.ako sa formoval váš vzťah k osade v Huncovciach?
Neriešim rómsku otázku, som dosť chápavý na to, aby som vedel, že ju nikdy nevyriešim. Ja riešim postoj k chudobným. Mne je jedno, akej sú farby pleti, akej národnosti, akého náboženstva. Je chudobný, potrebuje pomoc, tak pomáham. A ako? Tak ako viem. Nedokonale.
.v čom nedokonale?
Nemám prostriedky ako milionár. Nechcem, aby Rómovia nastavili holé dlane, ale aby si vyhrnuli rukávy. To je posun. Nečakajme, že EÚ alebo vláda alebo neviemkto ešte urobí taký alebo onaký projekt. Učíme Rómov chytať ryby.
.ako?
Ako viem. Nemám diamantové háčiky ani zlaté udice. Mám len vŕbové udice, nejaký silon a háčik kovový – obrazne povedané. Máme už systém. Zavolajú nás na búračku domu, zámožnejší ľudia nás chcú zo širokého okolia, až od Bardejova. Volajú nás búrať domy, lebo sme najlacnejší. Na rozdiel od iných robíme len za materiál. To, čo zbúrame, ten materiál, nám dajú.
.to sú búračky akých domov?
Hocijakých. Kto chce dačo zbúrať, ten si nás zavolá. My to neriešime. Chcú zhodiť stodolu alebo maštaľ, tak zavolajú mňa a moju partiu chlapov z Inštitútu Krista Veľkňaza. Kedysi som bol horolezec, nerobí mi problém vyjsť na hocijakú strechu, urobím si istenie, so sekerou rozsekám plechy po tri falce, to už máme tak nacvičené, dáme dolu, potom dám dolu krokvy, ankre, tragare a nakoniec pomúrnice. Zvalíme jednu stenu, potom druhú.
.koľkí chlapi to robíte?
To sa nedá vypočítať. Koľkých mám schopných. Ja tu mám okolo 260 ľudí, plus mínus. Pred chvíľou mi oznámili, že jeden mi tu zomrel. Ideme mu zajtra kopať hrob. Niečo príde, dnes dvaja, niečo odíde, niečo zoberú na „služobku“ – ako tu hovoríme väzeniu – no a niečo sa vráti, niečo sa narodí, niečo zomrie. Taká perepúť. Čiže s tými ľuďmi narábame. Na búračky sme si museli urobiť oficiálne papiere, tie už máme. Pozývame medzi seba Rómov, aby si prišli sami na búračky nabrať materiál na stavbu svojich domov. Vravím im: očistite si tu tehly od malty, ja vám ich zadarmo odveziem, ale tu ich chcem vidieť. Tí najchudobnejší si nevedia nič zorganizovať, ani priviezť, ani vybaviť.
.to hovoríte o Rómoch z Huncoviec?
O všetkých. Chodia ku mne ako do Baumaxu (Smiech). U Rómov platia dva zákony, ako môj brat povedal. Prvý zákon: musíš s nimi dohodnúť pevné pravidlá. Zákon číslo dva: nedá sa s nimi mať pevné pravidlá. A sme tam, kde sme boli. To je nekonečný príbeh. Nehovorím to proti nim. Mám ich rád takých, akí sú. Ale na fyzike sme sa učili, čo je čierna diera. Tam všetko mizne. Aj tu zmizne a hotovo.
.kto ich to naučil?
Keby ste videli, ako oni stavajú, tak to je groteska. Dá tehlu, druhú tehlu, dá okrúhly kameň, dá kvádru, piatu tehlu... a pif, celý múr dolu. Padne. Nechám ho a pýtam sa: kde si spravil chybu? Ja neviem, pán farár, povie. No okrúhly nemôžeš dať, vravím mu, musíš dať rovnaké tehly a poďme preväzovať. Čo sa on naučil od otca a od dedka? Kradnúť a klamať. A keď bieleho dobehnú, joj, to majú radosť.
.vás tiež dobehli?
A koľkokrát! Stavali sme s mojimi chlapcami a zavolal som murára a kričí mi: pán farár, piate kladivo mi ukradli! Vďaka Pánu Bohu, vravím mu. On sa rozčuľoval, ale ja mu vravím: keď ukradli kladivo, tak to znamená, že chcú pracovať. Ja ti kúpim nové. Mám s nimi takú eseročku. My im budujeme domčeky v Huncovciach a oni nám „pomáhajú“ tak, že nám ukradnú materiál. Tak to je. Okolo 24 domčekov sme im tam postavili. Mali na začiatku vymaľované s kvietkami, krásne mali urobené, potrubie, všetko to bolo tip-top, radosť na to pozrieť. A dnes? Škoda hovoriť.
Neriešim rómsku otázku, som dosť chápavý na to, aby som vedel, že ju nikdy nevyriešim. Ja riešim postoj k chudobným. Mne je jedno, akej sú farby pleti, akej národnosti, akého náboženstva. Je chudobný, potrebuje pomoc, tak pomáham. A ako? Tak ako viem. Nedokonale.
.v čom nedokonale?
Nemám prostriedky ako milionár. Nechcem, aby Rómovia nastavili holé dlane, ale aby si vyhrnuli rukávy. To je posun. Nečakajme, že EÚ alebo vláda alebo neviemkto ešte urobí taký alebo onaký projekt. Učíme Rómov chytať ryby.
.ako?
Ako viem. Nemám diamantové háčiky ani zlaté udice. Mám len vŕbové udice, nejaký silon a háčik kovový – obrazne povedané. Máme už systém. Zavolajú nás na búračku domu, zámožnejší ľudia nás chcú zo širokého okolia, až od Bardejova. Volajú nás búrať domy, lebo sme najlacnejší. Na rozdiel od iných robíme len za materiál. To, čo zbúrame, ten materiál, nám dajú.
.to sú búračky akých domov?
Hocijakých. Kto chce dačo zbúrať, ten si nás zavolá. My to neriešime. Chcú zhodiť stodolu alebo maštaľ, tak zavolajú mňa a moju partiu chlapov z Inštitútu Krista Veľkňaza. Kedysi som bol horolezec, nerobí mi problém vyjsť na hocijakú strechu, urobím si istenie, so sekerou rozsekám plechy po tri falce, to už máme tak nacvičené, dáme dolu, potom dám dolu krokvy, ankre, tragare a nakoniec pomúrnice. Zvalíme jednu stenu, potom druhú.
.koľkí chlapi to robíte?
To sa nedá vypočítať. Koľkých mám schopných. Ja tu mám okolo 260 ľudí, plus mínus. Pred chvíľou mi oznámili, že jeden mi tu zomrel. Ideme mu zajtra kopať hrob. Niečo príde, dnes dvaja, niečo odíde, niečo zoberú na „služobku“ – ako tu hovoríme väzeniu – no a niečo sa vráti, niečo sa narodí, niečo zomrie. Taká perepúť. Čiže s tými ľuďmi narábame. Na búračky sme si museli urobiť oficiálne papiere, tie už máme. Pozývame medzi seba Rómov, aby si prišli sami na búračky nabrať materiál na stavbu svojich domov. Vravím im: očistite si tu tehly od malty, ja vám ich zadarmo odveziem, ale tu ich chcem vidieť. Tí najchudobnejší si nevedia nič zorganizovať, ani priviezť, ani vybaviť.
.to hovoríte o Rómoch z Huncoviec?
O všetkých. Chodia ku mne ako do Baumaxu (Smiech). U Rómov platia dva zákony, ako môj brat povedal. Prvý zákon: musíš s nimi dohodnúť pevné pravidlá. Zákon číslo dva: nedá sa s nimi mať pevné pravidlá. A sme tam, kde sme boli. To je nekonečný príbeh. Nehovorím to proti nim. Mám ich rád takých, akí sú. Ale na fyzike sme sa učili, čo je čierna diera. Tam všetko mizne. Aj tu zmizne a hotovo.
.kto ich to naučil?
Keby ste videli, ako oni stavajú, tak to je groteska. Dá tehlu, druhú tehlu, dá okrúhly kameň, dá kvádru, piatu tehlu... a pif, celý múr dolu. Padne. Nechám ho a pýtam sa: kde si spravil chybu? Ja neviem, pán farár, povie. No okrúhly nemôžeš dať, vravím mu, musíš dať rovnaké tehly a poďme preväzovať. Čo sa on naučil od otca a od dedka? Kradnúť a klamať. A keď bieleho dobehnú, joj, to majú radosť.
.vás tiež dobehli?
A koľkokrát! Stavali sme s mojimi chlapcami a zavolal som murára a kričí mi: pán farár, piate kladivo mi ukradli! Vďaka Pánu Bohu, vravím mu. On sa rozčuľoval, ale ja mu vravím: keď ukradli kladivo, tak to znamená, že chcú pracovať. Ja ti kúpim nové. Mám s nimi takú eseročku. My im budujeme domčeky v Huncovciach a oni nám „pomáhajú“ tak, že nám ukradnú materiál. Tak to je. Okolo 24 domčekov sme im tam postavili. Mali na začiatku vymaľované s kvietkami, krásne mali urobené, potrubie, všetko to bolo tip-top, radosť na to pozrieť. A dnes? Škoda hovoriť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.