Zvolenie piatich katastrofálnych kandidátov na ústavných sudcov ukázalo, akú reformu justície mal Smer na mysli, keď sa dojemne spojil s KDH, aby spolu zachraňovali ešte aj naše rodiny. Ale čo ukázalo následné rozhodnutie Čižnárovej prokuratúry, vydať Hedvigu Malinovú napospas slovenským súdom?
Po prvé – aktuálne rozhodnutie prokuratúry je korunný dôkaz toho, prečo bol boj o generálneho prokurátora kľúčový. Nešlo o Čentéša ani o Čižnára. Išlo o ovládanie krajiny silami, ktoré chápu štát ako nástroj svojich záujmov. Od Fica po Cibulu, od Kaliňáka po Kočnera. Hedvigina nevina nie je v záujme aktuálnej moci, a tak musí byť vinná. Šťastnou zhodou okolností ešte môže prípad dostať čestný sudca, ale pre tento prípad je tu odvolanie, mimoriadne opravné prostriedky a nakoniec na čiernu prácu pripravený dovolávač Borec.
Po druhé – podiel na tom, že bývalá študentka z Nitry pôjde pred súd, má nielen aktuálna moc, jej spriazení vyšetrovatelia a Čižnárova prokuratúra, ale aj viacerí slovenskí lekári, znalci a psychiatri. To, čo predvádzal podpisový kúzelník Labaš pri vypracúvaní posudku, ale aj pokusy viacerých psychiatrov o ústavné pozorovanie matky dvoch detí, sa zapíše do našich ponovembrových dejín ako recidíva praktík stalinizmu. Ukázalo sa, že nielen politici, ale aj viaceré slovutné profesie sú ešte 25 rokov po páde lžirežimu schopné absolútnych svinstiev, ak je protiponukou lepšia nemocničná budova, katedra, postup či dokonca len trápny pokoj na prácu.
Ale po tretie – osem rokov s Hedvigou ukázalo aj rastúci počet a silu ľudí, ktorí už pred mocou neohýbajú chrbty. Počas komunizmu bolo na Slovensku máličko disidentov, a odrážalo to našu tradíciu sústrediť sa na vlastné prežitie, nie na spravodlivosť a iné „abstraktné“ hodnoty. Zdá sa, že táto nemilá črta našich dejín sa predsa len mení. Príbehy Romana Kvasnicu, Jozefa Hašta, Eugena Kordu a ďalších ľudí, ktorých život poznačila práve kauza Malinová, sú ukážkou normálnosti, ktorá sa vzpriečila hrubej sile aj za cenu strát. Hedviga Malinová pôjde pred súd, ale nebude tam sama.
A napokon, po štvrté – rozhodnutie štátnej moci pohnať zbitú študentku pred súd je síce hanebné, ale súčasne je absolútnou poctou žene, ktorá osem rokov vzdoruje nátlaku, zastrašovaniu, psychickému teroru a aj neférovým ponukám na zmier. Veľmi ju to vytrápilo, ale nezlomilo, a tak štátu ostal už iba ten prekliaty súd.
Hedviga, si čerstvá občianka Maďarska, ale na rozdiel od primitívnych otcov slovenskej zvrchovanosti a neskôr len trochu sofistikovanejších cyrilometodských falzifikátorov si práve Ty Slovensko polepšila. Odplatou Ti je šikanovanie, ale tak to u nás s hrdými ľuďmi vždy bolo.
Viac o celej kauze v osobnom texte Eugena Kordu.
Po prvé – aktuálne rozhodnutie prokuratúry je korunný dôkaz toho, prečo bol boj o generálneho prokurátora kľúčový. Nešlo o Čentéša ani o Čižnára. Išlo o ovládanie krajiny silami, ktoré chápu štát ako nástroj svojich záujmov. Od Fica po Cibulu, od Kaliňáka po Kočnera. Hedvigina nevina nie je v záujme aktuálnej moci, a tak musí byť vinná. Šťastnou zhodou okolností ešte môže prípad dostať čestný sudca, ale pre tento prípad je tu odvolanie, mimoriadne opravné prostriedky a nakoniec na čiernu prácu pripravený dovolávač Borec.
Po druhé – podiel na tom, že bývalá študentka z Nitry pôjde pred súd, má nielen aktuálna moc, jej spriazení vyšetrovatelia a Čižnárova prokuratúra, ale aj viacerí slovenskí lekári, znalci a psychiatri. To, čo predvádzal podpisový kúzelník Labaš pri vypracúvaní posudku, ale aj pokusy viacerých psychiatrov o ústavné pozorovanie matky dvoch detí, sa zapíše do našich ponovembrových dejín ako recidíva praktík stalinizmu. Ukázalo sa, že nielen politici, ale aj viaceré slovutné profesie sú ešte 25 rokov po páde lžirežimu schopné absolútnych svinstiev, ak je protiponukou lepšia nemocničná budova, katedra, postup či dokonca len trápny pokoj na prácu.
Ale po tretie – osem rokov s Hedvigou ukázalo aj rastúci počet a silu ľudí, ktorí už pred mocou neohýbajú chrbty. Počas komunizmu bolo na Slovensku máličko disidentov, a odrážalo to našu tradíciu sústrediť sa na vlastné prežitie, nie na spravodlivosť a iné „abstraktné“ hodnoty. Zdá sa, že táto nemilá črta našich dejín sa predsa len mení. Príbehy Romana Kvasnicu, Jozefa Hašta, Eugena Kordu a ďalších ľudí, ktorých život poznačila práve kauza Malinová, sú ukážkou normálnosti, ktorá sa vzpriečila hrubej sile aj za cenu strát. Hedviga Malinová pôjde pred súd, ale nebude tam sama.
A napokon, po štvrté – rozhodnutie štátnej moci pohnať zbitú študentku pred súd je síce hanebné, ale súčasne je absolútnou poctou žene, ktorá osem rokov vzdoruje nátlaku, zastrašovaniu, psychickému teroru a aj neférovým ponukám na zmier. Veľmi ju to vytrápilo, ale nezlomilo, a tak štátu ostal už iba ten prekliaty súd.
Hedviga, si čerstvá občianka Maďarska, ale na rozdiel od primitívnych otcov slovenskej zvrchovanosti a neskôr len trochu sofistikovanejších cyrilometodských falzifikátorov si práve Ty Slovensko polepšila. Odplatou Ti je šikanovanie, ale tak to u nás s hrdými ľuďmi vždy bolo.
Viac o celej kauze v osobnom texte Eugena Kordu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.