Nový zákon o ochrane osobných údajov bol na tomto mieste ešte v januári podrobený zásadnej kritike ako učebnicová ukážka nadpráce úradov pri preberaní legislatívy EÚ. Vznikli nové náklady vo výške 4 000 eur na jeden subjekt, nehovoriac o sankciách do 300 000 eur. Vďaka medializácii sa uprostred prezidentskej kampane odrazu tento problém stal problémom aj pre predsedu vlády. Po tom, čo sa ozvali aj mnohé podnikateľské organizácie, prišla expresná novela. Zmeny platné od apríla však všetci pokladajú za absolútne nedostatočné. Too little, too late.
Ešte ani nestihla utíchnuť táto búrka, už sa objavila ďalšia Jóbova zvesť – pracovný zdravotný dohľad. Opäť nové povinnosti a opäť nové náklady, podľa veľkosti firmy ročne od 300 eur (20 zamestnancov) až do 900 eur (50 zamestnancov). Firmy majú tentoraz platiť za „zdravie“. Už od júla tohto roku budú totiž mať novú povinnosť školiť zamestnancov v prvej pomoci a vypracovať posudky o rizikovosti práce. Vynucuje si to od nás Brusel pod hrozbou sankcií.
A najnovšiu vlnu kritiky vyvolala novela spotrebiteľského zákona z dielne Smeru. Prišiel návrh zákazu podnikateľskej činnosti pre firmy, ktoré dostali opakovanú pokutu za porušenie pravidiel v tej istej veci. Všetkým – s výnimkou navrhovateľov – je jasné, že ide nielen o neprimerané opatrenie, ale aj o priamu pozvánku na ďalšiu korupciu.
Kľúčovým problémom firiem v Európe je ustavičné narastanie nákladov, ktoré spôsobujú často nedomyslené a prehnane ambiciózne rozhodnutia domácich politikov a bruselských eurokratov. Už spomínaný zákon o ochrane individuálnych údajov nijako neprispel k zvýšeniu ochrany, ale zato výdatne zdvihol náklady, administratívnu náročnosť a žlč podnikateľov. Legislatíva na ochranu životného prostredia často neprispieva k zvýšeniu ochrany životného prostredia, ale prejavuje sa najmä vo zvýšení nákladov na podnikanie. Nespočetné normy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v mnohých prípadoch nijako neprispievajú k zvýšenej ochrane zamestnancov, ale celkom určite zvyšujú náklady zamestnávateľov. V dôsledku toho klesá ich schopnosť konkurovať na globálnom trhu, schopnosť udržiavať pracovné miesta a vytvárať nové pracovné príležitosti.
Za všetko hovorí skúsenosť podnikateľa, ktorý podniká v ťažkom regióne, na Kysuciach. Ak by sa čitateľ čo i len na chvíľu domnieval, že si za to zaslúži obdiv a úctu, vyvediem ho z omylu. Miestne úrady ho namiesto toho otravujú nekonečnou byrokraciou a veľkou administratívnou náročnosťou, spojenou s podnikaním. Len za posledný rok mal vo firme 29 kontrol. A nielen on. Výsledok? Podľa prieskumu, ktorý si s kolegami urobil, len v ich regióne skončilo s podnikaním 59 živnostníkov a 159 firiem.
Nielen naši politici a úradníci, ale aj politická elita v Bruseli a bruselskí eurokrati sú nepoučiteľní. Zdá sa, že sú odhodlaní pokračovať vo vymýšľaní drahých nezmyslov až dovtedy, kým sa posledná veľká firma nepresunie mimo EÚ a posledný malý či stredný podnikateľ nevráti živnosť a neukončí podnikanie.
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Ešte ani nestihla utíchnuť táto búrka, už sa objavila ďalšia Jóbova zvesť – pracovný zdravotný dohľad. Opäť nové povinnosti a opäť nové náklady, podľa veľkosti firmy ročne od 300 eur (20 zamestnancov) až do 900 eur (50 zamestnancov). Firmy majú tentoraz platiť za „zdravie“. Už od júla tohto roku budú totiž mať novú povinnosť školiť zamestnancov v prvej pomoci a vypracovať posudky o rizikovosti práce. Vynucuje si to od nás Brusel pod hrozbou sankcií.
A najnovšiu vlnu kritiky vyvolala novela spotrebiteľského zákona z dielne Smeru. Prišiel návrh zákazu podnikateľskej činnosti pre firmy, ktoré dostali opakovanú pokutu za porušenie pravidiel v tej istej veci. Všetkým – s výnimkou navrhovateľov – je jasné, že ide nielen o neprimerané opatrenie, ale aj o priamu pozvánku na ďalšiu korupciu.
Kľúčovým problémom firiem v Európe je ustavičné narastanie nákladov, ktoré spôsobujú často nedomyslené a prehnane ambiciózne rozhodnutia domácich politikov a bruselských eurokratov. Už spomínaný zákon o ochrane individuálnych údajov nijako neprispel k zvýšeniu ochrany, ale zato výdatne zdvihol náklady, administratívnu náročnosť a žlč podnikateľov. Legislatíva na ochranu životného prostredia často neprispieva k zvýšeniu ochrany životného prostredia, ale prejavuje sa najmä vo zvýšení nákladov na podnikanie. Nespočetné normy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v mnohých prípadoch nijako neprispievajú k zvýšenej ochrane zamestnancov, ale celkom určite zvyšujú náklady zamestnávateľov. V dôsledku toho klesá ich schopnosť konkurovať na globálnom trhu, schopnosť udržiavať pracovné miesta a vytvárať nové pracovné príležitosti.
Za všetko hovorí skúsenosť podnikateľa, ktorý podniká v ťažkom regióne, na Kysuciach. Ak by sa čitateľ čo i len na chvíľu domnieval, že si za to zaslúži obdiv a úctu, vyvediem ho z omylu. Miestne úrady ho namiesto toho otravujú nekonečnou byrokraciou a veľkou administratívnou náročnosťou, spojenou s podnikaním. Len za posledný rok mal vo firme 29 kontrol. A nielen on. Výsledok? Podľa prieskumu, ktorý si s kolegami urobil, len v ich regióne skončilo s podnikaním 59 živnostníkov a 159 firiem.
Nielen naši politici a úradníci, ale aj politická elita v Bruseli a bruselskí eurokrati sú nepoučiteľní. Zdá sa, že sú odhodlaní pokračovať vo vymýšľaní drahých nezmyslov až dovtedy, kým sa posledná veľká firma nepresunie mimo EÚ a posledný malý či stredný podnikateľ nevráti živnosť a neukončí podnikanie.
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.