.autodefensa čiže sebaobrana. Tak sa nazýva občianska domobrana, ktorá sa v Mexiku postavila na odpor drogovým kartelom. Vláda zlyhala, nech teraz nechá konať nás, odkazujú členovia autodefensy do hlavného mesta.
Mexiko je už dlho rajom drogových kartelov. Pridlho – podľa mienky tých Mexičanov, ktorí nechcú nič iné ako pokojný život. V poslednom období, najmä v rokoch 2012 a 2013, sa v mexickom federálnom štáte Michoacan, ktorý leží na západe krajiny, vytvorili polovojenské občianske jednotky. Autodefensa bráni obyvateľstvo pred brutalitou kartelov, ako sú aj takzvaní Templárski rytieri.
.prezident je v koncoch
Štát Michoacan sa prepadol do bezprávia. Templárski rytieri okupovali jeho územie, a hoci tvrdili, že chránia miestnych pred násilím zo strany ostatných gangov, realita bola iná. Únosy, vraždy, znásilnenia a ozbrojené lúpeže boli prakticky na dennom poriadku. Nikto si už nebol istý životom a majetkom. K tomu pribudlo podozrenie, že vláda sústavný teror voči svojim občanom nielenže nie je schopná zastaviť, ale v niektorých prípadoch sa na ňom aktívne podieľa.
V mexickej vojne s narkobarónmi zahynulo od jej vyhlásenia odhadom až osemdesiattisíc ľudí. Roky trvajúca ozbrojená ofenzíva štátu proti narkomafii, žiaľ, neprináša ten výsledok, po ktorom civilisti najviac túžia – mier a pokoj. Počet vrážd sa od roku 2007 strojnásobil. A hoci mexický prezident Enrique Peňa Nieto v decembri roku 2012 sľúbil, že vytvorí desaťtisícový elitný policajný zbor, zlepšenie sa neprejavilo.
Enrique Peňa Nieto bol prinútený k tomuto vyhláseniu z toho dôvodu, že miestna polícia bola často prepojená s drogovým podnikaním. A presne preto dnes bežní Mexičania podporujú polovojenské domobrany. Obviňujú vládu, že nevytlačila násilie z bežného života a potrebujú cítiť prítomnosť autority, ktorej veria. Veria autodefense, lebo tú tvoria ľudia, ako sú oni sami.
.muži v bielom
Autodefensas, polovojenské domobrany, majú na mexickom vidieku tradíciu. V poslednom období vojny proti narkomafii však povstali s novou silou. Členovia domobrany sa často obliekajú do bieleho, aby vyjadrili svoju príslušnosť k dobru. Mnohí nosia masky, aby neboli identifikovateľní. Vyzbrojení puškami či mačetami strážia svoje štvrte. Zajímajú gangstrov, dokonca ich súdia. Ako píše časopis Foreign Affairs, takéto domobrany otvorene pôsobia v 13 mexických štátoch. Nové skupiny rastú ako huby po daždi, formujú sa okolo viacerých lídrov a sľubujú ľuďom, že namiesto neefektívnej vlády urobia poriadok. V štáte Michoacan sa to už do značnej miery aj podarilo.
Samozrejme, domobrana nepracuje mierovými metódami. Podniká prepadové akcie, záťahy na členov drogových gangov, ktorých zastrašuje a neraz aj popravuje. Efekt autodefensy sa šíri aj do ostatných oblastí Mexika. Obyčajní ľudia zisťujú, že nemusia byť bezmocní.
Autodefensa priniesla do mexického štátu Michoacan nádej. Nedá sa tomu čudovať. Templárski rytieri, proti ktorým autodefensa bojuje, majú totiž povesť nesmierne brutálnych zločincov. Vznikli v roku 2011 ako odnož kartelu La Familia Michoacana a trúfalo si požičali meno od rytierskeho mníšskeho rádu. Los Caballeros Templarios sa živia obchodom s metamfetamínom a marihuanou. „Svoje“ územie si bránia pred ostatnými gangmi. Majú na svedomí tisícky životov.
Vláda proti „templárom“ zasahuje. Len prednedávnom bol zabitý zakladateľ tejto zločineckej organizácie, Nazario Moreno González (pôvodne ho vláda vyhlásila za mŕtveho už v roku 2010, ukázalo sa však, že prežil a ďalej viedol svoj gang). Teraz je Moreno mŕtvy údajne bez pochybností, dokázali to odtlačky prstov. O niekoľko týždňov ho na druhý svet nasledoval Enrique Plancarte Solís, ktorý viedol gang Templárski rytieri spolu so Servandom Gómezom Martínezom. Servando zatiaľ žije, no ak bude ťaženie proti „templárom“ postupovať takýmto tempom, nemá pred sebou dobré vyhliadky.
.ako ďaleko je od dobra k zlu
Poriadok v komunitách však udržiava najmä autodefensa. Pritom mexická vláda v nej vidí problém – dokonca porovnateľný s hrozbou drogových gangov. Argumentuje tým, že z domobrany môže byť ďalšia kriminálna štruktúra. La Familia Michoacana, materská organizácia Templárskych rytierov, pôvodne tiež vznikla s údajným cieľom bojovať proti drogovým kartelom ako Zeta. Lenže napokon sama skončila ako kartel.
Vláda rieši situáciu aj tým, že sa pokúša začleniť niektoré domobrany do štátnych štruktúr. Ani jej nezostáva nič iné, ako uznať silu autodefensy. Nathaniel Parish Flannery, ktorý pre časopis Forbes robí reportáže z Mexika, opísal svoje stretnutie s „Tatkom Šmolkom“, ako nazývajú v Mexiku Estanislaa Beltrana, „charizmatického bradáča“, jedného z veliteľov domobrany. Beltranovi muži hliadkujú tam, kam sa už armáda a polícia nedostavia. Zbrane, muníciu a vozidlá berú zločincom, ale neodmietnu ani financie od bohatých statkárov, ktorí sa ich ochrane len potešia. Spojenie s organizovaným zločinom popierajú. Beltran tvrdí, že ak sa niektorý príslušník autodefensy dopustí zločinu, treba ho odovzdať úradom a stíhať. A Beltranovi muži sa postupne pričleňujú k oficiálnym zložkám. Budú vystupovať ako defensa rural, vidiecka domobrana. „Ešte nemáme uniformy, zatiaľ nám ich neposlali,“ vysvetľoval Beltran. „A budeme si musieť registrovať zbrane, potom nám ich ponechajú.“
Bude z „kovbojskej armády“ napokon štátna? Alebo autodefensa jednoducho zanikne, keď splní svoju úlohu v boji proti narkomafii? Skepsa je namieste – v Mexiku, kde má ťaženie proti narkomafii takmer podobu občianskej vojny, nie je od dobra k zlu nikdy ďaleko.
Mexiko je už dlho rajom drogových kartelov. Pridlho – podľa mienky tých Mexičanov, ktorí nechcú nič iné ako pokojný život. V poslednom období, najmä v rokoch 2012 a 2013, sa v mexickom federálnom štáte Michoacan, ktorý leží na západe krajiny, vytvorili polovojenské občianske jednotky. Autodefensa bráni obyvateľstvo pred brutalitou kartelov, ako sú aj takzvaní Templárski rytieri.
.prezident je v koncoch
Štát Michoacan sa prepadol do bezprávia. Templárski rytieri okupovali jeho územie, a hoci tvrdili, že chránia miestnych pred násilím zo strany ostatných gangov, realita bola iná. Únosy, vraždy, znásilnenia a ozbrojené lúpeže boli prakticky na dennom poriadku. Nikto si už nebol istý životom a majetkom. K tomu pribudlo podozrenie, že vláda sústavný teror voči svojim občanom nielenže nie je schopná zastaviť, ale v niektorých prípadoch sa na ňom aktívne podieľa.
V mexickej vojne s narkobarónmi zahynulo od jej vyhlásenia odhadom až osemdesiattisíc ľudí. Roky trvajúca ozbrojená ofenzíva štátu proti narkomafii, žiaľ, neprináša ten výsledok, po ktorom civilisti najviac túžia – mier a pokoj. Počet vrážd sa od roku 2007 strojnásobil. A hoci mexický prezident Enrique Peňa Nieto v decembri roku 2012 sľúbil, že vytvorí desaťtisícový elitný policajný zbor, zlepšenie sa neprejavilo.
Enrique Peňa Nieto bol prinútený k tomuto vyhláseniu z toho dôvodu, že miestna polícia bola často prepojená s drogovým podnikaním. A presne preto dnes bežní Mexičania podporujú polovojenské domobrany. Obviňujú vládu, že nevytlačila násilie z bežného života a potrebujú cítiť prítomnosť autority, ktorej veria. Veria autodefense, lebo tú tvoria ľudia, ako sú oni sami.
.muži v bielom
Autodefensas, polovojenské domobrany, majú na mexickom vidieku tradíciu. V poslednom období vojny proti narkomafii však povstali s novou silou. Členovia domobrany sa často obliekajú do bieleho, aby vyjadrili svoju príslušnosť k dobru. Mnohí nosia masky, aby neboli identifikovateľní. Vyzbrojení puškami či mačetami strážia svoje štvrte. Zajímajú gangstrov, dokonca ich súdia. Ako píše časopis Foreign Affairs, takéto domobrany otvorene pôsobia v 13 mexických štátoch. Nové skupiny rastú ako huby po daždi, formujú sa okolo viacerých lídrov a sľubujú ľuďom, že namiesto neefektívnej vlády urobia poriadok. V štáte Michoacan sa to už do značnej miery aj podarilo.
Samozrejme, domobrana nepracuje mierovými metódami. Podniká prepadové akcie, záťahy na členov drogových gangov, ktorých zastrašuje a neraz aj popravuje. Efekt autodefensy sa šíri aj do ostatných oblastí Mexika. Obyčajní ľudia zisťujú, že nemusia byť bezmocní.
Autodefensa priniesla do mexického štátu Michoacan nádej. Nedá sa tomu čudovať. Templárski rytieri, proti ktorým autodefensa bojuje, majú totiž povesť nesmierne brutálnych zločincov. Vznikli v roku 2011 ako odnož kartelu La Familia Michoacana a trúfalo si požičali meno od rytierskeho mníšskeho rádu. Los Caballeros Templarios sa živia obchodom s metamfetamínom a marihuanou. „Svoje“ územie si bránia pred ostatnými gangmi. Majú na svedomí tisícky životov.
Vláda proti „templárom“ zasahuje. Len prednedávnom bol zabitý zakladateľ tejto zločineckej organizácie, Nazario Moreno González (pôvodne ho vláda vyhlásila za mŕtveho už v roku 2010, ukázalo sa však, že prežil a ďalej viedol svoj gang). Teraz je Moreno mŕtvy údajne bez pochybností, dokázali to odtlačky prstov. O niekoľko týždňov ho na druhý svet nasledoval Enrique Plancarte Solís, ktorý viedol gang Templárski rytieri spolu so Servandom Gómezom Martínezom. Servando zatiaľ žije, no ak bude ťaženie proti „templárom“ postupovať takýmto tempom, nemá pred sebou dobré vyhliadky.
.ako ďaleko je od dobra k zlu
Poriadok v komunitách však udržiava najmä autodefensa. Pritom mexická vláda v nej vidí problém – dokonca porovnateľný s hrozbou drogových gangov. Argumentuje tým, že z domobrany môže byť ďalšia kriminálna štruktúra. La Familia Michoacana, materská organizácia Templárskych rytierov, pôvodne tiež vznikla s údajným cieľom bojovať proti drogovým kartelom ako Zeta. Lenže napokon sama skončila ako kartel.
Vláda rieši situáciu aj tým, že sa pokúša začleniť niektoré domobrany do štátnych štruktúr. Ani jej nezostáva nič iné, ako uznať silu autodefensy. Nathaniel Parish Flannery, ktorý pre časopis Forbes robí reportáže z Mexika, opísal svoje stretnutie s „Tatkom Šmolkom“, ako nazývajú v Mexiku Estanislaa Beltrana, „charizmatického bradáča“, jedného z veliteľov domobrany. Beltranovi muži hliadkujú tam, kam sa už armáda a polícia nedostavia. Zbrane, muníciu a vozidlá berú zločincom, ale neodmietnu ani financie od bohatých statkárov, ktorí sa ich ochrane len potešia. Spojenie s organizovaným zločinom popierajú. Beltran tvrdí, že ak sa niektorý príslušník autodefensy dopustí zločinu, treba ho odovzdať úradom a stíhať. A Beltranovi muži sa postupne pričleňujú k oficiálnym zložkám. Budú vystupovať ako defensa rural, vidiecka domobrana. „Ešte nemáme uniformy, zatiaľ nám ich neposlali,“ vysvetľoval Beltran. „A budeme si musieť registrovať zbrane, potom nám ich ponechajú.“
Bude z „kovbojskej armády“ napokon štátna? Alebo autodefensa jednoducho zanikne, keď splní svoju úlohu v boji proti narkomafii? Skepsa je namieste – v Mexiku, kde má ťaženie proti narkomafii takmer podobu občianskej vojny, nie je od dobra k zlu nikdy ďaleko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.