebo Ryan Adams. Čím sa však od nich odlišuješ?
Mám veľmi rád všetkých týchto spevákov, tak nečudo, že občas podvedome prefiltrujem aj niektoré prvky z ich hudby. Vždy som to však cítil tak, že ako individualitu ťa môžu vnímať hlavne vďaka vlastným pesničkám a hlasu. Čím sú moje veci svojrázne? Azda tým, že píšem najmä o vlastných skúsenostiach.
.skúsiš nejako definovať svoj štýl hry na gitare?
V súčasnosti hrám hlavne na otvorených ladeniach. Väčšinou preto, že často vystupujem sólovo a vďaka otvorenému ladeniu má gitara akoby väčší zvuk a znie zaujímavejšie. Mám rád, keď je gitara naladená do akordu Ddur: D A D f# a d. Došlo to tak ďaleko, že teraz sa už pri štandardnom ladení cítim na hmatníku ako stratený.
.podobný pocit neistoty spomínal aj Chris Rea, ktorý hráva nielen technikou slide, ale aj bežné sóla na gitarách ladených do Edur. Vďaka čomu ďalšiemu s ním cítiš spriaznenosť?
Odjakživa som bol jeho veľký fanúšik, takže keď som dostal šancu pracovať s ním, bolo to ako sen. On však stojí takmer pri všetkom pevne na zemi a dokáže byť aj oporou. Vďaka nemu vnímam svoju hudobnú kariéru ako čosi veľmi prirodzené.
.zo Severného Írska prichádza silná generácia pesničkárov ako Damien Rice, Glen Hansard alebo Gemma Hayes. Koho zo svojich vrstovníkov by si vyzdvihol?
Áno, so spevákmi/pesničkármi akoby sa tu roztrhlo vrece. Veľmi rád vidím, keď niekto hrá rovnako dobre, ako aj skladá pesničky a spieva. Bronagh Gallagher je výborná herečka, ale je to aj ohromná pesničkárka/speváčka/bubeníčka. Jej album je brilantnou poctou soulovej hudbe. Bronagh vyrástla na soule, takže to z nej prirodzene tryská.
.mnoho írskych pesničkárov si k sebe na pódium aj do štúdia priberá hráčov na violončele. Prečo je tento nástroj u vás taký populárny?
Je to veľmi emotívny nástroj a jeho zvuk si vie ľahko nájsť miesto v pesničkách, ktoré rozprávajú príbehy o stratách, túžbach... Súhlasím, že niekedy je toho priveľa, ale keď je čelo správne použité, výsledok môže vyrážať dych.
.aký máš názor na elektronických pesničkárov, ktorí pracujú s programovaním alebo half-playbackom?
Majú moju plnú podporu. Opäť to však závisí viac od spôsobu použitia než od formy. Aké fantastické pesničky môžu byť postavené na produkcii s použitím elektroniky a samplov, dokázal napríklad David Gray na albume White Ladder.
.prednedávnom si aj ty vydal nový album. Čo by si nám o ňom povedal?
Volá sa Blow Away The Clouds. Pri jeho príprave som sa vrátil tam, kde sa to celé pre mňa začalo. Dôraz je na dianí v reálnom čase. Ešte predtým, než som vôbec pomyslel na nahrávanie, záležalo mi na tom, aby každá pesnička bola zaujímavá akusticky. Nahrávanie prebehlo veľmi živým spôsobom so zámerom zachytiť prirodzenú odozvu a ruchy priestoru, v ktorom sa nahrávalo.
.ako si sa dostal k hraniu na Slovensku?
Vlani v novembri ma pozvali na jeden bluesový festival do Čiech. Spriatelil som sa tam s istým promotérom, ktorému sa zapáčila moja hudba a ponúkol mi niekoľko ďalších predstavení na okolí. Samozrejme, že som pristal. Rád cestujem a hrám. Na Slovensku budem prvýkrát, a tak sa na to veľmi teším.
.v akej forme si budú môcť slovenskí diváci vypočuť tvoje piesne?
Tentoraz budem vystupovať sólovo. Plánujem hrať hlavne veci z nového albumu. Naživo sa pesničky neustále vyvíjajú a menia, vďaka čomu sú stále čerstvé.
.tvoji predchodcovia si zvyčajne pripravili základnú slovnú zásobu ako: Dobrý večer, Ďakujem, Ďalšia pesnička sa volá... Ktoré slovo by si chcel ešte vedieť povedať po slovensky ty?
Beer!
| Paul Casey / Írsky pesničkár a gitarista Paul Casey pochádza z mesta Derry. Podobne ako ďalší príslušníci novej írskej generácie pesničkárov využíva aj moderné metódy. Jeho pesničky možno považovať za súčasný pop-rock pre dospelých, no nezabúda ani na svoje írske a bluesové korene, ktoré najzreteľnejšie počuť pri jeho sólových klubových recitáloch. Vydal albumy Modern Life Routines, Songs In Open Tuning a Blow Away The Clouds. V pondelok 10. 12. vystúpi v Skalici a deň nato v Bratislave. Jeho predskokanom v bratislavskom klube Hlava XXII bude slovenský pesničkár Rado Tiňo s podporou gitaristu Igora Hudcovského. |
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.