Približne preto, lebo aj päť dní po zatvorení urien sa stále nevedelo, či Fidesz uhral, alebo neuhral ústavnú väčšinu. V princípe je to však takmer jedno, lebo napriek obrovskej polarizácii to bude pri sociálnych otázkach ľavica, a pri „národných“ zase Jobbik, ktorí nebudú môcť – vzhľadom na očakávania svojich voličov – povedať „nie“. A keby predsa len došlo k „problému“, o schopnosti Orbána nakúpiť dva-tri hlasy nepochybuje žiadny peštiansky analytik.
Vcelku je isté, že Orbán urobí zmeny vo vláde, a ešte istejšie, že žiadne nebudú v jeho politike. Najzásadnejšia otázka tak znie, či ďalšie štyri roky ekonomickej „neortodoxie“, zápasenia s Bruselom, etatizácie aj mimo hospodárskej sféry, odbúravania náležitostí demokratického poriadku a podobne ustojí Fidesz i bez otrasov, ktoré by jeho moc nalomili. Už bývalý cyklus zvládol Orbánov „režim národnej spolupráce“ s veľkou porciou šťastia. Keby nebolo upokojenia v eurozóne, Maďarsko by patrilo bez diskusie medzi prvé ekonomiky, ktoré by skosili víchrice na finančných trhoch. Všetky „ratingovky“ držia úverovú spoľahlivosť Maďarska v špekulatívnom pásme. Grécko (!!) si požičalo minulý týždeň za nižší úrok, než aký sa účtuje Maďarsku a práve skutočnosť, že maďarské dlhopisy sa predávajú na úrovniach, ktoré sa u Talianska či Španielska vyhlasovali za neudržateľné, ilustruje najlepšie nielen závislosť vnútornej stability od vonkajšieho prostredia, ale najmä jej nevyhnutnú dočasnosť.
Orbán je nesporne charizmatik s víziou a komunikačný fenomén, aký nemá v stredoeurópskej politike rovného. Model, o ktorom opätovne presvedčil 45 percent aktívnych voličov, je však ilúziou, za ktorú krvavo zaplatia tí, ktorí ho volili, aj tí, ktorí ho nevolili... Zvyšovaním roly štátu všade, kam oko pozrie, drží na uzde sociálne konflikty. Trebárs nezamestnanosť verejnými prácami. Drastickou reguláciou cien energií – čo bol hlavný ťahák Fideszu v kampani – či zvláštnymi daňami pre banky a celé ďalšie odvetvia však zakladá neudržateľné, doslova „antiinvestičné“ prostredie. To dotvárajú nereformované veľké prerozdeľovacie systémy – zdravotníctvo či zoštátnené dôchodky, ktoré vláda utopila v znižovaní deficitu tak, že štátny dlh je presne taký, aký bol pri nástupe Orbána v roku 2010. Akurát o 10-15 rokov bude musieť maďarský štát „nájsť“ 3 bilióny (!!) forintov na vyplatenie „zoštátnených“ dôchodcov.... Tak tomuto dali maďarskí voliči zelenú na ďalšie štyri roky.
Vcelku je isté, že Orbán urobí zmeny vo vláde, a ešte istejšie, že žiadne nebudú v jeho politike. Najzásadnejšia otázka tak znie, či ďalšie štyri roky ekonomickej „neortodoxie“, zápasenia s Bruselom, etatizácie aj mimo hospodárskej sféry, odbúravania náležitostí demokratického poriadku a podobne ustojí Fidesz i bez otrasov, ktoré by jeho moc nalomili. Už bývalý cyklus zvládol Orbánov „režim národnej spolupráce“ s veľkou porciou šťastia. Keby nebolo upokojenia v eurozóne, Maďarsko by patrilo bez diskusie medzi prvé ekonomiky, ktoré by skosili víchrice na finančných trhoch. Všetky „ratingovky“ držia úverovú spoľahlivosť Maďarska v špekulatívnom pásme. Grécko (!!) si požičalo minulý týždeň za nižší úrok, než aký sa účtuje Maďarsku a práve skutočnosť, že maďarské dlhopisy sa predávajú na úrovniach, ktoré sa u Talianska či Španielska vyhlasovali za neudržateľné, ilustruje najlepšie nielen závislosť vnútornej stability od vonkajšieho prostredia, ale najmä jej nevyhnutnú dočasnosť.
Orbán je nesporne charizmatik s víziou a komunikačný fenomén, aký nemá v stredoeurópskej politike rovného. Model, o ktorom opätovne presvedčil 45 percent aktívnych voličov, je však ilúziou, za ktorú krvavo zaplatia tí, ktorí ho volili, aj tí, ktorí ho nevolili... Zvyšovaním roly štátu všade, kam oko pozrie, drží na uzde sociálne konflikty. Trebárs nezamestnanosť verejnými prácami. Drastickou reguláciou cien energií – čo bol hlavný ťahák Fideszu v kampani – či zvláštnymi daňami pre banky a celé ďalšie odvetvia však zakladá neudržateľné, doslova „antiinvestičné“ prostredie. To dotvárajú nereformované veľké prerozdeľovacie systémy – zdravotníctvo či zoštátnené dôchodky, ktoré vláda utopila v znižovaní deficitu tak, že štátny dlh je presne taký, aký bol pri nástupe Orbána v roku 2010. Akurát o 10-15 rokov bude musieť maďarský štát „nájsť“ 3 bilióny (!!) forintov na vyplatenie „zoštátnených“ dôchodcov.... Tak tomuto dali maďarskí voliči zelenú na ďalšie štyri roky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.