Práve preto si ich nerobím nikdy doma. Lebo viem, že akékoľvek množstvo týchto dochrumkava vypracovaných zamatových kociek si vytopím, toľko ich aj na jedno posedenie zjem. A to nemusím prízvukovať, že bez chleba. Len tak, aby reč nestála, popri nervnom konverzovaní s pusteným televízorom. Priznávam, nerobím ich ešte z jedného praktického dôvodu. Škvarky vždy veľmi silno prevoňajú celý byt, takže ho potom musím vetrať celý týždeň.
A tak som odsúdený na obchody, mäsiarstva a trhy ako závislák odsúdený na svojich dílerov. Supermarkety obchádzam zďaleka, škvarky zabetónované v ochrannej atmosfére chutia ako pripálený kartón, v klasických mäsiarstvach bývajú zasa odfláknuté. No nájdu sa nadšenci, ktorí vedia, aké dôležité a chvályhodné je o škvarky sa starať, a u tých zásadne nakupujem.
.vyťažiť čo najviac
Je to hádam najstaršia pochúťka na zahryznutie, akú si ľudstvo kedy vymyslelo. Škvarky vznikli v snahe vyťažiť zo zabitého zvieraťa čo najviac. Kto bol na zakáľačke, vie, že z prasaťa po akcii zostane len úbohá kôpka relikvií, dokonca aj uši a chvost sa spotrebujú. A práve pri tomto spracúvaní naši predkovia z doby kamennej zistili, že keď prasiatku narežú kožu do mriežky, postupným opekaním nádherne popraská, schrumkavie a potom pri konzumovaní ponúka nebývalé potešenie rovnajúce sa, ak nie prevyšujúce zážitok z obyčajného mäsa.
Vypečená chrumkavá kôrka je totiž lákavo sladkastá a navyše skrýva skvelé tajomstvo. Keď ju rozchrúmeme, do úst sa nám vyleje ohromujúci príboj chutnej bravčovej masti, ktorá sa nám v ústach okamžite oteplí a prinesie ďalší chuťový bonus. Človek kamennej doby si túto chuťovku zaiste všimol a pri zdokonaľovaní svojich kuchárskych činností začal cibriť aj vypekanie bravčového tuku a kože. Tieto fígle sa šírili po celom svete, všade tam, kam zo Strednej Ázie doputovali noví farmári s čudným zdomácneným zvieraťom, ktoré zábavne kvíka a je mimoriadne čistotné a inteligentné.
.čínska chrumkavá kožtička
Jednotlivé kultúry si svoju históriu škvarenia masti a vytápania škvariek prispôsobili na svoj obraz, takže všade nájdete trošku iný typ a iné chute, takisto, ako je to pri horčici. V Strednej a Východnej Ázii hádam neexistuje jediná kuchyňa, kde by škvarky nehrali poprednú úlohu.
V Číne vás pohostia výdatnými chrumkavými vyprážanými predvarenými kožkami, pričom čím sú väčšie, tým sú lepšie. Dokonca na nich nemusí ostať priveľa masti, hlavne nech to poriadne pod zubami pukoce a vrzgoce. Číňania majú vôbec veľmi vrelý vzťah k dobre vypečenej kožičke. Stačí sa pozrieť na legendárnu pekinskú kačku, koľko pozornosti sa vkladá do toho, aby bola primerane chrumkavá. V Thajsku a Vietname je to podobné, najemno nasekané škvarky sa dokonca pridávajú do legendárnej polievky Pho.
.mexické chicharón a slovenské pagáčiky
Kultiváciu škvariek si na starosť zobrali na americkom kontinente Mexičania a doviedli ju do dokonalosti. Nevytápajú len bravčovú, ale aj hovädziu, kačaciu či slepačiu masť a robia z nich svoje slávne chicharón.
Samozrejme, ani my v Strednej a Východnej Európe sme sa nenechali zahanbiť a škvarky sú ikonickou súčasťou našej kuchyne. Podávame ich ako zaujímavé chrumky alebo ako súčasť masti, ktorú si potom v poriadne veľkorysej vrstve natierame na dobrý, chrumkavý domáci chlieb. Kto je rafinovanejší, nezaváha a vyrába si z nich fantastickú nátierku alebo ich súka do tradičných škvarkových pagáčikov.
Pre tých, ktorí chlieb nemôžu, dokážu priniesť potešenie aj samotné. Vedci totiž zistili, že jesť škvarky je tisíckrát zdravšie, ako sa pri telke pchať zemiakovými lupienkami a inými priemyselne spracovanými lákadlami pre maškrtné jazyky.
.autor je scenárista.
Vytopme si škvarky/
Komu už tečie slina po brade z vyššie uverejneného a nemá problém si trochu prevoňať byt poctivou bravčovinou, nech sa pokojne pustí do topenia. Nielenže sa dopracuje k tým zlatým chrumkám, o ktoré nám ide predovšetkým, ale navyše získa kvalitnú masť. Neskôr ju zaliatu v keramickom hrnčeku akoby našiel. Ako teda začať? Najprv si treba kúpiť poriadny poctivý kus surového chrbtového sadla, ak sa dá, aj s jemnou kožou. To nakrájame na kocky veľkosti pre nás príťažlivej, no treba rátať s tým, že topením zmenšia svoju veľkosť približne na polovicu. Ideálna je veľkosť palca po kĺb, čiže niečo nad tri centimetre. Potom masť dáme naraz do veľkého hrnca s poriadne ťažkým dnom spolu s deckom vody. Začneme škvarky topiť. Teplotu udržujeme konštantnú, masť by nemala byť príliš horúca, aby sa nám škvarky nevytopili prirýchlo a nestratili jemnú chuť. Pokojne ich nechajte topiť aj štyri hodiny. Keď je už masti málo a škvarky sú veľkosťou akurát a začínajú chytať farbu, vlejeme do masti dva deci mlieka. Škvarky sa nám krásne vypečú dozlata. Keď masť prestane peniť, škvarky odstavíme a scedíme. Masť uložíme do keramickej nádoby do chladu a škvarky hlušíme ešte za tepla.
A tak som odsúdený na obchody, mäsiarstva a trhy ako závislák odsúdený na svojich dílerov. Supermarkety obchádzam zďaleka, škvarky zabetónované v ochrannej atmosfére chutia ako pripálený kartón, v klasických mäsiarstvach bývajú zasa odfláknuté. No nájdu sa nadšenci, ktorí vedia, aké dôležité a chvályhodné je o škvarky sa starať, a u tých zásadne nakupujem.
.vyťažiť čo najviac
Je to hádam najstaršia pochúťka na zahryznutie, akú si ľudstvo kedy vymyslelo. Škvarky vznikli v snahe vyťažiť zo zabitého zvieraťa čo najviac. Kto bol na zakáľačke, vie, že z prasaťa po akcii zostane len úbohá kôpka relikvií, dokonca aj uši a chvost sa spotrebujú. A práve pri tomto spracúvaní naši predkovia z doby kamennej zistili, že keď prasiatku narežú kožu do mriežky, postupným opekaním nádherne popraská, schrumkavie a potom pri konzumovaní ponúka nebývalé potešenie rovnajúce sa, ak nie prevyšujúce zážitok z obyčajného mäsa.
Vypečená chrumkavá kôrka je totiž lákavo sladkastá a navyše skrýva skvelé tajomstvo. Keď ju rozchrúmeme, do úst sa nám vyleje ohromujúci príboj chutnej bravčovej masti, ktorá sa nám v ústach okamžite oteplí a prinesie ďalší chuťový bonus. Človek kamennej doby si túto chuťovku zaiste všimol a pri zdokonaľovaní svojich kuchárskych činností začal cibriť aj vypekanie bravčového tuku a kože. Tieto fígle sa šírili po celom svete, všade tam, kam zo Strednej Ázie doputovali noví farmári s čudným zdomácneným zvieraťom, ktoré zábavne kvíka a je mimoriadne čistotné a inteligentné.
.čínska chrumkavá kožtička
Jednotlivé kultúry si svoju históriu škvarenia masti a vytápania škvariek prispôsobili na svoj obraz, takže všade nájdete trošku iný typ a iné chute, takisto, ako je to pri horčici. V Strednej a Východnej Ázii hádam neexistuje jediná kuchyňa, kde by škvarky nehrali poprednú úlohu.
V Číne vás pohostia výdatnými chrumkavými vyprážanými predvarenými kožkami, pričom čím sú väčšie, tým sú lepšie. Dokonca na nich nemusí ostať priveľa masti, hlavne nech to poriadne pod zubami pukoce a vrzgoce. Číňania majú vôbec veľmi vrelý vzťah k dobre vypečenej kožičke. Stačí sa pozrieť na legendárnu pekinskú kačku, koľko pozornosti sa vkladá do toho, aby bola primerane chrumkavá. V Thajsku a Vietname je to podobné, najemno nasekané škvarky sa dokonca pridávajú do legendárnej polievky Pho.
.mexické chicharón a slovenské pagáčiky
Kultiváciu škvariek si na starosť zobrali na americkom kontinente Mexičania a doviedli ju do dokonalosti. Nevytápajú len bravčovú, ale aj hovädziu, kačaciu či slepačiu masť a robia z nich svoje slávne chicharón.
Samozrejme, ani my v Strednej a Východnej Európe sme sa nenechali zahanbiť a škvarky sú ikonickou súčasťou našej kuchyne. Podávame ich ako zaujímavé chrumky alebo ako súčasť masti, ktorú si potom v poriadne veľkorysej vrstve natierame na dobrý, chrumkavý domáci chlieb. Kto je rafinovanejší, nezaváha a vyrába si z nich fantastickú nátierku alebo ich súka do tradičných škvarkových pagáčikov.
Pre tých, ktorí chlieb nemôžu, dokážu priniesť potešenie aj samotné. Vedci totiž zistili, že jesť škvarky je tisíckrát zdravšie, ako sa pri telke pchať zemiakovými lupienkami a inými priemyselne spracovanými lákadlami pre maškrtné jazyky.
.autor je scenárista.
Vytopme si škvarky/
Komu už tečie slina po brade z vyššie uverejneného a nemá problém si trochu prevoňať byt poctivou bravčovinou, nech sa pokojne pustí do topenia. Nielenže sa dopracuje k tým zlatým chrumkám, o ktoré nám ide predovšetkým, ale navyše získa kvalitnú masť. Neskôr ju zaliatu v keramickom hrnčeku akoby našiel. Ako teda začať? Najprv si treba kúpiť poriadny poctivý kus surového chrbtového sadla, ak sa dá, aj s jemnou kožou. To nakrájame na kocky veľkosti pre nás príťažlivej, no treba rátať s tým, že topením zmenšia svoju veľkosť približne na polovicu. Ideálna je veľkosť palca po kĺb, čiže niečo nad tri centimetre. Potom masť dáme naraz do veľkého hrnca s poriadne ťažkým dnom spolu s deckom vody. Začneme škvarky topiť. Teplotu udržujeme konštantnú, masť by nemala byť príliš horúca, aby sa nám škvarky nevytopili prirýchlo a nestratili jemnú chuť. Pokojne ich nechajte topiť aj štyri hodiny. Keď je už masti málo a škvarky sú veľkosťou akurát a začínajú chytať farbu, vlejeme do masti dva deci mlieka. Škvarky sa nám krásne vypečú dozlata. Keď masť prestane peniť, škvarky odstavíme a scedíme. Masť uložíme do keramickej nádoby do chladu a škvarky hlušíme ešte za tepla.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.