Navyše, bývalí šéfovia rezortu Štefan Harabin a Viera Petríková sa dajú len ťažko prekonať. V kauze Olejník však minister Borec ukázal, že sa v ňom všetci mýlili, pričom kríza justície sa tým zďaleka nekončí. Koncom apríla uplynie rok odvtedy, čo Najvyšší súd potvrdil päťročný trest pre bývalého košického poslanca Františka Olejníka. Pätinu trestu už mohol mať za sebou. Do väzenia však nastúpi len v týchto dňoch. Nebyť medializácie kauzy, možno by nenastúpil nikdy.
.budova za bagateľ
V najlukratívnejšej časti Košíc, neďaleko Dómu svätej Alžbety, stojí malá nenápadná budova. S dvoma bytmi a jedným nebytovým priestorom. V roku 2007 si ju vyhliadol podnikateľ Jozef M. Keďže išlo o nehnuteľnosť mesta, jej predaj muselo schváliť zastupiteľstvo. Cez sprostredkovateľa preto Jozef M. ponúkol jednému z komunálnych poslancov úplatok 340 000 korún (11 285 eur). Volal sa František Olejník. Ten mal za to podporiť predaj budovy pod cenu a vybaviť ďalšie poslanecké hlasy. A tak sa aj stalo. V marci 2008 mesto Košice predalo objekt na Hlavnej ulici za 5 390 000 korún (178 915 eur), hoci trhová cena bola najmenej dvakrát vyššia.
Čo sa dialo ďalej, prezradilo policajné odpočúvanie, ktoré citujú aj sudcovia v rozsudku: „Aj odvolací súd dáva do pozornosti SMS, ktorú odoslal obžalovaný doc. RNDr. O. spoluobžalovanému M. po hlasovaní v mestskom zastupiteľstve dňa 11. marca 2008 o 14.54 hod., v ktorej mu oznamuje, že hlasovanie prešlo o 1 hlas, pričom zabezpečil 9 hlasov v prvom hlasovaní a 8 v druhom hlasovaní. V následnom telefonickom rozhovore obžalovaný doc. RNDr. O. znovu oznamuje spoluobžalovanému M., že zabezpečil pri hlasovaní celkom 17 hlasov, pričom zdôrazňuje, že išlo o dve hlasovania, s poznámkou: Aj ty viacej zarobíš.’ V závere hovoru pripomína, že on (rozumej obžalovaný M.) neprerobí ani halier na tom.”
V ďalšom zázname na druhý deň obžalovaný M. ubezpečoval Olejníka, že všetko zaplatí, len chce, aby to bolo podpísané primátorom. „Keď niekto splní úlohu, tak aj on musí splniť úlohu,” trval na svojom podľa odposluchov Olejník.
.ministerská pomoc
V lete 2012 poslal obžalovaných za mreže Špecializovaný trestný súd. Nastúpiť však nemuseli, pretože sa odvolali. No keďže 25. apríla 2013 trest potvrdil aj Najvyšší súd, reálne hrozilo, že bývalý mestský poslanec Olejník (nezávislý s podporou Smeru) pôjde do basy. Vtedy sa však začala hra, ako tomu zabrániť. Najprv pán Olejník požiadal o odklad trestu zo zdravotných dôvodov, čo však súdy zamietli. Potom podal vlastné dovolanie na Najvyšší súd, ktoré však nemá odkladný účinok, takže by musel nastúpiť na výkon trestu. Toto dovolanie následne stiahol, pričom v júli 2013 požiadal ministra spravodlivosti, aby podal dovolanie na Najvyšší súd on.
Čo sa dialo ďalej, úplne diskvalifikuje Tomáša Boreca ako ministra spravodlivosti. František Olejník pol roka nikomu, teda najmä Zboru väzenskej a justičnej stráže, nechýbal. Až dovtedy, kým 19. decembra 2013 neprišiel na košickú políciu súdny príkaz na dodanie odsúdeného do výkonu trestu. O deň neskôr, 20. decembra 2013, podal Tomáš Borec dovolanie na Najvyšší súd v prospech odsúdeného Olejníka. A prvýkrát od nástupu do funkcie vydal aj rozhodnutie o odklade výkonu trestu. Z vyše tridsiatich dovolaní to dovtedy neurobil ani raz. Minister Borec podal v minulosti dovolanie aj v neprospech obvineného, no nikdy nenavrhol vzatie obvineného do väzby.
.argumenty na vode
Dovolanie ministra, odkopírované od obhajcov Františka Olejníka, bolo navyše postavené na úplnom klamstve. Borec v ňom totiž tvrdil, že „počas celého konania boli ako dôkazy vykonávané len tie prepisy, ktoré svedčili v (obvineného) neprospech.” V rozsudku Špecializovaného trestného súdu sa však píše, že na hlavnom pojednávani boli prehraté „všetky na vec sa vzťahujúce nahrávky telefonických hovorov všetkých obžalovaných.” Teda všetky, nielen tie v neprospech Olejníka.
O tom, že išlo o korupciu, nepochybuje na Slovensku nikto – okrem obhajcov odsúdených a ministra spravodlivosti. Tomáš Borec sa na dvoch parlamentných výboroch aj počas odvolávania v pléne bránil tým, že išlo o justičný omyl. Ale ani raz nekonkretizoval, v čom. Nepredložil jediný dôkaz v prospech odsúdeného Olejníka. A v prospech seba. Napokon jeho dovolanie zmietol senát Najvyššieho súdu zo stola.
.deforma justície
„Happy end” to zďaleka nie je. Tento prípad ukázal, že vo vláde Roberta Fica je minister, ktorý sa neváha postaviť na stranu tých, ktorí korupciu páchajú, hoci podľa „popisu práce” by mal proti takýmto ľuďom bojovať. A to nie je všetko. Po prehratých prezidentských voľbách stratil premiér Fico zábrany a pokračuje v svojráznej „reforme” justície: Štefan Harabin si brúsi zuby na ďalšie funkčné obdobie, prezident Gašparovič na vymenovanie „tých správnych” ústavných sudcov a nechýbalo veľa, aby sa medzi nimi ocitol aj prominentný advokát mafiánov. Spomenie si ešte vôbec niekto na odpálenie Čentéša? A to sme ešte len v polovici volebného obdobia…
.autor je poslancom NR SR a predsedom hnutia NOVA.
.budova za bagateľ
V najlukratívnejšej časti Košíc, neďaleko Dómu svätej Alžbety, stojí malá nenápadná budova. S dvoma bytmi a jedným nebytovým priestorom. V roku 2007 si ju vyhliadol podnikateľ Jozef M. Keďže išlo o nehnuteľnosť mesta, jej predaj muselo schváliť zastupiteľstvo. Cez sprostredkovateľa preto Jozef M. ponúkol jednému z komunálnych poslancov úplatok 340 000 korún (11 285 eur). Volal sa František Olejník. Ten mal za to podporiť predaj budovy pod cenu a vybaviť ďalšie poslanecké hlasy. A tak sa aj stalo. V marci 2008 mesto Košice predalo objekt na Hlavnej ulici za 5 390 000 korún (178 915 eur), hoci trhová cena bola najmenej dvakrát vyššia.
Čo sa dialo ďalej, prezradilo policajné odpočúvanie, ktoré citujú aj sudcovia v rozsudku: „Aj odvolací súd dáva do pozornosti SMS, ktorú odoslal obžalovaný doc. RNDr. O. spoluobžalovanému M. po hlasovaní v mestskom zastupiteľstve dňa 11. marca 2008 o 14.54 hod., v ktorej mu oznamuje, že hlasovanie prešlo o 1 hlas, pričom zabezpečil 9 hlasov v prvom hlasovaní a 8 v druhom hlasovaní. V následnom telefonickom rozhovore obžalovaný doc. RNDr. O. znovu oznamuje spoluobžalovanému M., že zabezpečil pri hlasovaní celkom 17 hlasov, pričom zdôrazňuje, že išlo o dve hlasovania, s poznámkou: Aj ty viacej zarobíš.’ V závere hovoru pripomína, že on (rozumej obžalovaný M.) neprerobí ani halier na tom.”
V ďalšom zázname na druhý deň obžalovaný M. ubezpečoval Olejníka, že všetko zaplatí, len chce, aby to bolo podpísané primátorom. „Keď niekto splní úlohu, tak aj on musí splniť úlohu,” trval na svojom podľa odposluchov Olejník.
.ministerská pomoc
V lete 2012 poslal obžalovaných za mreže Špecializovaný trestný súd. Nastúpiť však nemuseli, pretože sa odvolali. No keďže 25. apríla 2013 trest potvrdil aj Najvyšší súd, reálne hrozilo, že bývalý mestský poslanec Olejník (nezávislý s podporou Smeru) pôjde do basy. Vtedy sa však začala hra, ako tomu zabrániť. Najprv pán Olejník požiadal o odklad trestu zo zdravotných dôvodov, čo však súdy zamietli. Potom podal vlastné dovolanie na Najvyšší súd, ktoré však nemá odkladný účinok, takže by musel nastúpiť na výkon trestu. Toto dovolanie následne stiahol, pričom v júli 2013 požiadal ministra spravodlivosti, aby podal dovolanie na Najvyšší súd on.
Čo sa dialo ďalej, úplne diskvalifikuje Tomáša Boreca ako ministra spravodlivosti. František Olejník pol roka nikomu, teda najmä Zboru väzenskej a justičnej stráže, nechýbal. Až dovtedy, kým 19. decembra 2013 neprišiel na košickú políciu súdny príkaz na dodanie odsúdeného do výkonu trestu. O deň neskôr, 20. decembra 2013, podal Tomáš Borec dovolanie na Najvyšší súd v prospech odsúdeného Olejníka. A prvýkrát od nástupu do funkcie vydal aj rozhodnutie o odklade výkonu trestu. Z vyše tridsiatich dovolaní to dovtedy neurobil ani raz. Minister Borec podal v minulosti dovolanie aj v neprospech obvineného, no nikdy nenavrhol vzatie obvineného do väzby.
.argumenty na vode
Dovolanie ministra, odkopírované od obhajcov Františka Olejníka, bolo navyše postavené na úplnom klamstve. Borec v ňom totiž tvrdil, že „počas celého konania boli ako dôkazy vykonávané len tie prepisy, ktoré svedčili v (obvineného) neprospech.” V rozsudku Špecializovaného trestného súdu sa však píše, že na hlavnom pojednávani boli prehraté „všetky na vec sa vzťahujúce nahrávky telefonických hovorov všetkých obžalovaných.” Teda všetky, nielen tie v neprospech Olejníka.
O tom, že išlo o korupciu, nepochybuje na Slovensku nikto – okrem obhajcov odsúdených a ministra spravodlivosti. Tomáš Borec sa na dvoch parlamentných výboroch aj počas odvolávania v pléne bránil tým, že išlo o justičný omyl. Ale ani raz nekonkretizoval, v čom. Nepredložil jediný dôkaz v prospech odsúdeného Olejníka. A v prospech seba. Napokon jeho dovolanie zmietol senát Najvyššieho súdu zo stola.
.deforma justície
„Happy end” to zďaleka nie je. Tento prípad ukázal, že vo vláde Roberta Fica je minister, ktorý sa neváha postaviť na stranu tých, ktorí korupciu páchajú, hoci podľa „popisu práce” by mal proti takýmto ľuďom bojovať. A to nie je všetko. Po prehratých prezidentských voľbách stratil premiér Fico zábrany a pokračuje v svojráznej „reforme” justície: Štefan Harabin si brúsi zuby na ďalšie funkčné obdobie, prezident Gašparovič na vymenovanie „tých správnych” ústavných sudcov a nechýbalo veľa, aby sa medzi nimi ocitol aj prominentný advokát mafiánov. Spomenie si ešte vôbec niekto na odpálenie Čentéša? A to sme ešte len v polovici volebného obdobia…
.autor je poslancom NR SR a predsedom hnutia NOVA.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.