Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Všade. Napriek tomu sú v severských krajinách pre ľudí naše stredoeurópske formy korupcie nepredstaviteľné a neprijateľné. V Nemecku minister obrany a ministerka vzdelávania leteli pre falšovanie dizertačných prác, u nás falšovatelia diplomoviek povýšili. V Nemecku stáli priateľské služby prezidenta úrad (a bol to tvrdý trest!), u nás sa pokladajú za samozrejmosť. V Nemecku sa dlhodobo zvyšuje citlivosť voči korupcii; keď u nás politici hovoria o boji proti korupcii, môžete si byť istí, že ňou zakrývajú vlastnú skorumpovanosť. Ale čo je to oproti korupcii vo veľkom štýle? Vydieranie plynom je opakovaným a stále úspešným pokusom Ruska o politickú korupciu vmedzinárodnom meradle. A čo Krym a ruskí vojaci na hraniciach Ukrajiny? Koho všetkého skorumpujú?
Sú veci, ktoré sa nedajú zmeniť. Nevybrali sme si miesto narodenia, ani históriu krajiny, v ktorej žijeme. Dejiny strednej Európy sú plné zlomov, štátnych prevratov, revolt, revolúcií a kontrarevolúcií. Tradícia a ústavnosť sú tu vzácne rovnako ako rozumne usporiadaný štát. Dodržiavanie zákonov, písaných a nepísaných pravidiel je raritou. Aká spätosť s tradíciou, keď najväčšou tradíciou je pohŕdanie tradíciou, aká ústavnosť, keď sa na základe jazykovednej anekdoty o menovaní a vymenúvaní môže meniť význam ústavy, aká lojalita a záväznosť, keď sa politické strany zakladajú na vzájomných podrazoch.
To všetko je pravda, ale aký význam majú tieto stredoeurópske Klagen und Beschwerden, ponosy a žaloby? Nijaký. Je tu však aj iná skúsenosť. Povojnové Nemecko vyrastalo z ruín a biedy. Aj tam politici klamali a korumpovali. Aj Nemecko ohrozovali neofašisti a ľavicoví pseudorevolucionári. Aj Nemecko si zažilo svoj strach zo Sovietskeho zväzu – robotníci hrdého Mercedesu vo švábskom mestečku Sindelfingen, vzdialenom tisíc kilometrov od československej hranice, boli 21. augusta 1968 na smrť vydesení a začali sa mentálne pripravovať na to, že večer k nim dorazia Rusi. To je však len jedna časť nemeckého príbehu. Tá podstatná spočíva v ustavičnom kultivovaní ústavnosti, pravidiel a zákonov. Tradície, ktorá obmedzuje korupciu a vytesňuje ju za hranicu dovoleného a možného.
Masaryk hovoril, že Československo potrebuje päťdesiat rokov. Puškin chcel pre Rusko päťsto rokov. Koľko rokov potrebuje Slovensko?
Sú veci, ktoré sa nedajú zmeniť. Nevybrali sme si miesto narodenia, ani históriu krajiny, v ktorej žijeme. Dejiny strednej Európy sú plné zlomov, štátnych prevratov, revolt, revolúcií a kontrarevolúcií. Tradícia a ústavnosť sú tu vzácne rovnako ako rozumne usporiadaný štát. Dodržiavanie zákonov, písaných a nepísaných pravidiel je raritou. Aká spätosť s tradíciou, keď najväčšou tradíciou je pohŕdanie tradíciou, aká ústavnosť, keď sa na základe jazykovednej anekdoty o menovaní a vymenúvaní môže meniť význam ústavy, aká lojalita a záväznosť, keď sa politické strany zakladajú na vzájomných podrazoch.
To všetko je pravda, ale aký význam majú tieto stredoeurópske Klagen und Beschwerden, ponosy a žaloby? Nijaký. Je tu však aj iná skúsenosť. Povojnové Nemecko vyrastalo z ruín a biedy. Aj tam politici klamali a korumpovali. Aj Nemecko ohrozovali neofašisti a ľavicoví pseudorevolucionári. Aj Nemecko si zažilo svoj strach zo Sovietskeho zväzu – robotníci hrdého Mercedesu vo švábskom mestečku Sindelfingen, vzdialenom tisíc kilometrov od československej hranice, boli 21. augusta 1968 na smrť vydesení a začali sa mentálne pripravovať na to, že večer k nim dorazia Rusi. To je však len jedna časť nemeckého príbehu. Tá podstatná spočíva v ustavičnom kultivovaní ústavnosti, pravidiel a zákonov. Tradície, ktorá obmedzuje korupciu a vytesňuje ju za hranicu dovoleného a možného.
Masaryk hovoril, že Československo potrebuje päťdesiat rokov. Puškin chcel pre Rusko päťsto rokov. Koľko rokov potrebuje Slovensko?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.